Poľnohospodárske družstvo v Sokolciach má vysokú spotrebu energií. Vyplýva to z ich širokého výrobného zamerania, keď okrem chovu hovädzieho dobytka, ošípaných či hydiny prevádzkujú aj vlastný mlyn, pekáreň, rozrábku mäsa či výrobňu kŕmnych zmesí. Nárast cien energií od minulého roka vnímajú s obavami a preto začali s realizáciou opatrení, ktoré im do budúcnosti ušetria finančné prostriedky.

Výroba elektriny

Z hľadiska priameho zníženia nákladov na elektrickú energiu investovali na začiatku roka do fotovoltických panelov. Umiestnili ich na budovách strediska pozberovej úpravy rastlinných komodít. Inštalovaný výkon dosahuje 110 KWh a celková investícia presiahla 120 tisíc eur.

Rozšírenie vlastnej výroby elektrickej energie plánujú aj v nasledujúcom období. Majú záujem modernizovať dva kravíny, na ktorých strechách má byť umiestnená fotovoltická elektráreň s výkonom prevyšujúcim 200 KWh. Realizácia projektu je závislá na tom, či bude ich žiadosť úspešná vo výzve z Programu rozvoja vidieka, ktorá bola uzavretá na začiatku leta.

Zmeny výrobného programu

Živočíšna výroba sa podľa predsedu družstva Petra Lelkesa podieľa na spotrebe elektrickej energie až 70 percentami. Obavy z vývoja cien elektriny, ale aj neustále zaostávanie realizačných cien za rastúcimi nákladmi stoja za nedávnym rozhodnutím rapídne obmedziť chov ošípaných. Početnosť prasníc klesla zo 600 na 150 kusov. Aktuálne udržujú len stav, ktorý je nevyhnutný pre ich vlastnú finalizáciu. Družstvo disponuje rozrábkou bravčových polovíc a troma predajňami, kde okrem mäsa ponúkajú aj pekárenské výrobky, múku a múčne zmesi z vlastnej produkcie.

Peter Lelkes má záujem vytvoriť zo Sokoliec podnik, ktorý bude čo najviac energeticky samostatný. Pri produkcii niektorých komodít to ide ťažko. Jednou z energeticky najnáročnejších plodín je kukurica, ktorú je potrebné dosúšať na požadovaný stupeň vlhkosti. Pri postupnom náraste cien plynu, ktorý ešte zosilnel po ruskej agresii voči Ukrajine, došlo na jar v Sokolciach k zmene osevnému postupu. Výmera zrnovej kukurice medziročne klesla z 1400 na aktuálnych 1200 hektárov. Plochy vyčlenené pre pestovanie kukurice osiali slnečnicou a sójou.

„Chýba nám plnohodnotné riešenie, ktoré by nahradilo plyn pri sušení kukurice iným energetickým médiom. Ideálne biomasou, ktorú si vieme vyrobiť. Verím, že sa funkčné riešenie objaví na trhu čo najskôr. My si túto možnosť určite všimneme medzi prvými,“ sľubuje Peter Lelkes.

Náklady na sušenie kukurice sa môžu v najbližších mesiacoch vyšplhať až na 8 eur za tonu a percento vlhkosti. Ešte pred rokom to bolo 2,5 eur. Pri zmene vlhkosti z 20 na 14 percent ide o náklad na sušenie tony kukurice vo výške 50 eur. Obrovské peniaze, ktoré prinútia každého poľnohospodára zamýšľať sa nad efektívnosťou jej výroby.

Neisté pohonné hmoty

Pri náhrade nafty sa riešenia zatiaľ neponúkajú. Elektrické traktory sú zatiaľ hudbou ďalekej budúcnosti a tak je dôležité mať vytvorené aspoň jej dostatočné zásoby, aby výroba nezastala.

„Mali sme obavu, či nám nevypadnú počas žatvy dodávky pohonných hmôt. V niekoľkých prípadoch nám doviezli menej, ako sme objednali a nervozita, že nabudúce nepríde vôbec nič, bola počas žatvy prítomná. Samozrejme, v tejto situácii nikto nešetrí a nepýta sa na cenu. Poľné práce musia byť urobené a zostáva len dúfať, že nafta dorazí,“ hovorí Peter Lelkes.

Na techniku sa čaká

Podobnú neistotu zažívali aj z dôvodu dodávky techniky. Starší kombajn na jeseň predali a v zapätí objednali nový. Termín dodania bol máj 2022. Tak ako pri automobiloch, aj poľnohospodárska technika zažíva aktuálne rekordné dodacie doby. Na samohybné stroje ako traktory, teleskopické manipulátory, kombajny, rezačky či postrekovače poľnohospodári z dôvodu nedostatku niektorých súčiastok, no aj rekordného záujmu o modernizáciu techniky v západnej Európe, čakajú približne rok. Lepšia situácia je pri závesných, nesených a ťahaných strojoch.

„Na jar nám oznámili, že kombajn namiesto mája dorazí až v septembri. Dodávateľ vtedy urobil všetko preto, aby sme dostali kombajn pred žatvou, aj keď sme tomu už neverili. Nový stroj nakoniec dorazil 30. júna a hneď sa zapojil do zberových prác,“ povedal Peter Lelkes.

Žatvu nakoniec uzavreli s lepšími výsledkami, ako očakávali v čase, keď podpisovali zmluvy s odberateľmi produkcie. V tom období pristupovali k predpokladaným dodávkam opatrne. Dnes sú vzhľadom na podmienky pestovateľského ročníka spokojní s úrodou jačmeňa či tvrdej pšenice. Štandardný výsledok 3,7 ton z hektára dosiahla aj repka.

Predseda Peter Lelkes je presvedčený, že stabilite úrod letných plodín pomohlo v relatívne suchom roku množstvo organickej hmoty, ktorú vďaka chovu hovädzieho dobytka a hydiny do pôdy každoročne vracajú. Ak je ale extrémne suché a mimoriadne horúce obdobie, ako bol tohtoročný júl, tak plodinám zberaným na jeseň nepomôže ani vyhnojená pôda. Situáciu môže zachrániť len vlaha a tá sa nedá ničím nahradiť. V Sokolciach majú obavu, že takéto pestovateľské ročníky budú stále častejšie, čo ich stavia pred otázku, ako sa s tým vysporiadať napríklad z hľadiska prípravy objemových krmív.