Napätie pretrváva vo svetovom obchode so sójou, keďže jej najväčší nákupca Čína ešte definitívne nepovedal posledné slovo k tomu, či ju bude v budúcnosti prednostne kupovať v Južnej Amerike alebo v USA. Dohoda s Čínou o nákupoch tejto plodiny, ktorú priniesol americký prezident Donald Trump z rokovaní s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom z Južnej Kórey koncom októbra, situáciu na trhu upokojila iba načas. Pred koncom roka mnohé náznaky hovoria o tom, že Čína svoj prísľub nakúpiť do konca roka 12 miliónov ton americkej sóje nesplní. To spôsobuje nervozitu na trhoch s komoditami a tlačí nákupné ceny sóje dolu.

Nejaký náklad je už na ceste do Číny

Agentúra Reuters informovala, že Mexický záliv opustil prvý lodný náklad americkej sóje do Číny – prvý od mája, keď Peking prestal kupovať túto plodinu od USA. Ďalších šesť lodí sa nakladá. Celkový objem čínskych nákupov sóje od septembra 2025 do augusta 2026, zatiaľ podľa údajov amerického ministerstva poľnohospodárstva, neprekročil 2,7 milióna ton.

Trump v októbri priniesol z rokovaní s Čínou prísľub, že do konca roka kúpi 12 miliónov ton americkej sóje a v budúcnosti jej nakúpi ročne najmenej 25 miliónov ton. V rokoch 2013 – 2017 kupovala Čína od USA v priemere 28,8 milióna ton ročne, odvtedy tieto objemy klesajú.

Termín sa opatrne posúva

Situáciu sa v minulom týždni pokúšal upokojiť americký minister financií Scott Bessent, ktorý v rozhovore pre New York Times ubezpečil, že Čína svoj záväzok splní, nie však do konca decembra.  Objem 12 miliónov ton americkej sóje má podľa neho Čína nakúpiť do februára 2026, kedy sa končí sezóna obchodovania s tohtoročnou úrodou sóje.

“Čína je na dobrej ceste splniť svoj záväzok nakúpiť 12 miliónov ton americkej sóje v termíne do konca februára,” cituje ho New York Times.

Brazília počíta rekordné zisky

Spojené štáty boli v minulosti najväčším dodávateľom sóje do Číny, kam smeruje približne 60 percent svetového exportu tejto plodiny. Od roku 2018 sa však záujem Číny čoraz viac presúva k lacnejšej juhoamerickej sóji. Situáciu ešte viac vyhrotili clá, ktoré v marci Donald Trump uvalil na čínske elektromobily. Peking reagoval zvýšením ciel na americké poľnohospodárske komodity, pre sóju sa zvýšili o desať percent. Pre čínskych odberateľov to ešte viac zdražilo americkú sóju a presunulo ich záujem ku konkurenčnému vývozcovi Brazílii, kde sú ceny výrazne nižšie. Od mája až do decembra z USA neodišiel žiaden náklad so sójou.

Najviac z tejto krízy profitovala Brazília, ktorá iba v novembri tohto roku vyviezla do Číny o 64 percent viac sóje ako rok predtým. Brazília a USA spolu vyprodukujú 80 percent celosvetového vývozu sóje.

Čína odmietla brazílsky náklad

Keď Čína odmietla tento mesiac náklad brazílskej sóje s argumentom, že obsahovala prímesi pšenice ošetrenej pesticídmi, predstavitelia v USA to vnímali ako povzbudenie, že sa pozornosť Číny opäť obracia k americkej sóji. Americká vláda rokovala o tejto otázke na mimoriadnom zasadaní a odohral sa aj telefonát medzi Trumpom a brazílskym prezidentom Luizom Inaciom Lulom da Silvom.

Čína podľa Bloomberg.com oznámila, že zastavila obchodovanie s piatimi brazílskymi producentami sóje, no tie predstavujú iba zlomok z celkového počtu asi 2 000 brazílskych obchodných spoločností, s ktorými so sójou obchoduje. Išlo navyše iba o náklad 69-tisíc ton brazílskej sóje, zanedbateľný v porovnaní s celkovým objemom sóje, ktorý Brazília do Číny vyváža. Podľa Reuters Brazília tento rok vyvezie do Číny takmer 80 percent z celkového objemu svojho vývozu tejto plodiny, ktorý sa odhaduje na 110 miliónov ton.

Paradoxom v tejto situácii je, že išlo o päť spoločností, ktoré sú časťou amerických alebo globálnych koncernov – dve patria americkému Cargillu a tri globálnej Spoločnosti Louisa Dreyfusa (LDC).

Hľadanie vinníkov

Čína neposkytuje žiadne vyhlásenia o svojich úmysloch koľko sóje a kde bude kupovať, čo len zvyšuje nervozitu na trhoch, kde ceny sóje doslova kmitajú. Tiež u amerických farmárov, ktorí nevedia, ako sa majú pripraviť na ďalší osevný rok. Americké ministerstvo v minulom týždni oznámilo, že poskytne farmárom okamžitý balík pomoci v objeme 12 miliárd dolárov, o ktoré sa budú môcť uchádzať pestovatelia celého radu komodít vrátane sóje.

„Tento plán zaručuje americkým farmárom, že budú môcť plánovať ďalší poľnohospodársky rok bez obáv,“ uviedla americká ministerka poľnohospodárstva Brooke Rollinsová v tlačovom vyhlásení.

Ako sa blíži čas, ktorý pravdepodobne ukáže, že Trumpove prísľuby ohľadne predaja sóje do Číny sú nereálne, hľadá americká vláda spôsoby, ako si zachovať tvár a posúva zodpovednosť smerom na Trumpovho predchodcu Joea Bidena.

„Následkom nedostatku nových obchodných dohôd uzavretých počas predchádzajúcej administratívy vznikol v poľnohospodárstve obchodný deficit 50 miliárd dolárov. Americkí farmári strácajú trhy a musia niesť ťarchu znižovanie cien komodít,“ uviedla Rollinsová vo svojom vyhlásení.

Situácia zostáva nestabilná

Zippy Duvall, prezident Americkej kancelárie federácie farmárov pre portál Farm Bill odhadol, že americkí farmári v tomto roku stratia 34 miliárd dolárov. Mnohé organizácie farmárov však vidia príčinu predovšetkým v Trumpovej colnej politike.

„Tieto výkyvy sú priamym následkom prezidentovej obchodnej vojny s Čínou, ktorá oklieštila náš najväčší trh so sójou a teraz tlačí daňových poplatníkov, aby podporili najväčších hráčov, nie farmárov, ktorí to najviac potrebujú,“ uviedla Anne Schechinger, regionálna riaditeľka Pracovnej skupiny pre životné prostredie (EWG) a ekonómka poľnohospodárstva.

Poukázala na rovnaký problém, aký rieši aj EÚ, že z pomoci najviac profitujú veľké koncerny, keďže smeruje tam, kde sú najväčšie pestovateľské plochy. Situácia vo svetovom obchode so sójou preto ostáva nestabilná a tlak na znižovanie cien pretrváva. Z neho bude najviac profitovať ten, kto sóju kupuje a zvlášť jej najväčší nákupca Čína.

Podľa Canola Council of Canada, profesijnej organizácie kanadských pestovateľov repky, mali ceny sóje a repky v predošlých rokoch vysokú súvislosť. To znamená, že trhové šoky na trhu so sójou sa často prenášali aj do cien repky.