Slovenský spracovateľský priemysel je najslabšou časťou nášho agropotravinárstva. Opakujú to najvyšší predstavitelia rezortu, poľnohospodári, no aj samotní potravinári. Aktuálne, keď poľnohospodári môžu modernizovať svoje farmy z výzvy 4.1 sú sankcionovaní za to, v akom stave sa nachádza naše potravinárstvo. Hospodári na pôde s tým pritom nič nemajú a nedokážu to ovplyvniť. Chcú len produkovať komodity, v ktorých má Slovensko často problém. Prečo ministerstvo znevýhodňuje časť producentov na úkor druhých, sme sa pokúsili zistiť na konkrétnom príklade.

Keď cukrovar nie je lokálny

Je všeobecne známe, že na Slovensku už pätnásť rokov fungujú len dva cukrovary. Jeden v Seredi, ktorý sa nachádza v Trnavskom kraji a druhý v Trenčianskej Teplej, ktorý je lokalizovaný v Trenčianskom kraji.

Zverejniť sídlo kraja je v tom prípade dôležité, keďže ministerstvo pôdohospodárstva v prípade výzvy 4.1 v bodovacích kritériách určených pre špeciálnu rastlinnú výrobu uvádza, že ak poľnohospodár dodá tovar lokálnemu spracovateľovi, získa 15 bodov.

„Lokálny, lokálne“ znamená v rámci kraja alebo v susediacom kraji od miesta prvovýroby,“ uvádza v bodovacích kritériách samotná výzva.

Problém je ten, že podmienku uverejnenú vo výzve nespĺňajú poľnohospodári, ktorí pestujú cukrovú repu v Košickom a Prešovskom kraji. V ich regióne cukrovar nie je a tie dva existujúce sú podľa výzvy už tak ďaleko, že poľnohospodári z východného Slovenska nemajú nárok na 15 bodov.

Zdroj: wikipedia

Pokiaľ cukrovar v Trenčianskej Teplej nemá podľa jeho šéfa Michala Abeloviča ani tonu cukrovej repy z východného Slovenska, tak v seredskej Agrane je situácia iná.

„Z východného Slovenska máme zazmluvnenú cukrovú repu z výmery 900 hektárov,“ hovorí pre poľnoinfo.sk Ladislav Németh, hlavný agronóm seredského cukrovaru.

Pestovateľ, ktorý roky produkuje na východnom Slovensku cukrovú repu je aj Blažej Hrubovský. Pôsobí v troch prvovýrobných spoločnostiach a spolu produkuje repu z výmery 200 hektárov pôdy.

„Pri dodávkach cukrovej repy sme sa rozhodli podporiť slovenského spracovateľa, aj keď sme mali ponuky z Maďarska. Nakoniec sme diskriminovaní v bodovacích kritériách aktuálne vyhlásenej výzvy. Stále sa hovorí o diverzifikácii výroby a nakoniec tí, ktorí tak robia, si nesiahnu na pätnásť bodov,“ hovorí Blažej Hrubovský z východného Slovenska.

Predaj cukrovej repy do maloobchodu by body priniesol

V časti výzvy, ktorá poskytuje poľnohospodárom pätnásť bodov za dodávky lokálnemu spracovateľovi sú aj ďalšie možnosti, za ktoré by pestovateľ mohol získať body. Predmetné bodovacie kritériá uvádzajú, že zvýhodnenie získajú aj tí, ktorí predávajú produkciu priamo konečnému spotrebiteľovi, cez organizáciu výrobcov alebo priamo do maloobchodnej siete.

zdroj: výzva 52/PRV/2022 (strana 29)

Ak si za týmito možnosťami vo výzve predstavíme bulvy cukrovej repy, je nám zrejmé, že body by pestovatelia z východného Slovenska mohli získať len veľmi teoreticky v prípade, že repu predávajú cez organizáciu výrobcov. Takto ale obchod s cukrovou repou v praxi neprebieha a cukrovary majú priamo zmluvy s pestovateľmi.

Na Slovensku sa cukrová repa pestuje na výmere 20 tisíc hektárov pôdy a počet producentov dosahuje dve stovky.  Predávať cukrovú repu konečnému spotrebiteľovi, či do maloobchodnej siete, aby si z nej sám vyrobil cukor, je taktiež nereálna predstava. Jedinou možnosťou je tak získať body za lokálneho spracovateľa, čo ale východ Slovenska nespĺňa.

Ministerstvo zásadne vstúpilo do „súťaže“ o EÚ zdroje

„Verím, že Európska komisia by určite neschválila nastavenie bodovacích kritérií, ktoré sú jednoznačne diskriminačné voči poľnohospodárom Prešovského a Košického kraja,“ hovorí B. Hrubovský.

S tým, že by išlo o diskriminačnú podmienku však nesúhlasí ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré pre poľnoinfo.sk reaguje.

„MPRV SR má záujem podporovať lokálne umiestňovanie produkcie poľnohospodárskej prvovýroby a dané kritérium je zvýhodňovacie a nediskvalifikuje žiadateľa z podpory na vyhlásenú výzvu,“ informuje v reakcii agrorezort.

V praxi to vyzerá, že ministerstvo zásadným spôsobom vstúpilo do „súťaže“ na podporu z európskych zdrojov. Ak má jeden bežec utekať na vzdialenosť 100 metrov a druhý len 85 metrov, tak je zrejmé, kto asi skôr dobehne do cieľa a siahne si na medailu. To, akú vzdialenosť súťažiaci beží, pritom ovplyvnilo len to, z akého regiónu pochádza.

„Danú obmedzujúcu podmienku vnímam diskriminačne, pretože pestovatelia cukrovej repy na východnom Slovensku takýmto spôsobom stratia kľúčových 15 bodov a nemusia byť pri celkovom hodnotení a schvaľovaní projektov úspešní,“ myslí si Peter Závodský, výkonný riaditeľ Zväzu pestovateľov cukrovej repy Slovenska.

Ministerstvo kritérium oproti návrhu rozšírilo

Pri celom probléme sa derie na jazyk otázka, prečo vôbec ministerstvo takúto obmedzujúcu podmienku stanovilo.

„Bodovacie kritériá boli konzultované v rámci Monitorovacieho výboru PRV SR 2014 – 2022, ako aj v rámci Verejnej konzultácie s odbornou verejnosťou,“ informuje v stanovisku MPRV SR.

Zväz pestovateľov repy uvádza, že kritéria boli naozaj s MPRV SR komunikované, no nie k spokojnosti zväzu.

„V pôvodnom návrhu ministerstva ,,lokálny“ znamenalo v rámci kraja alebo v susediacom okrese od miesta prvovýroby, pričom Zväz pestovateľov cukrovej repy Slovenska navrhol, aby ,,lokálny“ znamenalo v rámci kraja alebo v susediacom kraji od miesta prvovýroby. Tejto našej pripomienke bolo v plnej miere vyhovené. Aj napriek nášmu naliehavému záujmu nebolo možné viac rozšíriť teritoriálne pojem ,,lokálny“ napríklad na celé Slovensko a teda pokryť pestovateľov cukrovej repy z východného Slovenska,” informuje nás Peter Závodský.

Agrorezort potvrdzuje vyjadrenia zväzu.

„Vo svojom pôvodnom znení bolo kritérium nastavené na kraj, alebo susedný okres. MPRV SR po pripomienkach toto kritérium rozšírilo na kraj alebo susedný kraj, čo predstavuje značné uvoľnenie kritéria,“ informuje portál poľnoinfo.sk agrorezort.

Pestovatelia cukrovej repy nemusia byť jediní

Ministerstvo pôdohospodárstva v investičnej výzve 4.1 stanovilo takúto podmienku v čase, keď máme zásadný problém s početnosťou a štruktúrou mnohých potravinárskych prevádzok. Problém pestovateľov cukrovej repy, ktorí dodávajú svoju produkciu len do dvoch cukrovarov, lebo iné tu jednoducho nie sú, nemusí byť ojedinelý.

Podobná situácia sa môže dotýkať napríklad konzervárenského či mraziarenského priemyslu, ktoré spracovávajú ovocie či zeleninu. Aj tu zostalo len torzo spracovateľských prevádzok s úzkym okruhom skalných dodávateľov. Ak napríklad poľnohospodári z Trnavského kraja dodávajú zeleninu do známej mraziarne vo Vinici v Banskobystrickom kraji, tak body za lokálnosť taktiež nedostanú. Sú ďaleko. K zmene pri výzve napriek tomu nedôjde.

„Aktuálne nie je možné meniť tieto bodovacie kritériá,“ uzatvára vyjadrenie agrorezortu.