Na konferencii poľnoinfo.sk – Spoločná poľnohospodárska politika po roku 2013 vystúpil aj Štefan Adam, riaditeľ Odboru poľnohospodárstva a služieb na Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore. Agropodnikateľom vo svojom vystúpení prezentoval nie len dostupné informácie o priamych platbách, ale aj prvky reformy SPP, ktoré sú pre SR nevýhodné.

„Aj v novej SPP pretrváva diskriminačný princíp k novým členským štátom. Nedochádza k prerozdeleniu (redistribúcii) národných obálok v miere, ktorá bola všeobecne očakávaná. Znamená to prakticky zakonzervovanie súčasnej výšky priamych platieb na úrovni jednotlivých členských štátov EÚ. Navyše sa súčasná úroveň priamych platieb nebude dorovnávať k 100% priemeru EÚ, ale iba k 90%, čo už pokladám za skúšanie trpezlivosti poľnohospodárov z nových členských štátov. V praxi to bude znamenať, že štáty, ktoré dostávajú priame platby nižšie ako 90 percent priemeru EÚ dostanú do roku 2020 k súčasnej úrovni platieb len jednu tretinu rozdielu medzi súčasnou úrovňou a 90 percentami priamych platieb,“ povedal Štefan Adam.

V dôsledku takto navrhnutej redistribúcie by vzrástli priame platby na Slovensku z 206,5 na 223,5 eur na hektár, pričom napr. holandským farmárom by priame platby poklesli zo 495,6 na 478,6 eur na hektár.

„S touto metodológiou výpočtu jednoducho nemôžeme súhlasiť. Pripájame sa preto k poľnohospodárom z pobaltských štátov, ktorých je v súčasnosti najviac počuť. Ich sa totiž zverejnený návrh týka najviac, pretože sa nachádzajú na pomyselnom chvoste krajín zoradených podľa výšky priamych platieb na hektár. Pripravili preto Deklaráciu, ktorú zaslali všetkým komisárom a upozorňujú v nej na pretrvávajúce nerovné podmienky poľnohospodárov vo svojich krajinách,“ ozrejmil Štefan Adam.

V záujme upustiť od rôznych systémov podpory sa v Európskej únii začne po roku 2013 uplatňovať nový režim „základnej platby“. Tá nahradí režim SAPS, ako aj režim platieb vyplácaných na základe historického princípu v starých členských štátoch EÚ.

„Základná platba bude predmetom „cross compliance“, to znamená podmienok krížového plnenia ako ich poznáme už v súčasnosti. Dôjde však k zjednodušeniu súčasných požiadaviek. To bude spočívať v znížení počtu tzv. zákonných požiadaviek hospodárenia z 18 na 13 a v prípade dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok, nazývaných aj GAEC z 15 na 8,“ uviedol Štefan Adam.

Podľa zverejneného návrhu by v priamych platbách malo dôjsť aj k ekologizácii platieb (tzv. greening). Znamená to, že až 30% všetkých priamych platieb bude viazaných na ekologizáciu, za čím treba vidieť snahu, aby činnosť všetkých poľnohospodárov bola prospešná pre životné prostredie a klímu.

„Táto platba bude podmienená uskutočňovaním troch povinných opatrení zo strany poľnohospodárov, ktoré idú nad rámec cross-compliance. Prvé z nich je diverzifikácia plodín – čo znamená pestovanie najmenej troch rozdielnych plodín, avšak žiadna z nich nesmie pokrývať menej ako 5 percent ornej pôdy, pričom hlavná plodina nesmie prevýšiť 70% ornej pôdy. Druhým je zachovanie trvalých trávnych porastov, a tretím zachovanie „ekologického zamerania oblasti“ najmenej u 7 percent hektárov, na ktoré je možno poskytnúť podporu, s výnimkou plôch pokrytých trvalým trávnym porastom. Zaraďujú sa sem napr. krajinné prvky, úhorovanie, nárazníkové zóny a zalesnené oblasti,“ hovorí Štefan Adam.

„Zavádza sa tiež dodatočná platba pre „oblasti s prírodným obmedzením“ do výšky 5% národnej obálky, bude existovať tiež možnosť tzv. „viazaných platieb“ pre citlivé sektory do výšky 10% národnej obálky, ako aj dva na sebe nezávislé režimy pre malých a mladých poľnohospodárov,“ dopĺňa Š. Adam.

K návrhu stanovenia horného limitu priamych platieb, tzv. zastropovaniu, sa pohľadom prezentovaných výsledkov Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a Ústavu zemědělské ekonomiky a informací v Prahe vrátime v najbližších dňoch.