Aké sú prínosy regeneratívneho poľnohospodárstva? Aj na túto tému hovorili odborníci na prvom stretnutí v rámci Diskusných okrúhlych stolov, ktoré sa konali počas výstavy Agrokomplex 2023.

Ako odznelo v diskusii, v minulosti sa zlepšovala úrodnosť pôdy organickými hnojivami a biologicky.

„Niektoré činnosti vedia zabezpečiť živé organizmy. My im musíme dať len priestor, aby mali čo robiť a jesť. Stačí sa pozrieť, čo robia dážďovky, že sú to akísi pôdni inžinieri. Vťahujú hmotu do pôdy. Ak organickú hmotu nedávme do pôdy, zobrali sme im jedlo. Takže jednoducho povedané – musíme im dodať jedlo a prácu,“ hovorí Tomáš Jusko, agronóm Poľnohospodárskeho družstva Paňovce.

Základom sú minimalizačné zásahy do pôdy, manažovaná pastva zvierat, tvorba pôdnej organickej hmoty, rôznorodé plodiny a ich lepšia rotácia a zapojenie medziplodín.

„V minulosti sa vraj hovorilo, že sa máme vrátiť k práci otcov. No nie je to celkom tak. Ak by ste pred desiatkami rokov niekomu povedali o bezorebnej technológii, tak by vás vysmial. Ja však hovorím študentom, že oranie vtedy nebolo zlé. Kým sme nemali umelé hnojivá, bolo treba mobilizovať živiny, ktoré sa získavajú rozkladom organickej hmoty, a na to treba prístup kyslíka a na to zasa treba prekyprovať pôdu, takže orba mala v tej súvislosti význam. Dnes však máme narušenú pôdnu štruktúru. Dostali sme sa za hranicu, ktorá je prijateľná,“ hovorí pôdny biológ a ekológ Ladislav Miko

Čo teda znamená regeneratívne poľnohospodárstvo? Regenerácia znamená obnova síl, schopností a potenciálu. Preto treba aktívne rozmýšľať o tom, ako pôdu dostať späť do lepšieho stavu.

Pri pestovaní rastlín pôde niečo zoberieme a potom jej musíme spätne niečo dodať, aby sa obnovila. V praxi sa vychádza z tzv. bilančnej metódy. Čo z pôdy úrodou odoberáme, to jej musíme vrátiť.

„Nepočítali sme však s uhlíkom a pôdnym životom. Kým sa dvadsať rokov pozeráme na ph a množstvo živín, zabudli sme sa pozrieť na množstvo humusu a organického uhlíka. A to súvisí už s regeneráciou pôdy,“ pripomína T. Jusko.

Umelými hnojivami sme obslúžili rastliny, no nie pôdny život

„Organická hmota je pre pôdu akýmsi palivom, ktorý umožňuje pôdnemu životu v pôde urobiť to, čo je potrebné. Predstavme si pôdu ako nádrž, do ktorej treba dopĺňať organickú hmotu, aby mohla fungovať. Tým, že sme doteraz využívali minerálne umelé hnojivá, obslúžili sme rastliny, ale neobslúžili sme pôdny život. Mohli by sme to sformulovať do jednoduchého pravidla – ak chceme, aby pôda nakŕmila nás, musíme najprv nakŕmiť my ju,“ hovorí L. Miko.

Ľubomír Marhavý hovorí, že pôdu nie je potrebné toľko kypriť, aby bola úradná.

„Rešpektovaním prirodzených prírodných zákonitostí dokážeme zvýšiť prirodzenú úrodnosť pôdy. A dá sa to dopĺňaním organickej hmoty napríklad nejakými organickými hnojivami alebo zaraďovaním medziplodín. Takže menej kypriť a využívať organické  hnojenie. A v prípade, že máme k dispozícii len málo kompostu  a maštaľného hnoja, ideálne je využívať medziplodinové systémy,“ hovorí Ľubomír Marhavý zo spoločnosti Biopratex Prešov.

Kde teda nájsť ideálny model regeneratívneho poľnohospodárstva?

„Ešte som sa nestretol s človekom, ktorý by vedel, čo pôda, ktorú obhospodaruje, potrebuje. Meriame, skúšame, robíme analýzy. Máme jednoznačné tabuľky, ale riešenia nemáme. Sú však nejaké princípy, ktoré musíme pre zachovanie potenciálu pôdy dodržiavať. A to je základ regeneratívneho poľnohospodárstva,“ hovorí Ľ. Marhavý.

Pripomeňme ešte na záver slová účastníkov besedy, že špecifikovať to, ako presne postupovať pri takomto hospodárení, sa dá len ťažko. Každá lokalita a plodina má svoje špecifiká, a tak na ideálny model prichádza skúsenosťami každý hospodár sám.