Objem mäsa a mäsových výrobkov z chovov v Európskej únii klesá a tento trend má pokračovať aj v druhej polovici roku 2026. Podľa odhadu Eurostat bude hrubý domáci produkt hovädzieho dobytka (GIP) v tomto období 11,4 milióna kusov, čo je o 4,2 percenta menej, ako v rovnakom období predchádzajúceho roku. Úbytok predstavuje pol milióna kusov.

Ešte viac bude klesať počet kôz (o 17,1 percenta) a oviec (o 17,8 percenta). Iba pri ošípaných predpovedá Eurostat nárast produkcie na 61,2 milióna kusov v druhom polroku 2026, teda o 3,2 percenta.

GIP predstavuje počty zvierat z chovov v EÚ, ktoré boli v danom období spracované na európskych bitúnkoch alebo vyvezené živé do zahraničia. Ide teda o úhrnnú produkciu zvierat na mäso v EÚ

Kde sú najväčšie stáda

Údaj GIP nehovorí o počte zvierat chovaných v jednotlivých krajinách, ale súvisí s ním. Hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec a kôz spolu najviac chová Španielsko, celkom (57 miliónov), podľa údajov Eurostatu z roku 2024.

Ešte približne o 15 miliónov zvierat viac má Turecko, ktoré nie je členom EÚ. Druhé a tretie najvyššie počty zvierat v Únii má Francúzsko (36 miliónov kusov) a Nemecko (33 miliónov kusov).

Viac ako 10 miliónov ich má ešte Taliansko, Rumunsko, Poľsko, Holandsko, Dánsko, Grécko a Írsko (v tomto poradí). Ich počty od roku 2016 klesajú.

Najväčší produkciu hovädzieho mäsa neznižujú

Najväčším producentom hovädzieho mäsa v EÚ je Francúzsko, ktoré v druhom polroku 2026 vyprodukuje takmer štvrtinu produkcie EÚ – 23,1 percenta. Predstavuje to spolu 2,63 milióna kusov hovädzieho dobytka, produkcia má vo Francúzsku klesnúť iba mierne, asi o 0,4 percenta. Nízky bude aj úbytok produkcie v Nemecku, druhom najväčšom producentovi hovädzieho (o 0,6 percenta na 1,7 milióna kusov). Španielsko má dokonca produkciu zvýšiť (o 2,7 percenta na 1,1 milióna kusov). O viac ako európsky priemer však poklesne produkcia hovädzieho v Írsku: o 5,2 percenta na 0,9 milióna kusov.

Zvýšenie v produkcii bravčového

Iný je trend v počte chovaných ošípaných, ktorý dosiahol v EÚ vrchol v roku 2020. Ceny hovädzieho i ovčieho mäsa stúpajú v EÚ od roku 2023, pričom cena bravčového od rovnakého roka klesá.

Najväčší producent bravčového mäsa – Španielsko, by mal v druhej polovici tohto roku dodať bitúnkom viac ako štvrtinu produkcie EÚ, čo predstavuje 15,8 milióna kusov ošípaných. Jeho produkcia má narásť o 12 percent v porovnaní s rovnakým obdobím v predchádzajúcom roku. No produkciu majú zvyšovať aj ďalší veľkí producenti – Nemecko (o 3,8 percenta), Dánsko (o 3,1 percenta) a Francúzsko (o 2,3 percenta). Zvyšovanie produkcie môže mať za následok ďalšie znižovanie cien, otázka je, kde sa to zastaví a či tento stav nebude viesť k znižovaniu počtu stád a produkcie.

Slovensko kopíruje trend v EÚ

Počty hovädzieho dobytka chovaného na Slovensku a spracovaného na európskych bitúnkoch majú klesnúť o 4 percentá v druhom polroku 2026, pričom pri ošípaných sa majú počty zvýšiť o tri percentá, vývoj je teda podobný ako je európsky priemer.

Najväčší pokles pri ovciach

Španielsko má zostať aj v roku 2026 najväčším producentom ovčieho mäsa v EÚ, hoci sa očakáva, že jeho produkcia v druhej polovici roku 2026 výrazne klesne. Očakáva sa pokles o 40,4 percent na 2,3 milióna kusov. Zníženie počtu oviec tak bude v Španielsku klesať rýchlejšie, ako je priemer EÚ.

Produkciu má znížiť aj najväčší producent kozieho mäsa v EÚ Grécko, aj keď iba o 2,6 percenta (na 0,8 milióna kôz).

Stabilizovaná produkcia

Predpoveď GIP hovorí o približne dvadsaťpercentnom úbytku spracovaných oviec na Slovensku, čo domáce zdroje nepotvrdili.

Slovensko je špecifické v tom, že sa chovajú plemená oviec s kombinovanou úžitkovosťou, pričom chovy sú zamerané najmä na produkciu mlieka. Na mäso sa spracujú len zvieratá, ktoré chovatelia nepotrebujú na udržanie stád, čisto mäsová produkcia je ojedinelá. Veľká väčšina sa spracuje v období okolo Veľkej noci, keď je v zahraničí, najmä v Taliansku, vysoký dopyt po mliečnych jahňatách. Úbytok v mäsovej produkcii, ktorý vyjadruje GIP, by mal hovoriť aj o celkovom úbytku počtov chovaných oviec, ten však podľa Zväzu chovateľov oviec a kôz (ZCHOK) ostáva už tretí rok stabilný.

V roku 2023 nastal prudký pokles počtu oviec na Slovensku, z 315-tisíc na 251-tisíc kusov. Odvtedy ich počet mierne stúpa.

„Počet oviec sa zastabilizoval na približne 290-tisíc a vďaka lepším podporným opatreniam sa nám tento počet darí udržiavať. Neklesá ani počet jahniat, ktoré chovatelia každoročne dodajú na slovenský trh alebo vyvezú živé či v jatočnej úprave, naopak, tento počet z roka na rok stúpa. Minulý rok sme do zahraničia predali 49-tisíc kusov jahniat,“ uviedol pre poľnoinfo.sk Slavomír Reľovský, riaditeľ Správneho útvaru ZCHOK.

Nová intervencia pre ekologické chovy oviec

Stúpa aj domáca spotreba jahňaciny, ktorú tento rok podporil aj minister pôdohospodárstva Richard Takáč.

„Teším sa, že sa už viac ako polovica slovenskej jahňaciny predá na slovenskom trhu. Jej kvalitu oceňovali aj naši talianski obchodní partneri. Sme radi, že sa nám po dlhých rokovaniach podarilo nastaviť finančné prostriedky na chov oviec tak, že dotácie sú vo výške 700 eur na dobytčiu jednotku, čo vychádza na 100 eur na jednu ovcu. Okrem toho nám z peňazí, ktoré sme ušetrili na priamych platbách, EK už schválila novú intervenciu pre chovateľov oviec v ekologickom režime, ktorá sa bude vyplácať už tento rok,“ uviedol Richard Takáč na tlačovej konferencii.

K zlepšeniu situácie slovenských chovateľov prispelo aj to, že sa dokázali spojiť do odbytovej organizácie Ovesko plus.

„Chovatelia sa spojili a dokázali kolektovať cenu, dostávajú od obchodných spoločností vyššie výkupné ceny pri vývoze do zahraničia,“ uviedol Reľovský.

Slovenskú jahňacinu dostať v supermarketoch so značkou „Zlaté jahňa – 100 % slovenské“ a dá sa kúpiť priamo na farmách, ktorých zoznam je uvedený na internetovej stránke www.mojbaca.sk. Výkup oviec sa začal 10. marca. Tohtoročné výkupné ceny sú 5,64 a 5,60 eur za kilogram živej hmotnosti.

Na čo sú dobré štatistiky

Štatistiky o produkcii hospodárskych zvierat na mäso poskytujú určitý prehľad o vývoji ponuky a sú kľúčové pri monitorovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Pomáhajú poskytovať spätnú väzbu na trhové signály. Tá by mala prispievať k príprave opatrení na úrovni EÚ, ktoré zabezpečia stabilnejší trh.