Africký mor ošípaných máme na Slovensku už od augusta. Zatiaľ sa ochorenie darí držať len v okrese Trebišov, kde bol zachytený aj prvý prípad výskytu na našom území. Na prijaté opatrenia však doplácajú aj chovatelia zo susedných okresov – najmä z Michaloviec. Aj tam musia dodržiavať prísny režim, rovnako ako v zónach s infekciou.

Dôvodom je jeden prípad infikovaného diviaka, nájdený v katastri obce spadajúcej do michalovského okresu. Poľovný revír však patrí ešte pod Trebišov.

Mäso musí byť špeciálne označené

„Rozšírením infikovanej zóny aj pod Michalovce sa do tejto zóny dostala aj naša farma v Dúbravke. Chováme cez 500-kusov ošípaných a venujeme sa aj špeciálnemu chovu mangalíc. Fungujeme teraz v špeciálnom režime. Všetky ošípané, ktoré mali byť z farmy odsúvané, môžu ísť len na certifikovaný bitúnok a ten to musí tiež v špeciálnom režime odporážať. Teda nemôže v jeden deň odporážať zvieratá z infikovanej zóny aj zvieratá z neinfikovanej zóny,“ vysvetľuje Alexander Palágyi, predseda AT Zemplín v Dúbravke.

Podľa neho v súvislosti s týmto režimom vznikajú hneď viaceré problémy. Prvým je slabý záujem bitúnkov certifikovať sa na porážanie zvierat z infikovaných zón, druhým to, že mäso z týchto zón musí byť špeciálne označené.

„Tie chladené polky musia byť označené hranatou pečiatkou a rovnako musia byť označené aj výrobky z takéhoto mäsa. Pre nás je to neprijateľné. V rámci opatrení je u nás sprísnená kontrola ošípaných a ich zdravia. Na danej farme musia byť najmenej 30-dní, musia byť klinicky vyšetrené veterinárom, prevoz na bitúnok je možný len priamo, bez akéhokoľvek zastavenia a veterinárna správa dáva aj špeciálny režim na vyšetrenie, či nie je ošípaná nakazená. Takže prakticky, ak z týchto všetkých vyšetrení vyjde ošípaná ako zdravá, tak je neprijateľné ju označovať, že pochádza z infikovanej zóny. Pretože spotrebiteľ to bude brať, akoby bola nakazená. Toto my nechceme akceptovať,“ uviedol Palágyi.

Podľa veterinárnej správy tieto pravidlá diktuje Európska únia.

„Európska legislatíva stanovuje systém odosielania a zabíjania ošípaných v prípade výskytu afrického moru ošípaných z infekčných zón v danom štáte. Po zabití musia byť produkty označené zdravotnou značkou a musia byť umiestnené na trh len v Slovenskej republike,“ uviedla Paulína Kojnok z Kancelárie ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.

Chovatelia odmietajú porážať ošípané

Na porážanie zvierat z infikovaných zón sa zatiaľ na východe Slovenska certifikovali dva bitúnky. Chovatelia však odmietajú za súčasných podmienok ošípané porážať.

„My teraz stojíme, lebo naše mäso, ktoré zo všetkých testov vyjde ako zdravé, nechceme takto označovať. Ťažko sa dá urobiť k tomu taká osveta, aby laický spotrebiteľ pochopil, že to nie je nakazené mäso,“ dodal Palágyi.

Chovatelia z východu Slovenska by preto privítali lepšiu komunikáciu štátu smerom k spotrebiteľom, ale aj smerom k nim samým. Privítali by aj pomoc štátu – označovanie zdravého mäsa za mäso z infikovaných oblastí im totiž zrejme spôsobí straty.