Prvovýrobcovia a mliekarne spoločne vyzývajú štát, EÚ a obchodníkov, aby zabránili poklesu počtu dojníc

Pred rokom, keď na Slovensku doznievala slintačka a krívačka, nakúpili obchodníci veľké množstvá mlieka zo zahraničia v obavách, že ho bude na trhu málo.

„V apríli minulého roka naviezli obchodné reťazce o 44 percent viac konzumného mlieka ako v predchádzajúcom roku, aj keď sme im tvrdili, že mlieka bude na Slovensku dostatok,“ takto komentovala štatistiky zahraničného obchodu Zuzana Nouzovská, generálny sekretár Slovenského mliekarenského zväzu. Uviedla to na štvrtkovej tlačovej konferencii na pôde Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).

Vtedy bola ešte cena mlieka na trhu vysoká. Mlieko ostalo na sklade, pričom v novembri obchodné reťazce opäť nakúpili viac, asi o 20 percent nad úrovňou predchádzajúceho roka. Tentoraz preto, že mlieko bolo lacné. Odvtedy ceny klesli ešte viac a stále klesajú.

„Na konci roka 2025 boli zásoby mlieka oproti štandardnej úrovni skoro o sto percent vyššie. Slovenský trh sa mliekom pritom ďalej zahusťuje, pričom v našich skladoch čaká na predaj 16 miliónov litrových krabíc mlieka zo slovenskej produkcie,“ dodala Zuzana Nouzovská.

Enormná nadprodukcia pokračuje

Čísla ilustrujú, ako sa kríza v sektore mlieka spôsobená nadprodukciou u najväčších hráčov v EÚ prejavuje na Slovensku. V EÚ sa produkcia podľa údajov za január medziročne zvýšila o päť percent a v Belgicku o desať percent. Nárast produkcie o sedem percent v Nemecku predstavuje navýšenie objemu o takmer 2,3 miliardy litrov, čo je skoro trikrát toľko, ako vyprodukuje Slovensko za rok (800 miliónov litrov).

„Pokiaľ taký gigant ako Nemecko čo len o trochu navýši výrobu, je to hneď cítiť v celej Európe a aj na Slovensku. K nám sa mliečne výrobky dovážajú najmä z Nemecka, Poľska a Českej republiky,“ uviedol predseda SPPK Andrej Gajdoš.

Vo februári boli priemerné ceny surového mlieka v EÚ 43,9 eur/100 kilogramov, čo je o 2,7 percenta menej ako v januári. Možnosti vývozu európskeho mlieka a mliečnych výrobkov zhoršuje fakt, že ceny mlieka sú u ďalších veľkých producentov ako USA a Nový Zéland ešte nižšie: 37,5 a 30,4 eura/100 kilogramov. Európska komisia (EK) však zatiaľ odmieta uznať, že ide o krízu v odvetví, hovorí iba o „korekcii cien na trhu“.

Strata pol milióna za rok

Miroslav Štefček, podpredseda SPPK, je zároveň aj predsedom PD Ludrová, kde chovajú približne 400 dojníc. Je to stredne veľká mliečna farma, ktorá do roka vyprodukuje štyri milióny litrov mlieka.

„Pri tomto počte dojníc máme výpadok 40- až 50-tisíc eur mesačne. Za rok to je asi pol milióna a s tým sa žiaden podnik nemôže reálne vysporiadať. Na Slovensku pritom máme nižšiu realizačnú cenu mlieka ako v okolitých krajinách,“ uviedol Miroslav Štefček.

Kým výroba kilogramu mlieka stojí približne 50 centov, v marci sa slovenské výkupné ceny pohybovali len na úrovni 39 centov. Prvovýrobcovia tak strácajú viac než 10 centov na každom kilograme surového kravského mlieka. Pre 300 slovenských chovateľov dojníc a ich ročnej produkcii to znamená minimálnu stratu 80 miliónov eur ročne. Samozrejme, za predpokladu, že pokles cien sa zastaví. Od októbra pritom ceny klesajú tempom v priemere dva centy na kilogram mesačne. Ešte minulý rok dosahovali výkupné ceny mlieka v Európskej únii 54 centov za kilogram, na Slovensku to bolo o pár centov menej.

Nemáme na Slovensku nadbytok

„V marci sme dodali do slovenských mliekarní najviac mlieka za posledných 15 rokov. V novodobej histórii sme ešte nikdy toľko mlieka nevyprodukovali,“ povedal pre poľnoinfo.sk Alexander Pastorek.

I keď produkcia stúpa aj na Slovensku, zatiaľ nehovoríme o nadprodukcii. Podľa Miroslava Štefčeka je sebestačnosť Slovenska v mlieku 80 percent a čo sa vyprodukuje, dokážu mliekarne spracovať.

Hrozí úbytok dojníc

Chovatelia dojníc prekonali za uplynulých 20 rokov dve veľké krízy, v roku 2009 a 2016. Po každej skončilo 50 fariem s chovom dojníc.

„Žiadna z nich sa už k chovu dojníc nevrátila. Nie je to ako pri rastlinnej výrobe, tam keď vám nejde pšenica, zasejete jačmeň. Obnoviť chov nie je jednoduché. Musíme urobiť niečo, aby úbytok nebol taký tragický ako pri predchádzajúcich dvoch krízach,“ hovorí predseda SZPM.

Prvovýrobcovia a mliekarne spoločne

V kríze sú najzraniteľnejší práve prvovýrobcovia, ale ohrozené sú aj mliekarne.

„Pokiaľ táto situácia bude pokračovať, niektorí chovatelia dojníc na Slovensku budú musieť ukončiť svoje chovy. To môže znamenať aj zánik niektorých mliekarní, keďže nebudú mať surovinu. Zvýši sa tým závislosť Slovenska od dovozov a zníži jeho sebestačnosť v mlieku,“ uviedol Gajdoš.

Zuzana Nouzovská k tomu dodala, že aj produkcia mliekarní po každej kríze klesla a už sa nikdy nevrátila na úroveň pred ňou. Prvovýrobcovia a mliekarne preto vyzývajú Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) a obchodné reťazce, aby spoločne túto situáciu riešili.

„Aby vertikála mohla fungovať, potrebujeme, aby sa do riešenia situácie zapojil aj obchod,“ uviedla Zuzana Nouzovská.

Nejaké milióny budú

Poľnohospodári navrhujú zvýšenie podpôr prostredníctvom zelenej nafty, využitie časti prostriedkov z viazaných platieb na podporu dojníc a najnovšie je v hre aj mimoriadna pomoc vo výške 30 miliónov eur. Štát by mohol pomôcť aj kampaňou na podporu predaja slovenských mliečnych výrobkov.

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč oznámil v štvrtok (23.3.2026) mimoriadnu podporu pre bitúnky vo výške troch miliónov eur a v rovnakom čase sľúbil, že uvoľní finančné prostriedky aj na podporu prvovýrobcov mlieka. K presnej výške tejto podpory sa však nevyjadril.

“Máme isté možnosti, ideme prelokovať nejaké finančné prostriedky. Budú to rádovo nejaké milióny eur, ktoré posunieme sektoru z pohľadu prvovýroby,“ uviedol Richard Takáč.

Tlak na Komisiu

SPPK, ktorá je členom organizácie Copa Cogeca, sa zároveň spoločne s ďalšími partnermi z členských štátov angažuje v diskusii, ako vyvinúť tlak na Európsku komisiu. V týchto dňoch sa Andrej Gajdoš zúčastňuje na podujatí venovanom mlieku na pôde Copa Cogeca.

„EK má stovky miliónov eur v krízovej rezerve, aj naši partneri v iných krajinách zastávajú názor, že by sa mala kríze postaviť čelom, vypočuť poľnohospodárov a navrhnúť riešenia,“ uviedol Andrej Gajdoš.

Alexander Pastorek hovorí, že ich kontaktovali aj zástupcovia nemeckých farmárov, ktorí vyprodukujú ročne 30 miliárd litrov mlieka.

„Aj oni majú problém, rovnako ako belgickí, ktorí už vylievali mlieko z cisterien na pole,“ uviedol Alexander Pastorek.

Nemecko za zníženie produkcie

Pozícia Nemecka môže byť pritom kľúčová pri tlaku na EK, tamojší farmári rovnako ako počas poslednej krízy v sektore pred desiatimi rokmi podporujú znižovanie produkcie výmenou za kompenzácie. Jedna zo siedmich nemeckých fariem vtedy túto možnosť využila. Slovensku ide o to, aby si produkciu zachovalo, avšak predseda SZPM podporil jej znižovania u najväčších zahraničných producentov.

Ďalšou možnosťou je intervenčný nákup sušeného mlieka alebo masla, to si však vyžaduje aj dostatok výrobných kapacít, skladov a mraziarenských kapacít.

„EÚ nakupovala v roku 2016 maslo vo veľkých blokoch, ale využívali to predovšetkým veľké mliekarne. Slovenské mliekarne sa do toho vtedy nezapojili,“ uviedol Pastorek.

Stúpa výroba trvanlivých produktov

V EÚ produkcia mlieka a mliečnych výrobkov ďalej stúpa a je vidieť, že mliekarne sa orientujú viac na výrobky, ktoré majú dlhšiu trvanlivosť. Podľa Milk Market Observatory produkcia mlieka stúpla od januára do februára o 4,6 percenta, sušeného odtučneného mlieka o 15,1 percenta a masla o desať percent.