Prvé kombajny začali s kosbou obilnín na juhu Slovenska v druhej polovici júna. Vo väčšej miere sa žatva rozbehla najmä v poslednom júnovom týždni.  A pokračuje doteraz. Kombajny z polí však opakovane vyháňajú dažďové prehánky.

„Aj dnes popoludní sme utekali z poľa. Napršali len dva milimetre, ale napršali, a musíme zas čakať. Minule nám napršalo 55 milimetrov, stáli sme tri dni, teraz sme po dva dni vošli do polí, a opäť budeme minimálne zajtra stáť,“ skonštatoval dnes (16. júla 2025) Arpád Beringer zo spoločnosti Beringer – Agromarket.

Pestovateľ obhospodaruje v oblasti Veľkého Medera (okres Dunajská Streda) asi 300 hektárov, na ktorých pestuje kukuricu, pšenicu, jačmeň a repku.

„So žatvou sme začali až na začiatku júla. Prešla polovica mesiaca a stále nie je koniec. Bežne, keď neprší, zožneme našu výmeru za 10 dní. Teraz však nemáme na 100 percent ukončenú ani jednu plodinu. Začínali sme s pšenicami, pretože tie dozreli prvé, pokračovali sme jačmeňom a do repky sme chceli ísť zajtra, ale nepôjdeme, budeme musieť počkať,“ dodal pestovateľ.

Čakanie naprieč južným Slovenskom

Situácia je podobná naprieč juhom krajiny.

„Počasie nám sťažuje situáciu. Začali sme žať 25. júna v ozimných jačmeňoch, pokračovali sme repkami a jarným jačmeňom. Počasie však zasiahlo a museli sme postáť. Vonku nám zostali mäkké aj tvrdé pšenice. Tie bežne dozrievajú okolo 10. júla, lenže tri dni predtým začalo pršať a my stojíme. Nemali sme ich kedy pozbierať. Aj dnes popoludní nás búrka vyhnala z poľa,“ vysvetlil Peter Lelkes, predseda PD Sokolce (okres Komárno)

Podnik zo 4 400 hektárov má zožatú asi len polovicu.

„Bežne na žatvu potrebujeme 20 až 22 dní. Od začiatku žatvy prešli tri týždne a sme tak v polovici,“ dodal Lelkes.

Iné to nie je ani v levickom okrese.

„V okrese sme týždeň stáli, pretože sa po zrážkach nedalo vojsť do polí. Skosené sú len hrachy, pri ostatných plodinách je asi polovica, ako v ktorom regióne. Na žatvu bežne potrebujeme 14 až 17 dní, ale tento rok to bude určite cez 20. Keby tento týždeň nepršalo, mohli by sme ho skončiť s 85 – 90 percent skosenými výmerami. Ale nesmie pršať. Očakávame však, že bude,“ dodal dnes aj Milan Halmeš, predseda PD Žemberovce a predseda RPPK Levice.

Na východe Slovenska sa miestami žatva ešte len rozbieha.

„Sme v podstate na začiatku. Začali sme okolo 25. júna. Do 7. júla sme skosili podstatnú časť ozimného jačmeňa. Ale od tohto dátumu doslova kradneme z poľa. Prichádzajú búrky, dažde, niekedy zaprší milimeter, niekedy 10 milimetrov. Niektorí pestovatelia pomedzi zrážky zožali časť repky, ale je to mizivé množstvo – možno 10 percent. Keď sa počasie umúdri a dovolí žať, rýchlo s kombajnmi nabehneme do polí a zas nás vyženie dážď. A podľa predpovede na najbližších 7 dní nevyzerá to, že sa situácia zlepší,“ dodal Peter Vilinský, predseda RPPK Košice.

Výnosy v znamení priemeru

Keďže je koniec žatvy ešte ďaleko, zhodnotiť výnosy sa dá len sčasti.

„Ozimný jačmeň máme dole, ten zhodnotiť vieme. Výnos vyzerá okolo 6,3 tony z hektára, kvalita je podľa prvovýrobcov v regióne veľmi dobrá. Pšenice a repky zatiaľ zhodnotiť nevieme,“ vyjadril sa Peter Vilinský.

Na juhu západného Slovenska sa o výsledkoch hovorí ako o priemerných.

„Vyzerá to na päťročný priemer. Repky sú okolo 3,8 tony z hektára, jačmene asi 6 a pol až 7 ton z hektára a kvalitatívne sa ukazujú veľmi dobre. Čo sa pokosilo pred dažďami, na začiatku žatvy, to má dobrú kvalitu. Zvyšok – to ešte len uvidíme,“ skonštatoval Peter Lelkes z PD Sokolce.

Podobne to je aj pri Veľkom Mederi.

„Výnosy sú priemerné. V prípade jačmeňa sa nám nateraz až 80 percent úrody ukazuje v sladovníckej kvalite. Problém s kvalitou však bude zrejme pri pšenici. Našťastie, my nemáme tvrdé pšenice, len mäkké, z nich väčšina bude kvalita B. Len veľmi málo dosiahne najvyššiu kvalitu. Pri tvrdých pšeniciach by to bolo s kvalitou zrejme ešte horšie,“ vysvetlil Arpád Beringer.

Na úsmev to nie je

Do výsledkov sezóny zasahuje mnoho faktorov. V niektorých regiónoch tak zatiaľ optimizmus nezaznieva.

„Čo môžeme hodnotiť pozitívne, to sú hrachy. Máme asi štvortonové úrody, čo pre náš okres nie je zvykom. Repky sa ukazujú od 3,8 do 4,3 ton z hektára. Jarný jačmeň sa pohybuje od 5 do 7 a pol tony z hektára, ale ako okres zrejme jeho žatvu neuzavrieme ani s priemerom 6 ton z hektára,“ vysvetlil Milan Halmeš za okres Levice.

Horšie to v ňom vyzerá s pšenicami.

„Nás postihli aj požiare, celkovo sme ich mali v okrese už šesť, takže to nebol práve úsmevný vstup do žatvy. Druhýkrát nám úsmev zamrzol práve pri pšeniciach, kde je síce kvalita, ale úrodovo je to pre zahorenie o 10-15 percent nižšie oproti priemeru. Pri ovse je úroda nižšia asi o 20 percent. No a úplne nám mrzne úsmev pri pohľade na ceny – bez ohľadu na to, či sú úrody lepšie alebo horšie. Ceny sú hotová katastrofa. Pri vstupoch, ktoré momentálne máme, je to na hranici rentability,“ dodal Halmeš.