Novela zákona zo začiatku januára radí agrosektor do kritickej infraštruktúry. Jej prvkami by sa mali stať poľnohospodári aj potravinári. Sektor tento krok dlhodobo žiadal, aj preto ho privítal.

„Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora  túto zmenu plne podporuje, pretože v prípade pôdohospodárstva ide o profesie, bez ktorých nie je možné zabezpečiť chod štátu, obzvlášť v kritických situáciách,“ uviedla na margo novely Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora.

Zo zaradenia do kritickej infraštruktúry majú sektoru plynúť viaceré výhody. Patrí medzi ne napríklad to, že deti zamestnancov sa v krízových situáciách, počas stanoveného dištančného vyučovania, do škôl dostanú spolu s deťmi policajtov, zdravotníkov či hasičov.

„Okrem iného sme tiež očakávali, tak ako bolo v dôvodovej správe pri prijímaní tohto zákona uvedené, že nám z toho bude plynúť aj možnosť prednostného testovania zamestnancov, ako aj prednostného očkovania. Toto sa zatiaľ nestalo,“ skonštatoval riaditeľ Zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Milan Lapšanký.

Dočkajú sa?

Po očkovaní niektorých skupín kritickej infraštruktúry sa na Slovensku volá čoraz hlasnejšie. V rámci agrosektora o to nežiadajú len jednotlivé subjekty. Aj Konfederácia odborových zväzov v tom vidí nutnosť – aspoň vo vzťahu k potravinárom.

„Títo pracovníci zabezpečujú pre život, ekonomiku a domácnosti absolútne nevyhnutné produkty a služby, bez ktorých sa celé Slovensko môže ocitnúť na pokraji existenčných problémov. Zároveň platí, že si svoju prácu nemôžu vykonávať z bezpečia domova. Preto je vo verejnom záujme, aby boli zaočkovaní v čo najkratšom čase,“ zdôvodnil v liste adresovanom ministrovi zdravotníctva prezident KOZ SR Marián Magdoško.

Sektor vidí opodstatnenie aj v očkovaní poľnohospodárov.

„Treba to kvôli tomu, že ak nám pre chorobu vypadnú povedzme dojiči alebo veterinári, či iné dôležité profesie, môže to byť veľký problém,“ upozornil predseda SPPK Emil Macho.

Odozva rezortu zdravotníctva, ktorý sektor na prednostné očkovanie v stratégii nezaradil, je dlhodobo rovnaká.

„Treba si uvedomiť, že očkujeme postupne, teda najskôr tie najviac ohrozené skupiny, najskôr zdravotníci, následne seniori. Čo sa týka tejto skupiny, je to dôležitý segment. Stratégia očkovania je však aktuálne nastavená podľa veku a diagnóz. Teda aj oni sa dostanú postupne na rad, len si treba počkať,“ uviedla opakovane hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová.

Po stupňujúcom sa tlaku rôznych združení a inštitúcií je však možné, že očkovací poradovník predsa len prehodnotia. Minister zdravotníctva priznal, že hoci sa mu do zmien stratégie nechce, a mali by sme najskôr očkovať rizikové skupiny, budú nad zmenami uvažovať.

„Rozprávali sme sa o tom na vláde a viac menej som dostal za úlohu nejakým spôsobom prehodnotiť, či by sme predsa len nejaký zoznam kritickej infraštruktúry postupne nezačali uprednostňovať. Dám vám vedieť moje rozhodnutie, keď dospejeme aj s odborníkmi k nejakému rozumnému stanovisku,“ uviedol Marek Krajčí, minister zdravotníctva.

Čo s nákladmi?

Zaradenie do kritickej infraštruktúry so sebou nenesie len výhody, ale aj isté náklady. Podniky takto zaradené totiž musia splniť nové administratívne či bezpečnostné požiadavky.

„Vzniká nám tým množstvo povinností. Robili sme si právnu aj vecnú analýzu a z tej nám vyšlo, že pre malé pekárne pôjde o náklady vo výške niekoľkých stoviek eur, a pri veľkých pekárňach to budú tisíce eur, až do asi 15 tisíc eur. Ako prvky kritickej infraštruktúry musíme zabezpečiť intenzívnejšie prvky ochrany podnikov, vypracovať rôzne bezpečnostné stratégie, preškoliť zamestnancov a podobne, je toho viac,“ uviedol za Zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov Milan Lapšanský.

Podniky pritom dosiaľ nedostávajú ani príspevok na zabezpečenie hygienických opatrení ako dezinfekcia či povinné rúška, hoci ich stoja nemalé peniaze. Problém so zvyšujúcimi nákladmi vníma aj ministerstvo pôdohospodárstva.

„Zaradenie považujem za správne. Za nesprávne považujem to, že zaradenie do kritickej infraštruktúry niektorého rezortu alebo niektorých podnikov, spôsobuje týmto podnikom pomerne veľké nároky na istú vybavenosť, na ochranu, ktorú zabezpečujú z vlastných prostriedkov. Problém je v tom, že zákon o kritickej infraštruktúre nemyslí na to, že by sa tieto náklady mali refundovať. Myslím, že v tomto bude treba urobiť nápravu,“ vyjadril sa Ján Mičovský.

Zmena ale podlieha legislatívnemu procesu, teda schváleniu vládou a parlamentom, v prípade poslaneckého návrhu len schválením Národnou radou a následným podpisom prezidentky. Celý proces môže trvať niekoľko mesiacov. Či sa dostane do praxe, ukáže až čas.