Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Z domova Živočíšna výroba

Deň prvovýrobcov mlieka bol nepokojný. Chovatelia žiadajú okamžitú štátnu pomoc

Deň prvovýrobcov mlieka bol nepokojný. Chovatelia žiadajú okamžitú štátnu pomoc
insert_photoTASR a autor

Bude sa na Slovensku vyrábať surové kravské mlieko? Podpory na vyrobený liter mlieka, rozpočítané na priemernú úžitkovosť, sú už roky približne rovnaké. Na druhej strane nákupné ceny stále nereagujú na skokový nárast cien rastlinných komodít, ktorý trvá už od prelomu rokov. V dôsledku tejto situácie narástli chovateľom dojníc výrazne náklady, no tržby a podpory sú konštantné. Prvovýrobcovia mlieka očakávajú, že v aktuálnom roku zaknihujú stratu vo výške 55 miliónov eur! Ide o najhorší výsledok odvetvia od krízy, ktorá nastala v roku 2016 po európskom zrušení mliečnych kvót. Producenti surového kravského mlieka žiadajú od štátu mimoriadnu dotáciu vo výške 32 až 35 miliónov eur! Na dnešnom Dni prvovýrobcov mlieka, ktorý sa konal po rokoch opäť v Nitre, bola situácia výnimočne vypätá a zdá sa, že rok 2021 bude pre mnohé subjekty revolučný.

Chovateľ na každom vyrobenom kilograme prerába 6,5 centa

„Výrobné náklady za rok 2020 boli na úrovni 39 centov na kilogram. V dôsledku nárastu cien krmív stúpli v roku 2021 na 42 centov,“ uviedol Alexander Pastorek, predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

Podpora na kilogram mlieka vypočítaná z priemernej úžitkovosti a pri započítaní platieb na dobré životné podmienky zvierat dosahuje 6,4 centa. Ak chovateľ nie je zaradený v systéme welfare, tak podpora je 4,6 centa na kilogram. Straty rezortu sa prehlbujú aj v dôsledku toho, že nákupné ceny mlieka sa u nás vôbec nehýbu.

„Medzi augustom 2020 a augustom 2021 sa priemerné nákupné ceny v Európskej únii zvýšili o 10 percent. Na Slovensku sa cena takmer nezmenila a stúpla o 0,7 percenta. V Maďarsku došlo k zvýšeniu ceny o 7 percent a v Poľsku napríklad o 8 percent,“ informuje Margita Štefániková, riaditeľka SZPM.

Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka vypočítal, že prvovýroba mlieka dosiahne v roku 2021 stratu 55 miliónov eur. Chovateľ na každom vyrobenom kilograme mlieka stratí aj pri započítaní európskych a národných podpôr 6,5 centa. Vyššiu stratu dosiahli prvovýrobcovia len v roku 2016, keď došlo k európskemu odstráneniu mliečnych kvót. Vtedy priemerná strata na kilogram bola 7 centov! Štátny rozpočet v roku 2016 sanoval časť strát prvovýrobcov mlieka prostredníctvom mimoriadnej podpory vo výške 33 miliónov eur.

Budú žiadať minimálne 33 až 35 miliónov eur

Dnes poľnohospodári chcú žiadať finančnú injekciu na udržanie sektoru prvovýroby mlieka opäť.

„Predávať mlieko za 33 centov a kŕmiť dobytok kukuricou za 230 eur? Prvovýrobcovia mlieka si zaslúžia jednorazovú pomoc 10 – 12 miliónov eur ako dôkaz, že to Slovensko myslí s chovateľmi dojníc vážne,“ povedal Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory vo svojom diskusnom príspevku.

Milan Halmeš, podpredseda SZPM, po vystúpení šéfa poľnokomory uviedol, že chovatelia majú veľmi presne napočítané požiadavky, ktoré budú komunikovať už v tomto týždni smerom k rezortnému ministerstvu.

„Chovateľské zväzy spolu so Slovenským mliekarenskym zväzom majú vo štvrtok stretnutie s pánom ministrom, kde budeme žiadať mimoriadnu podporu na dojnice. Sme v krízovom a náročnom období a preto budeme žiadať minimálne 33 až 35 miliónov eur,“ uviedol Milan Halmeš.

SZPM účastníkov konferencie upozornilo, že v súvislosti so situáciou, ktorú priniesla epidémia COVID, prvovýrobcovia mlieka nedostali žiadne mimoriadne prostriedky. Európska únia pritom podľa SZPM schválila takzvaný dočasný rámec štátnej pomoci pre sektor poľnohospodárstva a potravinárstva v objeme 4,4 miliardy eur. Štáty túto možnosť, podľa dát prezentovaných na podujatí, viac či menej využili. Estónsko, Cyprus či Poľsko jednotkami miliónov eur, viaceré štáty desiatkami miliónov eur a Česká republika, Holandsko alebo Slovinsko stovkami miliónov eur. Slovensko nevyčlenilo žiadne mimoriadne zdroje zo štátneho rozpočtu pre agrosektor.

Pri investičnej podpore, ktorú bývalé vedenie agroministerstva prezentovalo ako COVID výzvu, nedošlo ani pol roka od predkladania žiadostí k začiatku jej vyhodnocovania.

Z 300 miliónov vytvoria 1,5 miliardy?

„Sme výrazne investične poddimenzovaní. V posledných rokoch neboli žiadne podpory alebo len malé. Netreba zabúdať ani na to, ako sa využívali. Sektor potrebuje investície vo výške 50 miliónov eur ročne,“ hovorí na margo nového programovacieho obdobia Alexander Pastorek.

Prostriedkov na investície z európskych fondov bude od roku 2023 zúfalo málo. Celkovo hovoríme o 366 miliónoch eur, z toho na priame podpory investícií – granty, má byť vyčlenených len 66 miliónov eur. Na finančné operácie má smerovať 300 miliónov eur.

Cítime, že tých finančných prostriedkov je málo a že sme sa dostali do obrovského investičného dlhu. Takýto problém máme aj v lesníctve, kde dlh dosahuje 740 miliónov eur. V prípade poľnohospodárskeho sektora, sme to radšej ani nevyčíslovali. Uvedomujeme si, že finančný balík, ktorý sa rozdeľuje, treba rozdeliť tak, aby všetci prežili,“ uviedol Milan Kyseľ, štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva.

Práve to sa zdá ako dôvod, že ministerstvo má záujem pri podpore využívať finančné nástroje. V prezentácii, s ktorou na konferencii poľnoinfo.sk v Pravoticiach vystúpil bankár Peter Horný odznelo, že finančné nástroje vo výške 60 miliónov eur ročne, po násobení pákovým efektom cez portfóliové záruky, prinesú investície vo výške 300 miliónov eur ročne. Ministerstvo sa tak cez finančné operácie snaží z 300 miliónov eur, za obdobie piatich rokov, vytvoriť investície za 1,5 miliardy eur.

„Bankové záruky nebudú stačiť. Môžu byť súčasťou finančných nástrojov, ale odpustenie istiny a zníženie úrokovej sadzby na minimum je to, čo by mohlo pomôcť pri finančných nástrojoch,“ vysvetľuje Emil Macho.

Ten vo svojom diskusnom príspevku ďalej vysvetlil, že banka by tak po dobu niekoľkých rokov odpúšťala istú časť istiny, čím by sa celková úroveň podpory investície dostala napríklad na úroveň 30 percent.

Ekochémy bez dojníc?

Predseda SPPK prišiel medzi prvovýrobcov mlieka s tým, že suma, ktorá má byť v rámci ekoschém v novom programovom období 2023 – 2027 vyčlenená na dobré životné podmienky dojníc vo výške 96 miliónov eur, by mohla byť rozpustená na celofarmové ekoschémy. V praxi to znamená, že suma 45 eur na hektár, ktorú predstavil minister Samuel Vlčan na konferencii Ekoschémy, má byť podľa návrhu, ktorý predniesol predseda Macho, zvýšená o prostriedky určené pre dobré životné podmienky dojníc.

„Po dlhých diskusiách a to je otázka na pána štátneho tajomníka, či sa ministerstvo k tomu nášmu návrhu prikloní, alebo nie, sme navrhli riešenie. Aby sa ekoschémy zdvihli o 10 – 12 eur,“ uviedol Emil Macho.

Ten prisľúbil, že prvovýrobcovia o 96 miliónov eur na welfare neprídu, ale prostriedky by sa vyplácali z II. piliera.

„To znamená, aby welfare zvierat v druhom pilieri nebol 210 miliónov ale 306 miliónov eur a každý jeden chovateľ by dostal ešte niečo viac cez ekoschému,“ uviedol Emil Macho.

Štátny tajomník Kyseľ na túto konkrétnu otázku nezareagoval.

Alexander Pastorek na podujatí povedal, že počet chovateľ dojníc z celkového počtu relevantných poľnohospodárskych subjektov je len niekde na úrovni 3,5 percenta. Z prostriedkov, ktoré mali byť určené len prvovýrobcom mlieka navrhuje SPPK podporiť všetkých. Sumou 10 či 12 eur na hektár. Na otázku, či peniaze v druhom pilieri určené na welfare pre chovateľov dojníc budú isté, nie je asi jednoduché odpovedať. Mnohí poľnohospodári si spomínajú, ako sa pred rokmi pri presune prostriedkov medzi piliermi SPP tiež všeličo sľubovalo.

„Zaujali sme stanovisko, že ak sa podpora bude vyplácať z II. piliera a prostriedky v objeme 96 miliónov eur sa tam nájdu, tak s tým nemáme problém,“ povedal Alexander Pastorek.

Prvovýrobcovia mlieka sú tak ochotní akceptovať riziko. V tomto prípade ale neplatí, že vrabec je v hrsti a holub na streche, ale v oboch prípadoch hovoríme o vrabcovi. Len je možné, že prvovýrobcovia púšťajú toho v rukách.

550 eur na VDJ z I. a II. piliera

Prvovýrobcovia mlieka požadujú, aby podpory na VDJ pre všetky kategórie zvierat chované s trhovou produkciou kravského mlieka dosiahli v novom programovacom období z európskych zdrojov 550 eur. Okrem toho považujú za dôležité, aby sa do tejto sumy nezarátavali neisté štátne podpory vyplácané cez schémy štátnej pomoci. Tu majú dlhodobo pripomienky a sú kritickí k výške normatívu vyplácaného na zelenú naftu.

„Požiadavka SZPM je dostať normatív nafty na dojnicu na úroveň 196 litrov. V roku 2021 je podpora napočítaná cez normatívy na úrovni 177,7 litrov. Navýšenie zdôvodňujeme popisom a výpočtom každej pracovnej operácie,“ hovorí Alexander Pastorek.

Aktuálna situácia v prvovýrobe mlieka je kritická. Všetci chovatelia, ktorí na Dni prvovýrobcov mlieka v diskusii vystúpili, zvádzajú so sebou boj, či s chovom pokračovať.

Sme vo voľnom páde

„Keď sa porovnáme s podnikmi, ktoré sa hneď po roku 1990 odklonili od živočíšnej výroby, tak sme neporovnateľní. Tí, ktorí živočíšnu výrobu nemajú, sú pred nami s kondíciou. Cítime to napríklad pri nákupe pôdy. Sme trestaní za to, že sme zle odhadli štruktúru výroby,“ hovorí Peter Lelkes z PD Sokolce.

Skepsu nebolo cítiť len zo Žitného ostrova. Veľmi podobne vystupovali chovatelia z Hontu či Liptova. Situácia dospela do štádia, že produkcia mlieka je v obrovskej vnútornej kríze a jej účastníci sú demoralizovaní schopnosťou štátu vytvoriť porovnateľné konkurenčné prostredie, ako vytvárajú okolité krajiny.

Precízne a najmä pochopiteľne to vo svojom referáte opísala Margita Štefániková. V porovnaní s Českou republikou je naša situácia absolútne tristná. Vyrábame v starých maštaliach, navyše len tretinu toho, čo veľkosťou aj populáciou poloviční Česi a výrazne za nimi zaostávame v úžitkovosti, ale aj v nákladoch. Staré stavby, ktoré iné štáty vymenili za moderné priestory, a nedostatočná štátna pomoc, dostali našu výrobu do voľného pádu, ktorý vie zachytiť len veľmi jasné a rozhodné stanovisko zo strany ministerstva pôdohospodárstva.

Samotný minister sa však podujatia nezúčastnil, čo medzi poľnohospodármi vzbudilo reakciu.

„Neprítomnosť pána ministra je pre nás neospravedlniteľná. Týmto nám ministerstvo dalo najavo, že nám neprikladá až takú vážnosť, ako by sme si zasluhovali,“ uviedla poľnohospodárka z Liptova a od zúčastnených zožala potlesk.

Štátny tajomník ministrovu neúčasť bránil.

„Chcel by som vás ubezpečiť, že neprítomnosť pána ministra neznamená vôbec nič a už vôbec, že by nemal záujem o túto časť produkcie,“ uviedol Kyseľ.

Ako sme sa dozvedeli z Facebooku agrorezortu, minister dnes rokoval s kazašským veľvyslancom o príležitosti posilnenia výskumu. Priveľký luxus v čase, keď najväčší slovenskí srdciari – 350 prvovýrobcov mlieka uvažuje, ako ďalej. Minister mal pohromade, vo vlastnom štátnom podniku – agrokomplexe, predstaviteľov poľnohospodárskych subjektov, ktorí vyrábajú viac ako polovicu slovenskej produkcie mlieka.

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: TASR a autor

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1558 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments