Kde sa podel slovenský roľník, žije ešte? Zdalo sa, že po ére socializmu, ktorý kolektivizáciou vytvoril družstvá a štátne majetky, sa roľníci ako jedna z typických vrstiev spoločnosti vytratili. Čas však dokáže veci utriasť a ako zázračne regeneruje po rôznych kataklizmách príroda, objavujeme aj na Slovensku opäť životaschopné roľnícke rody. Jeden z nich sa má k svetu vo Vlkoch, malej dedinke neďaleko Bratislavy.

Z farmy ležiacej v lone Žitného ostrova, sa odkrýva krásny pohľad na Malé Karpaty. Od roku 1992 ju so svojou rodinou, s manželkou, neskôr s deťmi a ich partnermi ako aj s vynikajúcim mladým kolektívom zamestnancov buduje Pavel Dömötör. Na margo zamestnancov zdôrazní, že ich prístup k práci nie je zamestnanecký, ale skôr vlastnícky, chápu potreby firmy aj v mimoriadnych situáciách.

Keď sa bližšie oboznámime s Dömötörovým osudom, zistíme, že o obnovenie roľníckej tradície sa zaslúžil človek, ktorý sa mal podľa vzdelania venovať zahraničnému obchodu. Absolvoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave, lenže od útleho detstva žil na dedine, rád pracoval v záhrade.
Keď mu náhle zomrel otec, ktorý si veľmi želal, aby syn nemusel drieť ako jeho predkovia, istotou rodiny sa stala 20-árová záhrada. Štrnásťročný mládenec tu pestoval s mamou skoré zemiaky, melóny, aby si rodina, ktorá prišla o svojho živiteľa, dopriala to, čo ostatné.

Mladík dorábajúci zeleninu v potu tváre objavil dve veci – čaro rodiacej zeme aj to, že komu sa nelení, tomu sa zelení. Možno práve to neskôr rozhodlo, že hodil za hlavu kariéru v podniku zahraničného obchodu, neskôr v tomášovskom družstve. Keď totiž november 1989 otvoril možnosti slobodného podnikania aj na pôde, Dömötör nezaváhal a pustil sa doň.

Nosná podnikateľská činnosť – pestovanie zeleniny

S odstupom času si možno kladieme otázku, ako možno mať v ruke len hektár pôdy a vybudovať za jeden ľudský život 900-krát väčšiu rodinnú farmu? Nuž, je to niekedy aj zhoda priaznivých historických okolností, ale predovšetkým ide o schopnosť aj odvahu podnikať na pôde. Tieto predpoklady nemá každý, a ak aj má, musí obstáť v sérii skúšok, aké vie pripraviť len život. Pavlovi Dömötörovi otvorilo oči Rakúsko, kde bol dva roky po revolúcii pracovať, získal množstvo podnetov aj nezištných priateľstiev. To hlavné však musel vykonať on s rodinou.

A nemýlil sa, keď si za nosnú podnikateľskú činnosť vybral pestovanie zeleniny – presnejšie zemiaky, cibuľu a mrkvu, stal sa aj pestovateľom cukrovej repy, veď pod nosom mal cukrovar v neďalekej Dunajskej Strede. Celkom prirodzene kvôli osevnému postupu doplnil sortiment o obilniny, repku, horčicu. V chotári mal závlahy. Ich využitie a obnova, to je príbeh na román. V deväťdesiatych rokoch mu zlodeji kradli medené káble z čerpacích staníc, hydranty i postrekovacie delá. Ukradnuté veci si za niekoľkonásobok ceny musel vykupovať naspäť zo Zberných surovín.

Dnes v chotári vidíme mikrozávlahy aj supermoderné pivoty i pásové zavlažovače. Bez nich by sa nedalo dopestovať ročne 6 000 ton zemiakov, čo je mimochodom ročná produkcia pre 120-tisícové mesto. Príjmovú istotu zabezpečuje farme cibuľa a ďalšia mimoriadne výnosná plodina – osivová kukurica. Pavel Dömötör je členom známej odbytovej organizácie Zeleninárska. Keď sa nedávno stretol s rumunskými farmármi, akcentoval práve moment združovania sa, a to hneď z dvoch dôvodov: väčšia ponuka produkcie prináša lepšie realizačné ceny aj možnosť výhodnejšieho obstarania si vstupov. Nie nadarmo má farmár ekonomické vzdelanie.

Tri generácie

Otázka rastu firmy je vecou správnych rozhodnutí. Uprostred farmy čnie veža sušiarne. Tú postavili, keď v Dunajskej Strede britsko-francúzske konzorcium zlikvidovalo cukrovar. Časť odškodného, ktoré EÚ vyplatila tým, ktorí sa vzdali výroby cukru a pestovania cukrovej repy, pripadla aj pestovateľom. Odškodné umožnilo odštartovať investíciu do sušiarne, ktorá zaručuje lepšie zhodnotenie všetkých zrnovín a olejnín.

Na farme sa dnes stretajú tri generácie: rodičia – jej zakladatelia, dospelé deti – absolventi vysokých škôl, ktoré tu našli výborné uplatnenie a vidíme tu aj Dömötörové vnúčatá. Súčasťou farmy je sad, do ktorého rád chodil nestor slovenského ovocinárstva profesor Ivan Hričovský. Nájdeme tu menšie stádo mangalíc a ovečiek, králiky aj kone, na ktorých začínajú jazdiť vnúčence. Je to prostredie, z ktorého by celkom prirodzene mala vzísť ďalšia, tretia generácia pokračovateľov farmárskeho rodu.

Spoločnosť AgroDömötör Vlky sa stala víťazom tohtoročného, už 29. ročníka súťaže Top Agro Slovensko, ktorý oceňuje najlepšie manažérske výkony. Ide o zaslúžené prvenstvo oceňujúce nielen pozoruhodný, naozaj profesionálny produkčno-ekonomický výkon, inovatívnosť, dopestovanie čerstvých a kvalitných produktov, ktoré Slovensku najviac chýbajú, ale aj obnovenie roľníckej tradície, rodovej kontinuity v hospodárení na pôde.