Voda rozhoduje o úrode. Ideálne sú pravidelné zrážky, no keď chýbajú, nastupujú zavlažovacie delá, trysky riadené počítačom alebo celé systémy, ktoré sa po rokoch obnovujú. Tri miesta, tri prístupy, jeden spoločný menovateľ. Bez vody to nepôjde.

Pár desiatok metrov pred obcou Zemné, v regióne Nových Zámkov, sa črtá čoraz menej tradičný výjav. Sedem či osem rozostavených zavlažovacích bubnov pomáha zmierňovať dôsledky aktuálneho vývoja počasia. Z auta je len ťažko odhadnúť vonkajšiu teplotu. Je slnečný a jasný deň. V niektorých rokoch zaznamenávame tropické horúčavy už v skorých doobedných hodinách. Tento rok je to zatiaľ inak. Leto sa rozbieha oveľa pomalšie, a tak až pohľad na displej prístrojovej dosky poskytuje odpovede na otázky o teplote a čase.

Závlahy bežia nepretržite

Je 25 stupňov. Až pred Zemným si uvedomím, že k dohodnutému foliovníkovému pestovateľovi prichádzam minimálne s polhodinovou rezervou. Nechcem prísť na novinársku exkurziu s výrazným predstihom, ale čakať v aute sa mi tiež nechce. Zastavujem pred dedinou pri chlapoch, ktorí presúvajú pásové zavlažovače.

Nedá si nevšimnúť, že sója, ktorú zavlažujú je sýtozelená a miestami pekne urastená. Rastie však z pôdy, ktorá je na začiatku parcely extrémne preschnutá. Tamojší pestovatelia sóju síce polievajú, no momentálne sú zavlažovacie delá umiestnené na opačnej strane poľa. Keď sa zohnem a naberiem si do hrste hlinu, štruktúrou sa podobá prachu.

Jeden z dvojice závlahárov, Zsolt, ako sa neskôr predstaví, skonštatuje: „vidíte sám a to sme tu zavlažovali minulý týždeň 25 mm.“

Sedemdesiathektárovú parcelu sóje zavlažujú od predminulého týždňa. Ak výdatne nezaprší, strávia s ňou na poli aj ďalšie týždne. Už dnes vedia, že na mieste, kde aktuálne sója vyrastá z pôdneho prachu naordinujú v najbližších dňoch 50 mm vody. Závlahy bežia nepretržite. A oni sú pri nich. Vďaka nim prichádza na parcelu 1500 litrov vody, len si zabúdam poznačiť informáciu od Zsolta či za sekundu alebo za minútu.

Ochotný pracovník tamojšieho poľnohospodárskeho družstva mi povie, že bubnov majú spolu jedenásť a v čase sezóny zavlažujú aj ďalšiu parcelu nonstop. Aj tam majú aktuálne vysiatu sóju. Vlani na rovnakom mieste zavlažovali osivovú kukuricu. Iné parcely pod závlahovou nemajú. Teda okrem broskyňového sadu, tu však voda kvapká priamo ku koreňom stromov.

Tri studne

Po rozlúčke so Zsoltom a jeho kolegom sa vraciam späť na cestu. Časový náskok sa stratil, ale nie zbytočne. Niekoľko stoviek metrov za poľom so sójou sa objavuje cieľ cesty, fóliovníky. V nich sa hospodári inak. Zavlažovanie aj vetranie riadi centrálny systém, a odchýlky sa prakticky netolerujú. Ide o uzavretý priestor, kde sú podmienky presne nastavené. Výrazný rozdiel oproti práci na poli, kde často pre charakterizovanie výroby používame tisíckrát ošúchanú, no pravdivú, floskulu, že „ide o dielňu pod holým nebom.“

Na pozvanie Kauflandu prichádzam k pestovateľovi Zelstar, je to ich dvorný pestovateľ uhoriek. Deväťdesiat sedem percent produkcie dodávajú im. Ich hospodárenia s vodou vyzerá úplne inak ako na neďalekom poli.

Život štyrom hektárom šalátových uhoriek zabezpečujú tri studne. Prvá, geotermálna, narazená v hĺbke viac ako 1300 metrov slúži na vykurovanie folióvnikov. Druhá je určená na polievanie rastlín pestovaných v kokosovom substráte. Tretia vytvára klímu – hmlu, ktorá uhorky ochladzuje a zabezpečuje potrebnú vlhkosť.

„Za dvadsať rokov, čo pestujeme uhorky, cítime, ako sa klíma mení aj tu,“ hovorí Katarína Asztalosová, pestovateľka zo Zelstaru.

Najmä priesady sú čoraz citlivejšie na extrémne horúčavy.

Na jednom hektári pestujú 15-tisíc koreňov rastlín. Každý si pýta svoje — od dvoch litrov vody na jar, po päť litrov v lete v čase plnej rodivosti. Mimochodom, z hlavnej byle vyrastie tak 30 uhoriek a keď samotnú rastlinu nechajú rozrásť, môže byť uhoriek aj o dvadsať viac.

Na samotné zahmlievanie, tvorbu klímy, minú denne 15 kubíkov vody. Tá pred použitím prechádza dôkladnou úpravou. Trysky pracujú pod tlakom 80 až 100 barov a akákoľvek nečistota by systém mohla znefunkčniť.

Závlahový kontajner

Z  prostredia, kde technológia udržuje vlhkosť na úrovni 65 percent, odchádzam skôr, ako ostatní kolegovia. Neďaleko Veľkého Medera v rovnakom čase ako prebieha exkurzia vo folióvnikoch v Zemnom odovzdávajú do užívania prvú mobilnú čerpaciu stanicu na závlahy

Či po období nevyužívania závlah a úpadku, ktorý generácie v posledných dvadsiatich rokoch dovolili a história nám ho určite nezabudne, nastáva zmena prístupu, uvidíme na pozemkoch Dan Slovakia Agrar. Obhospodarujú 10 500 hektárov pôdy, z toho pod závlahou majú aktuálne 720 hektárov a v krátkodobých plánoch sa chcú dostať na 2000 až 2500 hektárov pôdy.

Pôdu doteraz zavlažovali mobilnými čerpadlami umiestnenými na vozíkoch. V minulom týždni sa k nim pridal závlahový kontajner. Dlhoročný odborník na závlahy Peter Andráš ma presviedča, že malý modrý kontajner dokáže presne to isté, ako veľká čerpacia stanica za ním. Môže tak byť jednou z alternatív, ako relatívne rýchlo a lacno sfunkčniť závlahy na Slovensku.

„Na Slovensku je 481 čerpacích staníc, z toho je asi 110 funkčných a 200 je potencionálne rekonštruovateľných,“ vysvetľuje Peter Andráš, ktorého meno sa roky spája so závlahami značky Bauer.

V modrom kontajneri sú dve čerpadlá napojené na elektromotory a vodu čerpajú z kanála Veľký Meder – Holiare. Jedno čerpadlo vie poskytnúť maximálny výkon 160 litrov vody za sekundu a oproti využitiu pôvodnej stanice dokáže byť zavlažovanie menej náročné na elektrickú energiu. Úspora vraj dosahuje od 25 až 30 percent, presviedča výrobca technológie Praktikpump zo Zvolena.

Náklady na hektár – 400 eur

Čerpacia stanica, vedľa ktorej stojíme je roky nefunkčná. Poľnohospodár odhaduje, že aj pätnásť rokov. Riešením by bola buď jej rekonštrukcia, no stále by bola vo vlastníctve štátu alebo investícia do vlastného majetku. Rozhodli sa pre druhú možnosť s tým, že závlahový kontajner je ich a môžu ho kedykoľvek presunúť či predať. Nefunkčné sú ale aj rúry, ktoré mali vodu dopravovať k závlahovým detailom. Tamojší poľnohospodári si natiahli kilometre dočasných potrubí po povrchu, vďaka ktorým kontajner zavlažuje 370 hektárov pôdy.

„Vlani sme dosiahli úrodu kukurice 13 ton, na zavlažovaných parcelách 14,9 tony z hektára. Náklady na zavlažovanie jedného hektára poľnohospodárskej pôdy dosiahli 404 eur,“ vymenúva Zsolt Domonkos, zodpovedný manažér výskumu a vývoja rastlinnej výroby v Dan Slovakia Agrar.

Kukurica slúži ako krmivo pre ošípané, ktorých je Dan Slovakia Agrar najväčším producentom v krajine.

„Pre našu firmu je dôležité vyrobiť kvalitné krmivo,“ vysvetľuje Domonkos.

Dúfa, že v tomto roku sa efekt závlah prejaví minimálne v rozsahu štyroch ton kukuričného zrna navyše, oproti nezavlažovaným parcelám. V rámci podniku pestujú 3 000 hektárov kukurice a 1 100 hektárov sóje.

Strategická otázka

O zavlažovaní sa posledné roky veľa hovorí, no na niektorých miestach sa konečne aj koná. Polia, ktoré majú prístup k vode, vyzerajú inak než susedné. Rozhodovanie o tom, kam pôjde voda a kam nie, je čoraz menej technickou a čoraz viac strategickou otázkou.