V zmenenej štruktúre rozpočtu Európskej únie pre Spoločnú poľnohospodársku politiku pre nasledujúce programové obdobie má byť podpora príjmu pre poľnohospodárov fixnou, nemennou čiastkou, ktorá bude okrem priamych platieb na pôdu zahŕňať aj agroenvironmentálne opatrenia, investície do poľnohospodárskych podnikov, podporu mladých poľnohospodárov a ďalšie. Celkovo sa v EÚ na tento účel rozdelí 300 miliárd eur a Slovensku sa z tohto balíka ujde 3,7 miliardy eur. Vyplýva to zo správy, v ktorej Európska komisia konkretizuje objemy a rozdelenie financií pre jednotlivé štáty.

Suma, v ktorej nie je všetko

Na oznámenie komisie reagoval slovenský minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč narýchlo zvolanou tlačovou konferenciou s podtitulom „Likvidácia pôdohospodárstva na Slovensku.“

„Je to veľmi zlé, je to likvidačné. Zverejnený návrh Európskej komisie hovorí o tom, že Slovenská republika pri prerozdelení finančných prostriedkov pre sektor pôdohospodárstva dostane skoro o jednu miliardu eur menej, ako to bolo v programovom období 2021 až 2027,“ uviedol Richard Takáč počas tlačovej konferencie.

V aktuálnom programovom období bolo Slovensku vyčlenených spolu 4,6 miliardy eur a táto čiastka zahŕňala priame platby na pôdu i financie z Európskeho poľnohospodárskeho fondu na rozvoj vidieka (EAFRD). Čiastka 3,7 miliardy je iba výška podpory príjmu pre poľnohospodárov, ktorá obsahuje priame platby a ďalšie nástroje a ide o sumu, ktorú Slovensko dostane bez zvyšku a automaticky. Druhý pilier EAFRD v ďalšom programovom období už nebude, ale poľnohospodári budú mať nad rámec 300 miliárd k dispozícii ďalšie možnosti podpory.

Kde nazbierať miliardu

Ďalšie peniaze, ktoré môžu byť z európskych prostriedkov naliate do slovenského poľnohospodárstva, už neprídu automaticky a nedajú sa vopred vyčísliť. Závisia od nového mechanizmu takzvaných národných a regionálnych plánov partnerstva, pre ktoré má Únia k dispozícii ďalších 453 miliárd eur. Tieto môžu členské štáty využiť na projekty LEADER, inovácie, medzirezortné spolupráce, vzdelávacie projekty a ďalšie.

Komisia poskytne členským štátom odporúčania, ako majú k týmto plánom pristupovať, aby plnili európske a zároveň aj špecifické národné ciele a priority. Je to nový nástroj, kde sa môžu peniaze rozdeľovať flexibilnejšie a variabilnejšie presúvať tam, kde je treba. Plány sa majú navrhovať a vykonávať v úzkom partnerstve medzi Komisiou, členskými štátmi, regiónmi, miestnymi komunitami a všetkými ostatnými hráčmi.

Tento balík má podľa návrhu Viacročného finančného rámca uverejneného v júli „posilniť synergie medzi politikami“ a problémy vidieckych oblastí sa budú môcť v rámci neho riešiť prostredníctvom prostriedkov, ktoré sú dnes rozptýlené v rôznych programoch. Je to v určitom zmysle zmena projektovej logiky, v jadre ktorej má byť komplexný plán.

Okrem týchto finančných prostriedkov správa Komisie spomína aj ďalších okolo 40 miliárd eur, o ktoré sa budú môcť poľnohospodári uchádzať v rámci druhého piliera rozpočtu EÚ pre konkurencieschopnosť. Sú určené na inovácie, udržateľnosť, bioekonomiku a ďalšie ciele.

Minister teda opomenul fakt, že peniaze, o ktorých hovorila Komisia, sú dolnou hranicou podpory, a ďalšie finančné zdroje závisia od plánov a projektov, ktoré Slovensko vypracuje na národnej či regionálnych úrovniach. Tristo miliárd je fixná čiastka, s ktorou môžu poľnohospodári počítať napevno, nedá sa s ňou manipulovať ani presúvať z nej peniaze inde. Sem patrí aj 6,3 miliardy eur pre  Záchrannú sieť Unity, ktorá umožní kompenzácie poľnohospodárom v prípadoch narušenia trhu, napríklad ak budú farmári prichádzať o zárobky následkom obchodu s Ukrajinou alebo krajinami Mercosur.

Platby na pôdu stále pod priemerom

Takáč vyčítal Komisii aj to, že Slovensko dostáva stále nižšie platby na hektár ako iní členovia EÚ.

„Sme  na úrovni 82 percent priemeru EÚ po viac ako 20 rokoch členstva v únii. Návrh EK predtým hovoril o tom, že sa toto zohľadní v podporách, ktoré pôjdu pre jednotlivé krajiny na externú konvergenciu v novom programovom období,“ dodal Takáč.

Suma 3,7 miliardy eur, ktorú EK vypočítala pre Slovensko, externú konvergenciu zahŕňa, objem 300 miliárd sa medzi jednotlivé členské štáty rozdelí v pomere zodpovedajúcom poslednému roku aktuálneho programového obdobia 2027, dovtedy sa budú platby ďalej vyrovnávať. Z tohto čísla sa teda narýchlo nedá usudzovať nič o tom, na akej úrovni v pomere k priemeru EÚ na tom bude Slovensko s priamymi platbami v roku 2027.

Slovenska sa však pri priamych platbách vo vysokej miere bude týkať stopovanie a degresivita. Žiaden podnik nedostane viac ako 100-tisíc eur základnej podpory a platby sa majú o štvrtinu znížiť aj tým, čo dnes dostávajú 20 až 50-tisíc eur ročne a o polovicu tým, ktorým EÚ vypláca na pôdu 50 až 70-tisíc eur. Krátenie sa podľa odhadu portálu Politico bude týkať 85 percent dnes vyplácaných dotácií na pôdu. Na Slovensku poberajú podľa analýzy tohto portálu najvyšší podiel podpory na pôdu podniky, ktoré dostávajú dnes jednotlivo viac ako 100-tisíc eur.