Zvieratá chované v ich prirodzenom prostredí, pestovanie pôvodných plodín, výroba domácich kvalitných potravín a k tomu všetkému atmosféra vidieka s množstvom domácich hospodárskych zvierat. To je Gazdovský dvor v Branove v Novozámockom okrese. Je súčasťou poľnohospodárskeho družstva v Dvoroch nad Žitavou.

Podľa jeho predsedu a exministra pôdohospodárstva Stanislava Becíka je gazdovský dvor dôkazom toho, že sa aj dnes dajú v prirodzených podmienkach chovať zvieratá, pestovať ovocie a zelenina, vyrábať kvalitné domáce potraviny a ešte pri tom byť aj ekonomicky v pluse.

„Filozofov, ktorí hovoria, ako to treba robiť, je veľa. Ja som sa rozhodol, že ukážem v praxi, ako na to,“ hovorí Becík.

Foto poľnoinfo.sk

Z družstevného objektu, v ktorom sa kedysi chovali ošípané, sa postupne stal sedliacky dvor, kde dnes v čistom prostredí plnom zelene chovajú vo veľkých výbehoch sliepky, vodné vtáctvo, jatočné holuby, kravy, ovce, kozy, králiky aj včely.

„Popri veľkovýrobe obilnín, olejnín, strukovín a zachovaní chovu kráv sme spravili aj túto ukážku. Produkujeme husi, kačice. Denne 50 kilogramov ovčieho syra, bryndze. Chováme 200 oviec, 66 kôz, produkujeme kozie mlieko, kozí syr, čerstvý aj údený. Kŕmime husi, ponúkame mladú baraninu, ponúkame jahňacinu. Chcel som ukázať aj iným, že sa to dá, že takto to robte, takto je to jednoduché, takto dajte ľuďom prácu, takto to bude mať zmysel,“ hovorí Becík.

Hospodárstvo na gazdovskom dvore sa stále rozrastá. Záujem o domáce potraviny, mäso a mliečne výrobky neustále rastie. Ročne tu predajú do malých domácich chovov 10.000 húsat a kačíc. Rozrastá sa chov oviec a kôz. Je tu 120 včelstiev. Na odbyt ide jahňacina i kvalitné hovädzie mäso.

„Každý týždeň zabijeme jatočného býka, minie sa ako maslo a ešte je málo. Stúpa záujem o naše sliepky, mliečne aj mäsové výrobky. Vysádzame ovocné stromy, začíname s tekvicami, jahodami a na rok aj s paprikou, rajčinami a melónmi,“ hovorí Becík.

Ako pripomína, veľkú radosť mu robí aj to, že o gazdovský dvor majú veľký záujem aj deti a mladí ľudia.

„Dennodenne sú tu školy z Bratislavy, Šale, Galanty, Nových Zámkov aj zo stredného Slovenska. Deti vidia ovečky, zajace, kozy, kone, holuby… Môžu si natrhať ovocie. A keď budú vidieť, že práca s pôdou môže byť pekná, že sa darí, tak možno budú chcieť v poľnohospodárstve aj pracovať,“ hovorí Becík.

Podľa jeho slov je dôležité aj to, že ľudia už začínajú chápať rozdiel medzi dovážanými potravinami z veľkovýroby a kvalitnými domácimi surovinami z ekologických chovov.

„Sami a dobrovoľne si sem dovážame alergie cez ázijské medy, hydinu a všetko ostatné. A pritom sme krajinou s najzaľudnenejším vidiekom a ideálnymi klimatickými podmienkami. Sme krajinou predurčenou na to, aby sme produkovali potraviny, ktoré sú strategickou surovinou. Len nesmieme dopustiť, aby sme si poľnohospodárstvo zabili. Tu v dedine ľudia zbadali, že to funguje, rozmýšľajú nad tým a vidia, že to dáva zmysel. Možno aj preto sa 14 mladých ľudí z Branova chystá študovať na poľnohospodárskej škole. A to ma teší,“ dodáva Becík.