Zadajte hľadaný výraz

Branding VUB 2020 Jeseň LEFT
Branding VUB 2020 Jeseň RIGHT
Branding VUB 2020 Jeseň TOP
Článok dňa Z ekonomiky Živočíšna výroba

10 najväčších žiadateľov o Zelenú naftu

10 najväčších žiadateľov o Zelenú naftu

Do dotačného titulu Zelená nafta sa v prvej a druhej výzve zapojilo presne 2 331 žiadateľov. Suma, ktorú požadujú, dosahuje 26,37 milióna eur. Desať najväčších žiadateľov si z daného finančného balíka rozdelí takmer 13-percent prostriedkov, to znamená 3,4 milióna eur. V rozhodujúcom rozsahu ide o chovateľov ošípaných s dánskym kapitálom.

Zelená nafta ako podpora vo forme úľav na environmentálnych daniach funguje na Slovensku oficiálne druhý rok. Sektor po takomto opatrení volal celé roky. Cieľom je podporiť najmä citlivé komodity, ktorých máme na Slovensku nedostatok z vlastnej produkcie.

Dan-Slovakia Agrar výrazne v popredí

Najväčším žiadateľom o podporu na Zelenú naftu v roku 2020 je akciová spoločnosť Dan-Slovakia Agrar, ktorá podľa dokumentu PPA žiada takmer 948 tisíc eur.

„Spoločnosť sa špecializuje na chov ošípaných (8500 prasníc a prasničiek) a rastlinnú výrobu realizovanú na ploche 7600 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Hlavnými pestovanými plodinami sú kukurica, pšenica, jačmeň a repka,“ informuje webová stránka Dan-Slovakia Agrar.

Podľa Finstatu spoločnosť Dan-Slovakia Agrar v roku 2019 zvýšila zisk o 100 % na 7,532 miliónov eur a tržby jej narástli o 13 % na 35,69 miliónov eur. Splatná daň z príjmu, ktorú na Slovensku uhradili dosiahla 1,8 milióna eur. Ako konečných užívateľov výhod uvádza Finstat troch občanov Dánskeho kráľovstva.

Pigagro: Ročná produkcia 130 tisíc ošípaných

Druhým najväčším žiadateľom o podporu z dotačného titulu Zelená nafta je s výrazným odstupom za Dan-Slovakia Agrar spoločnosť Pigagro, s. r. o.. Podľa dokumentu PPA požadujú viac ako 550 tisíc eur.

„Pigagro je dánska poľnohospodárska skupina právne samostatných spoločností s jednotnou manažérskou i vlastníckou štruktúrou, jeden z lídrov na trhu v produkcii ošípaných. Skupinu Pigagro reprezentuje na Slovensku 5 fariem, viac než 4 000 prasníc s ročnou produkciou 130 000 ošípaných, obhospodaruje 3 000 hektárov pôdy a zamestnáva 100 zamestnancov,“ informuje v skratke webová stránka Pigagro.

Podľa reportu uverejneného na stránke Finstat zvýšila spoločnosť Pigagro v roku 2019 zisk o 102 % na 4,148 milióna eur. Tržby jej narástli o 16 % na 19,27 milióna eur. Celková splatná daň z príjmu dosiahla takmer 1,1 milióna eur. Konečnými užívateľmi výhod v spoločnosti Pigagro sú, podľa Finstatu, Carsten Lund Thomsen s trvalým pobytom v Dánsku a Peter Munk Laursen s trvalým pobytom v Bratislave.

Tretí v poradí so žiadosťou 300 tisíc eur

Aj tretím najväčším žiadateľom z balíka určeného na Zelenú naftu je spoločnosť zameraná na chov ošípaných, ktorej konečným užívateľom výhod je občan Dánskeho kráľovstva. Firma EPP Slovensko, s. r. o. žiada z podpory na Zelenú naftu viac ako 300 tisíc eur.

„Máme novo zrekonštruované farmy (pri Nitre a v Hlohovci), kde boli použité najmodernejšie technológie v chove ošípaných, pričom Farma Terezov je jedinečná farma, ktorá sa špecializuje na chov ošípaných bez použitia antibiotík vo všetkých fázach chovného cyklu,“ informuje o spoločnosti EPP Slovensko slide z prezentácie, ktorá je uverejnená na stránke Slovenskej poľnohospodárskej univerzity.

Finstat uvádza, že spoločnosť EPP Slovensko sa v roku 2019 dostala do straty – 219 892 eur. Rok predtým zaknihovala zisk 340 tisíc eur. Tržby jej vlani v porovnaní s rokom 2018 narástli o 33 % na 11,58 mil. €.

Štvrtý a piaty: Majcichov a Senica

Štvrtou v poradí je Farma Majcichov so žiadosťou o podporu vo výške 266 tisíc eur.

„Akciová spoločnosť Farma Majcichov, založená v roku 1998, patrí k významným producentom poľnohospodárskych agrokomodít, surového kravského mlieka, hovädzieho mäsa a mliečnych produktov pre McDonald’s. Disponuje jedinečným uzatvoreným kolobehom výroby potravín vysokej kvality,“ uvádza webová stránka Farmy Majcichov. Tá ďalej informuje, že ročne vyrobia 33 miliónov litrov mlieka a obrábajú 5700 hektárov pôdy.

Podľa Finstatu je konečným užívateľom výhod vo Farme Majcichov opäť občan Dánskeho kráľovstva. Webová stránka Finstat ďalej uvádza, že Farma Majcichov v roku 2019 znížila zisk o 45 % na 426 165 eur a tržby jej klesli na 20,18 miliónov eur. Splatná daň z príjmu presiahla 100 tisíc eur.

Piatou v poradí je spoločnosť Agrovýkrm, a. s. zo Senice. V nej figuruje ako konečný užívateľ výhod občan Bernolákova –  Ulrik Biel Hansen. Spoločnosť v rámci podpôr na Zelenú naftu požiadala o viac ako 260 tisíc eur.

„Spoločnosť AGROVÝKRM a. s. v roku 2019 zvýšila zisk o 413 % na 3,205 miliónov eur a tržby jej narástli o 34 % na 11,23 miliónov eur,“ uvádza Finstat.

Agrovýkrm zaplatil za rok 2019 daň z príjmu viac ako 850 tisíc eur.

Od 6. do 10 miesta

Aj pri ďalších farmách v druhej päťke hovoríme zväčša o špecializovaných spoločnostiach zameraných na živočíšnu výrobu.

Šiestym najväčším žiadateľom o podporu zo Zelenej nafty na roku 2020 je spoločnosť FirstFarms Gabčíkovo, s. r. o. ktorá požiadala o 253 tisíc eur, siedmou je spoločnosť FirstFarms Agra M s. r. o. so žiadosťou na 242 tisíc eur, ôsmou firmou je Pavex, s. r. o., ktorý žiada viac ako 200 tisíc eur, deviate PD Devio Nové Sady so žiadosťou 192 tisíc eur a desiatku uzatvára František Rybár so žiadosťou o takmer 180 tisíc eur.

Všetkých desať vyššie menovaných spoločností požiadalo o podporu v prvom kole výzvy od 17. augusta do 18. septembra 2020.

V rámci druhej výzvy bolo prijatých 84 žiadostí za 274 tisíc eur. Najväčším žiadateľom bolo Agro Hosťovce, ktoré požiadalo o necelých 30 tisíc eur.

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1581 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

3 komentáre

  1. Juraj Mačaj
    18. októbra 2020

    V prvej desiatke žiaden zeleninár. Spotreba nafty v zelenine je asi nízka. Čo už.

    Odpovedať
  2. AM
    20. októbra 2020

    Dobrý deň,
    vážení slovenskí poľnohospodári!
    A to je iba dotácia na zelenú naftu… A ostatné dotácie? Podobné fakty… Pozrite sa na schválené projekty napr. v marci t.r. – jeden v článku menovaný dánsky podnikateľ mal schválenú NFP celkom vo výške 761.500€. Ktorí náš slovenský poľnohospodár dostane takú pomoc od vlastného štátu?
    Ľahko sa šafári dánskym megachovateľom ošípaných na pôde na Slovensku, keď majú také fantastické dotácie, ktorým potom nevládzete konkurovať cenami…
    Bez ohľadu na to, či ste malí, strední farmári alebo aj veľkí agropodnikatelia, tento fakt dokedy budete trpieť? Dokedy vydržíte, aby náš štát takto štedro dotoval cudzích, ktorí berú úžitky z našej krajiny a dovolia si devastovať životné prostredie v okolí svojich megafariem? Koľko mäsa s takýchto fariem ide na slovenskí trh? Pýtajte sa a hľadajte štatistiku… Koľko stoviek či tisícok ton čpavku z megafariem uniká voľne do nášho ovzdušia? Netreba štatistiku – lebo všetok vyprodukovaný smrad nechajú nám a ničia plúca nám a našim deťom.
    Prečo nie sú dotovaní naši malí a strední farmári s chovom do cca 750 ks prasníc, pri ktorých enviromentálna záťaž je znesiteľná a je väčšia záruka , že mäso z ich chovov a v lepšej kvalite sa dostane na náš stôl?

    Nič iné mi nepríde na um, iba konštatovanie, že naši poľnohospodári asi nemajú dostatok financií na to, aby tie financie dostali…

    Odpovedať
  3. Jano
    20. októbra 2020

    To je tak keď slováci sa odjakživa pchali,pchajúa budú pchať do zadku :Bohatým,Cudzím,Kráľom,Grófom,Zemepánom…………..

    Odpovedať

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.