Na čele rebríčka zemepisných označení liehových nápojov registra eAmbrosia v Európskej únii sa aktuálne nachádza Trenčianska borovička Juniperus 42%. Európska komisia ju do tohto zoznamu dopísala 8. mája ako 264-tého držiteľa certifikácie zemepisného označenia (GI), ktoré predpokladá, že kvalita, reputácia a iná charakteristika výrobku sa spája s určitým regiónom.

„Rovnako ako hudba, odevy či autá podliehajú módnym trendom a životným cyklom, tak je to aj v prípade alkoholických nápojov. Raz je populárna vodka, inokedy borovička alebo rum. Zákazník – spotrebiteľ je bezpochyby centrom nášho záujmu, ale v prípade Trenčianskej borovičky Juniperus 42% nejde o aktuálnu popularitu, ale o ochranu jedného z mála alkoholických výrobkov, ktoré majú takmer stodvadsaťročnú písomne zdokumentovanú históriu,“ povedal pre poľnoinfo.sk Martin Spurný, výkonný riaditeľ liehovaru Old Herold v Trenčíne, ktorý o registráciu požiadal.

Trenčianska borovička Juniperus získala národnú ochrannú známku v medzivojnovom období. V registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva sa nachádza pod číslom OZ: 119401, prihláška bola podaná 12.12.1936.

Samostatný zoznam

Liehové nápoje (tvrdý alkohol) tvoria samostatný zoznam v rámci zemepisných označení EÚ, na ktorom sa aktuálne nachádza 264 výrobkov. Pre zaujímavosť, jedným z lídrov čo do počtu registrovaných nápojov je Maďarsko, ktoré má na tomto zozname 16 druhov pálenky (pálinky po maď.).

Špecifikácia zemepisných označení pre liehové nápoje nevyžaduje, aby mali všetky ingrediencie regionálny pôvod, len aby sa aspoň jedna z fáz destilácie realizovala na danom území. Írska whisky sa napríklad destiluje tradične v Írsku, ale všetky suroviny nepochádzajú z Írska. Trenčiansky liehovar Old Herold používa pri výrobe borovičky obilný lieh slovenského pôvodu, ktorý spĺňa kritériá kvality.

„Miesto a postup výroby a výsledný dojem z hotového výrobku treba posudzovať ako jeden celok. V súčasnosti je scestné riešiť pôvod jednotlivých zložiek, nakoľko situácia v našom regióne sa za ostatných 100 rokov dramaticky zmenila. Úplne sa zmenila surovinová základňa, zmodernizovali sa výrobné technológie a zmenili sa aj ľudia, preto podstata našej ochrany spočíva v zachovaní zdedených postupov výroby a dobrého mena výrobku,“ hovorí Martin Spurný.

Lieh, voda a ďalšie zložky použité pri výrobe majú podľa neho iba doplnkovú funkciu a celkový charakter výrobku ovplyvňujú len minimálne, základom receptúry sú borievky a spôsob ich spracovania.

Vlastný spôsob destilovania borievok

„Kvalitnú borovičku je možné vyrobiť niekoľkými rôznymi spôsobmi a každá má svoje špecifiká a svoje čaro. Kvalita výsledku závisí od kvality surovín a od kvality prevedenia,“ opisuje Martin Spurný.

Zemepisné označenie odlíši borovičku vyrábanú v Trenčíne od ostatných na trhu okrúhlou pečiatkou s modrým písmom.

 „Trenčianska borovička Juniperus 42% sa vyznačuje tým, že jej základom je vyzretý fermentovaný borievkový destilát získavaný dvojstupňovou destiláciou s odlúčením borievkového oleja po 1. destilácii. Príprava kvasu, odlúčenie oleja, precíznosť oddeľovania jadra destilátu a následné zrenie na harmonizáciu chutí dáva výrobku jednoznačný a nezameniteľný rukopis,“ vysvetľuje Martin Spurný.

Nie je to pálenka (ovocný destilát)

V zdôvodnení EK sa uvádza, že Trenčianska borovička Juniperus sa vyrába z vyzretého borievkového destilátu, rafinovaného neutrálneho liehu a tekutého cukru. Čistý borievkový destilát je na rozdiel od iného ovocného destilátu samostatne nekonzumovateľný pre silnú arómu. Preto u borovičky riedenie ovocného destilátu iným (obilným) liehom nie je známka nižšej kvality, ale nevyhnutnosť.

„Spracovanie borievok má svoje špecifiká, ktoré v Trenčíne skúmajú generácie liehovarníkov. My chránime históriu, nevymýšľame nové postupy a vylepšenia. Spôsob výroby trenčianskej borovičky je odlišný od spracovania destilátov z ovocia, nepovažujeme za správne zamieňať tieto dva spôsoby,“ hovorí.

Ako uviedol pre poľnoinfo.sk, nepredpokladá zvýšenie ceny borovičky so zemepisným označením.

„Chceme výrobok spopularizovať. Aj prostredníctvom neho chceme posúvať povedomie o komplexnosti výroby borovičiek a zvyšovať kultúru konzumácie alkoholu ako takého,“ uzatvára Martin Spurný, výkonný riaditeľ

Jedinečný v Európe

Z borievok sa vyrába aj gin, ktorý však od borovičky odlišuje práve spracovanie borievok. Základ ginu tvorí sladový či kukuričný destilát, do ktorého sa v pridáva macerát z borievok a v procese ďalších destilácií aj aromatické koreniny ako koriander, levanduľa, aníz, mandle, rasca, škorica i citrusové látky. Základom borovičky je destilát z borievok, ktorý sa riedi neutrálnym liehom a vodou.