Zadajte hľadaný výraz

Branding VUB 2019 Jar LEFT
Branding VUB 2019 Jar RIGHT
Branding VUB 2019 Jar TOP
Tatra banka 2018-12
Pottinger 2018
Článok dňa Z domova Živočíšna výroba

Farmu ošípaných pri Palárikove nechcú

chat_bubbleKomentáre: 15 visibilityZobrazenia: 1724
UniCredit Bank 2018

V Palárikove aj okolitých obciach ľudia spisujú petíciu proti výstavbe farmy ošípaných. Zámer spoločnosti Agrovýkrm Senica, za ktorou stoja dánski investori, už odobrila Inšpekcia životného prostredia. Ľudia z rozhodnutia zostali prekvapení. Obávajú sa najmä znečistenia pôdy a spodnej vody, zápachu aj zvýšenej dopravy.

„Nevieme si predstaviť, ako tu budeme dýchať ten smrad. Myslíme si, že Inšpekcia životného prostredia nemala povoliť takúto prevádzku,“ uviedla starostka Palárikova Ľubica Karasová.

Proti výstavbe výkrmne sa stavia aj nitriansky samosprávny kraj.

„Je to ohromne nebezpečné, aby sme dovolili bodovú koncentráciu takéhoto chovu. Je to nebezpečné pre životné prostredie a hlavne pre spodné vody,“ uviedol Milan Belica, predseda nitrianskeho samosprávneho kraja.

Nová farma by mala vzniknúť v priestoroch bývalého družstva. Na rozlohe asi 6-hektárov by malo byť koncentrovaných vyše 7-tisíc ošípaných s hmotnosťou nad 30-kg, pričom vyše 5-tisíc z nich by mali predstavovať prasnice.

Pripravovaná farma má byť od Palárikova vzdialená asi 3 kilometre

„Samotná farma nie je novovybudovaná, ale ide o miesto, kde sa ošípané v minulosti už chovali. Celý projekt je pripravený v súlade s platnou legislatívou,“ uviedla spoločnosť pre agentúru SITA.

Na Slovenské pomery by malo ísť o jednu z najväčších výkrmní prasníc na Slovensku.

„V minulosti sme mali najväčšiu výkrmňu v Košickej Polianke, kde bolo asi 2500-prasníc. Dnes máme napríklad farmu Vištuk, medzi Trnavou a Sencom, kde je asi 5-tisíc prasníc. Zo svetového hľadiska je to progresívna kapacita, ale napríklad v USA sú farmy s počtom 50-tisíc, či dokonca viac kusov. Pokiaľ má takáto farma existovať, musí byť ekonomicky efektívna. A ak má byť ekonomicky efektívna, musí to byť veľkovýroba,“ uviedol Ondrej Debrecéni zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity.

Moderné farmy a výkrmne sú vybavené technológiami, ktoré zápach z vnútorných priestoroch odvetrávajú. K ľuďom v okolitých obciach sa dostane najmä ak fúka vietor. Pripravovaná farma by mala byť od Palárikova vzdialená asi 3 kilometre. Hnojovica by sa na okolité polia dostať nemala.

„Asi pred piatimi rokmi nás spoločnosť oslovila a jednali s nami o možnosti spolupracovať s tým, že by na naše pozemky mohli aplikovať hnojovicu. Uzavreli sme rámcovú dohodu, avšak počas ďalších troch rokov, kým pripravovali výstavbu, som ich opakovane kontaktoval a žiadal o stretnutie k tejto téme. Ani raz som nedostal termín a preto sme po troch rokoch náš predbežný súhlas zrušili. Oni problém vyriešili tak, že stavať budú, a že si hnojovicu budú odnášať. Nevieme kam, ale pre nás sa tým tento problém skončil,“ uviedol Zoltán Černák, konateľ Poľno SME, ktoré hospodári na pozemkoch v okolí Palárikova aj Nových Zámkov.

Na Slovensku v súčasnosti pôsobí v oblasti chovu ošípaných viacero zahraničných spoločností. Dánske a holandské spoločnosti väčšinu svojej výroby na Slovensku aj realizujú a zvieratá z ich chovov sa porážajú na našich bitúnkoch.

„Z tohto pohľadu je vznik nových chovov vítaný, pretože budeme mať viac bravčoviny zo Slovenska. Dáni a Holanďania u nás v podstate vyprodukujú asi polovičku toho, čo spotrebujeme,“ dodal Ondrej Debrecéni.

Kedy a či farma pri Palárikove vznikne je otázkou budúcnosti. Ľudia v regióne popri vznikajúcej petícii chystajú aj prípadné protesty.

Autor článku: (JO)
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1325 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

15 komentárov

  1. Juraj Mačaj
    9. apríla 2019

    Naše poľnohospodárstvo je zaspaté a ľudia si na to už zvykli. Aby sme zdvihli sebestačnosť nášho poľnohospodárstva budeme musieť zvýšiť aktivitu na dedinách 2 – 3 krát. To bude znamenať 2 – 3 krát viac prachu, hluku, smradu … To je jedno či malý a či veľký gazda, ten počet prejazdov strojmi, tie hodiny práce, aj v noci, to bude musieť narásť. Dobre viem ako je to ťažké v dedine, kde už všetci stratili vzťah k nášmu remeslu, zvyšovať výrobu. Nehľadiac na to kto chce ten projekt urobiť, držím každému palce kto ide do rozvoja. P.S. Ako sused by som celkom prijal keby mi niekto chcel zadarmo vyvážať čisté živiny na rolu.

    Odpovedať
  2. R.Slocík
    9. apríla 2019

    A čo chceme?Farmy na 10 prasnic?A potom kare na pulte za 3€?Zabudnime.Ani automobilky sem neprišli na to aby vyrobili pár sto kusov áut.Dnes sa da riesiť smrad-tzv.pracky vzduchu.Vo vyspelom a sebestacnom svete (dokonca som to videl aj v ČR) na to dokonca prispieva aj stat z rôznych envirofondov.Momentálne začína byť problém s ošípanými-je ich nedostatok lebo Čína potrebuje každý „chlp“ a tu sa solidárnosť západnej európy končí.Ozývajú sa spracovatelia a obchody,ktorý o slovenské ošípané 10 rokov ani nezakopli.Zrazu chýbajú lacné holandské odstavčatá,ktoré (vydotované) tu kazili cenu.Sledujte ako pôjde cena v obchodoch hore.A mi vždy hľadame dôvody a nie spôsoby…

    Odpovedať
    1. Palárikovčanka
      9. apríla 2019

      Vážení páni Slocík, Mačaj…
      Prosím, najprv si zistite podrobnosti o plánovanej megafarme v Palárikove a potom súďte.
      Za socializmu na tejto farme bolo povolených chovať cca 200 prasníc plus zodpovedajúci počet kancov, prasničiek a odstavčiat (cca 9 tisíc kusov ročne) až do výkrmu a porážky v štyroch pavilónoch (už 15 rokov neprevádzkovaných, zrúcanín bez strechy, prerastených drevinami). Teraz chcú „obnoviť“staré štyri a postaviť sedem nových pavilónov a na „obnovenej“ farme má byť cca 5200 prasníc plus ďalších 2000 ošípaných nad 30 kg-t.j. prasničiek a kancov s ročným odstavom cca 170 tisíc odstavčiat. Nepomer, že? Priznané množstvo hnojovice (s rezíduami antibiotík, zmiešané s odpadovými vodami s obsahom 1,3 tony dezinfekčných látok) cca 38 tisíc ton budú vyvážať na polia do okolia Boleráza , Dedinky, lebo najbližší poľnohospodári takú hnojovicu, akú ponúkajú, nechcú odoberať, lebo si nechcú zničiť mikrobiológiu pôdy. Ročná produkcia agresívneho čpavku v množstve 95 ton priamo-bez práčok vzduchu, bez biospaľovní,(lebo nie sú naprojektované, keďže je to drahá technológia), teda bez akéhokoľvek zachytávania pôjde do vzduchu a ohrozí nielen zdravie obyvateľov v blízkych siedmich dedinách v okruhu do 7 km, ale okyslením zrážok zničí okolitú prírodu CHVÚ Dolné Považie. A čo spodné vody, neďaleký Váh…?
      Áno, chceme aj my jesť zdravé „slovenské“ bravčové mäso… ale viete, kde majú dánske spoločnosti na Slovensku bitúnky? Neviem ani o jednom, ktoré by dodávalo bravčové mäso do našich obchodných reťazcov…
      Chceme jesť všetci zdravé bravčové mäso chované na farmách s ekologicky únosným množstvom ošípaných, ktoré budú aj vidieť slnko a na podstieľkových chovoch, aby nemuseli byť nadopované kdeakým „svinstvom“.
      Neviem, či ste videli chov ošípaných v obdobných megafarmách – jeden starý pán veterinár ich prirovnal ku koncentrákom, kde prasnice doslova trpia na kovových roštoch, bez slamy, bez prístupu slnka a voľnejšieho pohybu.
      Stačilo by, keby naša vláda podporovala viac našich poľnohospodárov, aby sa im oplatilo oživiť staré alebo postaviť nové farmy, ktoré budú vyhovovať najlepším BAT technológiám.
      My nechceme megafarmu, ktorá iba na papieri bude vyhovovať takým normám, ako požadujú v EÚ. Prečo asi Dáni nestavajú doma takéto megafarmy? Lebo ak by mali dodržať prísne normy ochrany ŽP platné všade v EÚ, tak by museli investovať milióny eur do zachytávania čpavku, do bioplynových staníc, ochrany spodných vôd a pod., takže by sa im finančne neoplatilo. Na Slovensku sa však takéto megafarmy bez problémov povoľujú prevádzkovať, lebo … na papieri vyhovujú normám EÚ, papier znesie všetko, ale realita je a bude úplne iná. Len to by museli povoľujúce inštitúcie aj rozumieť projektom a všetkým súvisiacim dokumentom. Vyjadrenie jedného povoľujúceho „odborníka“ mimo oficiálneho stanoviska: „Však potom, keď budú porušovať zákony a prídeme náhodou na to, tak im dáme pokutu!“ Skúste sa spýtať obyvateľov bývajúcich v blízkosti takýchto megafariem alebo v blízkosti polí, kde vyvážajú hnojovicu, na ich názor, či im zinkasovaná pokuta zlepšila zdravie, pohodu a životné prostredie…
      Áno, treba hľadať spôsob, ako oživiť chov ošípaných na Slovensku. Ale nemôžeme súhlasiť s Vašim názorom, že vždy hľadáme dôvody, prečo nepovoliť takú megafarmu, ako firma s dánskymi majiteľmi plánuje postaviť v Palárikove.
      Presne totiž vieme, ktoré naše zákony a aj smernice EÚ naprojektovaná farma „elegantne“obchádza, a preto máme dôvodné obavy o zdravie obyvateľov okolitých obcí a miest a nechceme dovoliť ohroziť životné prostredie južného Slovenska, lebo čistá voda, vzduch a kvalitná poľnohospodárska pôda, sú našim jediným bohatstvom, ktoré zatiaľ ako-tak máme. A to chceme zachovať nielen pre našich potomkov, ale aj pre Vás a Vaše deti.
      A ešte k tým „zaspatým“ slovenským poľnohospodárom. Prepáčte, ale ozaj žijete v zajatí akýchsi veľmi pomýlených a nepravdivých názorov na nich.
      Skúste sa prísť pozrieť do Palárikova do poľnohospodárskych firiem Poľno SME alebo Agrodružstva TP, alebo alebo-všetkých okolitých poľnohospodárskych organizácií, ktoré pod vedením špičkových odborníkov pomocou najmodernejších poľnohospodárskych strojov riadených počítačmi, navádzaných satelitmi, pri dôslednom dodržiavaní zákonov týkajúcich sa poľnohospodárstva a ochrany prírody dosahujú fantastické úrody plodín,ktorými zásobujú naše Slovensko.

  3. R.Slocík
    9. apríla 2019

    To som ešte zabudol p.Mačaj na hnojovicu.Ano mali by ju pýtať na polia a nie odmietať.Tu máme ešte veľmi ďaleko k tomu aby nám bola na príťaž.

    Odpovedať
    1. Palárikovčanka
      9. apríla 2019

      Páni, asi ozaj musím zdôrazniť:
      Ne je hnojovica ako hnojovica.
      Hnojovica podľa najlepších BAT techník nesmie byť zmiešaná so žiadnymi odpadovými a splaškovými vodami.
      Technológia na plánovanej megafarme nemá oddelené nádrže na hnojovicu a odpadové či splaškové vody z prevádzky.
      Myslíte si, že naši poľnohospodári sú padnutí na hlavu, ak odmietajú používať hnojovicu z takto naplánovanej megafarmy?
      Ak by výstupom megafarmy bola kvalitná hnojovica bez rezíduí antibiotík (pri takej koncentrácii chovu sa bez hojného používania antibiotík a iných“liečiv“ nezaobídu) a bez zvyškov agresívnych dezinfekčných látok, ktorými musia zákonite podľa technológie pravidelne čistiť pavilóny, prečo by takmer“zadarmo“ nechceli živiny do pôdy?
      Čo ak sú už poučení aj vlastnými i skúsenosťami iných, že po prvom roku aplikácie takto zmiešanej hnojovice bola fantastická úroda, druhý rok priemerná a tretí rok -mizerná, lebo pôda zostala mŕtva, bez života, bez mikroorganizmov… A život sa do takto hnojenej pôdy vracal iba veľmi pomaly…
      A určite viete, že rezíduá antibiotík z potravinového reťazca ohrozujú zdravie najmä našich detí… A to nehovorím ešte aj o iných liečivách či podporných látkach, ktoré sa nielen cez mäso, ale už aj cez rastliny hnojené nie čistou hnojovicou dostávajú do potravinového reťazca.
      Takže, majú sa naši poľnohospodári držať zdravého sedliackeho rozumu a snažiť sa zachovať úrodnosť pôdy alebo riadiť sa názormi „tiežodborníkov“?

  4. R.Slocík
    10. apríla 2019

    Nediskutujem preto aby som obhajoval konkrétny projekt a konkrétneho investora aj keď si stále myslím, že sa dá nájsť dohoda a spôsob. Chovu ošípaných sa venujem 18 rokov a nepovažujem sa za „tiežodborníka“. Ak si niekto myslí, že to čo kupujeme v obchodných reťazcoch, ktoré nemajú záujem o slovenské mäso (preto sa veľká časť produkcie vyváža) je najvyššej kvality tak je na omyle. Je to mäso, ktoré sa k nám dováža ako prebytkové, veľa krát zmrazené a rozmrazené. Spotreba antibiotík v týchto krajinách je niekoľkonásobne vyššia ako v SR.A najhoršie sú práve na tom naše deti, ktoré v školách, škôlkach musia jesť to čo prejde cez verejné obstarávanie cez najnižšiu cenu. Ja by som rád doprial ošípaným viac slnka a výbehu ale kto by potom zaplatil konečný produkt (o biosekurite už ani nehovorím). Videl som v Anglicku prasiatka s prasnicami na veľkej zelenej lúke, s búdkami so slamou- nádhera. Ale potom som videl cenu za 1 kg stehna s takéhoto chovu na pulte 20£ (22€). Všetko sa dá ale aj v Anglicku tvorí mäso na pultoch z týchto chovou len malé percento. Prečo sa na farme v Palárikove už nechová tých 200 ks prasníc? Keby tam boli tak tam nikto nič nové neprojektuje. V Dánsku je 1 mil. prasníc u nás 35 tis. 30 násobne viac. Je tam veľa ošípaných lebo to vedia robiť a samozrejme to už je ekologicky neúnosné. Nám na zabezpečenie sebestačnosti je potrebných 100 tis. A to táto krajina zvládne. Samozrejme so správnym ekologickým manažovaním a zo správne cielenou podporou EU fondov a štátu. O bioplynke som nechcel hovoriť lebo je to citlivá téma aj pre poľnohospodárov ale je to cesta k ekologickému spracovaniu hnojovice. Tu sa podpory pre obnoviteľné zdroje rozfrckali veľmi čudne. Keby boli zacielené hlavne na podporu likvidácie vedľajších poľnohospodárskych produktov a odpadov tak by sme mohli mať o problém menej. Na druhej strane žijeme v dobe a prostredí keď smrdia aj 2 prasiatka u suseda a prekáža aj 1 traktor na ceste…
    Nechcem sa tu rozpisovať ale pani s Palárikova má v určitých veciach správny názor ale na druhej strane je zaujatá. A to nehovorím o Dánoch ale o romantických predstavách o bravčovom mäse. Ďuri (admin) pošli pani na mňa číslo ak je to možné. Veľmi rád sa porozprávam- určite môžem získať nejaké skúsenosti ak by som chcel stavať resp. rekonštruovať. Ale určite sa neoplatí farmu pod 2000 ks prasníc.

    Odpovedať
  5. Palárikovčanka
    10. apríla 2019

    Dobrý deň, pán Slocík.

    Mrzí ma, ak ste stiahli na seba môj termín „tiežodborníka“, najmä ak čítam Vaše ďalšie komentáre. Som veľmi rada, že v mnohom zdieľate môj názor, i keď som podľa Vás zaujatá.
    Nehanbím sa povedať, že som sedliakom od kosti, som prirastená k rodnej dedine a k jej chotáru, a preto som určitým spôsobom ozaj „zaujatá“, ale takou som sa stala až potom, keď som zistila množstvo nezrovnalostí medzi predkladanými materiálmi a skutočným dopadom plánovanej megafarmy na náš život.
    Len na ilustráciu mojej „génovej sedliackosti“ – môj dedko okolo r. 1930 presviedčal ostatných 20- hektárových sedliakov, aby vytvorili družstvo a spoločne hospodárili. Môj ocko medzi prvými dobrovoľne vstúpil v r. 1951 do vzniknutého JRD (a nikdy v živote nebol členom komunistickej strany aj preto, že v mnohom s nimi nesúhlasil). No a ja som si na predvolebnom mítingu niekedy okolo r. 1991-93 dovolila veľmi ostro oponovať JUDr. Čarnogurskému, že jeho názor likvidovať poľnohospodárske družstvá a stavať naše poľnohospodárstvo iba na rozvoji malých rodinných fariem je absolútne chybný… A práve pre takúto zlú politiku voči poľnohospodárstvu na Slovensku skrachovalo množstvo „socialistických“ fariem, medzi nimi i tá pôvodná ošipáreň v Palárikove.
    Keďže podnikáte v chove ošípaných 18 rokov, asi ste nezažili doslova likvidačné spôsoby proti družstvám v prvej polovici 90-tych rokov minulého storočia. Ale určite viac ako ja, viete o projekčných problémoch stavieb ošipární a každodenných starostiach okolo chovu ošípaných … A ako praktik si viete predstaviť zo strany štátu lepšiu podporu poľnohospodárom v tejto oblasti…
    Prepáčte, že som odbočila, ale to snáď stačí na vysvetlenie, že som si vedomá, že dostatok kvalitného bravčového mäsa nezabezpečia malé farmy. Tým zanietencom a odvážlivcom úprimne držím palce, lebo majú podľa mňa veľký význam – môžu ozaj produkovať „bio“ a „eko“ mäso, ktoré si však bežný spotrebiteľ nebude môcť dovoliť kúpiť. Dostatok mäsa za normálne ceny na náš trh zabezpečia iba veľké a moderné farmy riadené špičkovými technológiami a samozrejme – aby mäso z nich spracúvali bitúnky na Slovensku s priamou distribúciou do našich obchodov. . .
    A tu je kameň úrazu.
    Poznáte takú megafarmu ošípaných vybudovanú na Slovensku, ktorá má vlastnú biospaľovňu? Ja som takú nenašla…ak sa mýlim, rada by som ju videla v akcii:)) . Prečo naši kompetentní povoľujú obrovské megafarmy bez toho, aby trvali na likvidácii čpavku a hnojovice v biospaľovni? Prečo dovoľujú doslova ničiť zdravie ľudí a životné prostredie čpavkom? Viem, že takéto technológie existujú a sú aj v smerniciach BAT preferované, ale – sú veľmi drahé… Zatiaľ drahšie ako pokuty za znečisťovanie ŽP nad rámec povoleného…A náklady na liečbu chorôb postihnutých dotknutých občanov, na revitalizáciu zničeného ŽP nepôjdu predsa z vreciek megafarmárov ošípaných…
    Správne ste poznamenali, že podpory EÚ a aj našej vlády by mali ísť najmä na ekologické spracovanie „smradľavej“ koncovky megafariem a bolo by po probléme.
    Hovoríte mi z duše, lebo najmä štátu by malo záležať dodržiavať základné ľudské práva – aj právo na zdravé životné prostredie zakotvené v ústave.
    Prečo teda nepodporuje štát resp. EÚ dotáciami budovanie biospaľovne pri každej megafarme? Ale, najprv musí byť definované, čo je megafarma, nech odborníci predtým stanovia, či biospaľovňa musí byť pri počte 1000, či 2000 ks prasníc, resp. pri celkovom počte 5 či 10 tisíc ošípaných, lebo – peniaze – a ozaj treba zvážiť aj ekonomický dopad. A tiež – dobrí a nezapredaní odborníci musia stanoviť, do akého počtu chovaných zvierat je ekologicky únosné budovať farmu v danej lokalite …
    Dedina sa za posledných 30 – rokov veľmi zmenila – a ak zanedbáme „móresy“ prišelcov, čo nevedia napr. ani pozdraviť suseda – vo väčšine k lepšiemu. Dedina ozaj prestala „smrdieť“ drobno a veľkochovom zvierat, tak sa netreba diviť, že ľudia odmietajú hrozbu výrazného znehodnotenia ŽP.
    Naši občania majú ozaj dôvodné obavy zo synergie vplyvu emisií z neďalekého chemického gigantu Dusla Šaľa (ktorý má síce prísne limitované emisie čpavku, ale…čert nespí) a vplyvu nekontrolovaného a stáleho úniku smradu – najmä čpavku- z plánovanej megafarmy, ktorý bude trvalo zamorovať okolité ľudské sídla.
    Technológia plánovanej megafarmy neráta so záchytom čpavku z maštalí, tie budú intenzívne odvetrávané (aby ošípané nepokapali od smradu:) to znamená, že z priznanej dennej produkcie 260 kg čpavku vyletí cca 45 % priamo do okolia farmy, zvyšok sa uvoľní postupne z hnojovice, lebo aj skládky nebudú zakryté tak, aby vyhovovali BAT technikám-teda najkvalitnejším. Nám by mala stačiť najmenej účinná…lebo-zase-najlacnejšia metóda… A to sú skutočnosti, na ktoré poukazujeme…
    Bola by som rada, keby sa problémami megafariem ošípaných na Slovensku konečne zaoberali kompetentní na najvyššej úrovni, ale bez preferovania vplyvu tých, ktorí z takýchto chovov chcú iba profitovať. Viem, že som v tomto veľmi naivná, ale stále v kútiku duše dúfam, že sa medzi nimi nájdu i takí, ktorí uznávajú aj iné hodnoty ako peniaze a vypočujú hlas tých, ktorí v podstate bojujú aj za nich.
    Žijeme predsa spolu na veľmi malom kúsku zeme, pod jednou oblohou a všetci chceme dýchať svieži vzduch, piť čistú vodu a… jesť zdravé mäso zo zvieratiek, ktoré sme počas života zbytočne netrápili, ale sa k nim správali ako k živej bytosti.
    Prepáčte „romantiku“ na záver, ale bez nej by som nevládala žiť v dobe arogancie vplyvných mocných…
    Želám Vám veľa zdaru pri chove ošípaných (a s takou podporou, ako majú „dánski“ konkurenti:))

    Odpovedať
  6. Juraj Mačaj
    10. apríla 2019

    Nedá sa nič robiť keď sa investor nedohodne s obyvateľmi obce, nebude stavať, alebo postaví a bude riskovať problémy. Verím tomu, že Vám občanom ponúknu riešenie, ktoré im stavbu a následnú prevádzku umožní. Avšak ako napísal pán Slocík naozaj potrebujeme nárast kapacít v chove ošípaných. Prosím pochopte, že pre niektorých z nás je to skutočne viac ako hanba, že ako stav nedokážeme nakŕmiť náš národ. Mňa osobne to burcuje k zvýšenej aktivite, pričom sa stretávam s podobnými problémami ako opisujete, samozrejme z opačnej strany a to nechovám, ale pestujem zemiaky a zeleninu. Človek potom naozaj žasne nad tým ako sa ľudia na dedinách stavajú k aktívnym poľnohospodárom. Dôležité je však riešiť to komunikáciou a kompromisom, samozrejme.

    Odpovedať
  7. abrakadabra
    10. apríla 2019

    Z pohľadu diskusie je treba povedať bodaj by bolo viac takých fariem, ktoré chcú rozvíjať chov ošípaných. Ešte navyše v takých obciach ako Palárikovo, kde miestne družstvo sa venuje takmer monokultúre obilnín a je to hanbou pre rozmanitosť slovenského poľnohospodárstva.
    Každý z nás farmárov vie aké sú náročné legislatívne podmienky pre čokoľvek čo len zaváňa živočíšnou výrobou. Ale pred zákonom sme si všetci rovní a ak je to v súlade nie je dôvod venovať sa iracionálnemu hnevu lebo potom to všetci môžeme zavrieť. Takže každému kto chce chovať želám veľa štastia…

    Odpovedať
  8. jm
    11. apríla 2019

    Prečo je v dnešnej dobe takýto problém? Vieme že v minulosti sa chovalo vo veľkovýrobe niekoľko násobne viac zvierat či je to bravčové ,hovädzie ,hydina a podobne ako je to dnes. ŽV bola v každej dedine. Ale nebola koncentrovaná na jednom mieste. Nehovorím o tom že v každej dedine a dokonca i v meste si ľudia dochovali nejaké to zvieratko ale takíto problém si nepamätám. Môj názor je vo veľkej lokálnej koncentrácii množstva týchto zvierat. A hlavne keď je takýto podnik v priamej blízkosti obce v areáli pôvodného poľnohospodárskeho podniku. Totiž v minulosti tam chovali poľnohospodári zvieratá ale len v zlomku toho čo je tam sústredené dnes.
    Z mesta sa preniesol spôsob života aj na dedinu . Konzumovať len čo je v obchode. Namiesto hydiny alebo prasiatka chovať psov alebo mačky.
    Čo sa týka zahraničných produkcentov . Veril by som ich zámeru pokiaľ by som mal možnosť si kúpiť to naše kvaltné Slovenské mäso aj v obchode.

    Odpovedať
    1. Alizee
      12. apríla 2019

      Abrakadabra, nastahujte sa tam, rovno vedľa, potom píšte. A hlavne najprv porozmýšľajte

  9. R.Slocík
    11. apríla 2019

    Vážená p. Palárikovčanka.
    Vážim si Vaše názory a pohľad na vývoj poľnohospodárstva a naozaj by sa iba o samotných ošípaných dali napísať siahodlhé komentáre. Ja pokiaľ chcem produkovať tak sa musím svoje podnikanie riešiť hlavne pragmaticky a ekonomicky. Enviromentálne mantinely mi určuje legislatíva, ktorú musím rešpektovať. Vo „vašom“ prípade som sa na to pozerám tak, že navýšením stavov prasníc o 5000 ks by sa zvýšila produkcia oproti terajšiemu stavu o 13-14 % alebo tých 5000 prasníc tvorí 5% sebestačnosti SR v bravčovom mäse. A popritom ako podnikateľa ma to vlastne ani nemusí trápiť- veď ide o moju konkurenciu ale trápi ma to ako fanúšika produkcie a spotrebiteľa, ktorý chce alebo by mal chcieť aby štát v ktorom žije mohol zabezpečiť kvalitné a čerstvé potraviny, ktoré sú pod prísnou kontrolou od „válova až po stôl“ a nemusel sa spoliehať na to čo sa kde-tu zvýši a vo väčšine v nižšej kvalite a neraz pochybného pôvodu dovezie. A viem aj o poľnohospodárskych bioplynkách vybudovaných hlavne za účelom likvidácie odpadov zo živočíšnej výroby… Jednu takú prevádzkujeme. Pozývam vás na debatu…

    Odpovedať
  10. Monika
    11. apríla 2019

    Dánsky investor…. Už zase cudzincom to bude patrit😂ako voda a všetko ostatné…. Ceny nám určujú cudzinci za všetko!!! My Slováci sme taky chudáci, že už nemáme na nič…Nebyť zahraničných investorov mohli sme mať všetko lacnejšie. Takto si pri platíme lebo deň investor tie peniažky bude chcieť späť. Cele zle!!!

    Odpovedať
  11. Starý Gazda
    12. apríla 2019

    Mila pani o polnohospodarstve za sociku neviete nič družstva mali 10 nasobne nižšiu produktivitu prace ako vEU ich vyroba bola nekonkurenčna peniaze po 89 roku išli nie do vyroby ale na dlhy a do vačkov vedenia Ked chceme vyrabat za predajne ceny musi byt podnik vybaveny modernov technologijou skoncentralizaciou zvierat a aj to je malo taketo podniky sa musia združit postavit velky bitunok apriamo predavat do retazcov Tak ako vaša dedina odmieta farmu odmieta ju každa dedina aj zeleninu tak kde mame vyrabat ked na Slovensku nas nik nechce

    Odpovedať
  12. realista
    14. apríla 2019

    re. „Starý Gazda“ – „za socíku“ družstvá mali porovnateľnú ak nie vyššiu produktivitu práce ako EHS – s ostatným možno súhlasiť, ale to nie je výsledok zmeny spoločenského poriadku, ale svetovej globalizácie, ktorá Slovensko a jeho poľnohospodárstvo samozrejme neobišla…

    Odpovedať

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.