Spolupráca chovateľov, spracovateľov a obchodu bola témou utorkovej konferencie o budúcnosti bravčového mäsa v Nitre. Jednotliví účastníci sektoru ošípaných hovorili o celom rezorte komplexne, no základných otázok určujúcich budúcnosť bolo len pár. Budú sa u nás chovať ošípané aj v budúcnosti? A keď áno, budú porazené na slovenských bitúnkoch a spracované pre domáceho spotrebiteľa?

Rezort, ktorý stratil svoju veľkosť

Ak na podujatí deklarovali všetci zástupcovia sektoru záujem fungovať a rozvíjať vertikálu bravčového mäsa, situácia v praxi bude oveľa zložitejšia. Pri porovnaní s chovom dojníc sa rezort ošípaných zdá oveľa viac komplikovaný. V produkcii mlieka exitujú dlhodobé vzťahy a väzby, ktoré tvoria stovky prvovýrobcov mlieka, nižšie desiatky spracovateľov a niekoľkých hráčov obchodu. Spolupráca je pravidelne živená a v priebehu rokov dochádza len ojedinele k zmenám dodávateľských vzťahov medzi účastníkmi sektora. Mliekarne si uvedomujú, že vyrábať mliečne výrobky z dovezeného mlieka by bolo zložité a vzhľadom na podpriemernú slovenskú cenu na európskom trhu aj nerentabilné.

Chov ošípaných prešiel v posledných desaťročiach oveľa zložitejšou premenou. Ešte na začiatku deväťdesiatych rokov sa na farmách chovalo 180 tisíc prasníc, vlani to bolo 25 tisíc zvierat. Pokles zmierňuje, ak do úvahy vezmeme odchov od jednej prasnice, ktorý ešte pred viac ako tridsiatimi rokmi dosahoval 16 kusov. Aktuálne presahuje 29 odstavčiat.

Odbyt, cena, investície a AMO

Producenti ošípaných ostali ako osamotené ostrovy v regiónoch. Často majú problém nájsť si spoľahlivý bitúnok, ktorý dokáže svoje záväzky uhrádzať včas a tak jednotliví chovatelia prechádzajú od jedného odberateľa k druhému, aby často ich produkcia nakoniec skončila na zahraničnej porážke.

V takejto situácii, keď chovateľ na jednej strane neustále rieši meniace sa odbytové kanály a na druhej strane aj kolísajúcu sa cenu ošípaných na trhu, zostáva motivácia rozvíjať chov ošípaných výrazne utlmená. Investície do chovu realizujú najmä kapitálovo silné špecializované farmy s hlavným biznisom v chove ošípaných. Poľnohospodári s komplexnou štruktúrou agrárnej výroby investujú do produkcie bravčového mäsa len výnimočne.

V posledných týždňoch mnohých chovateľov zaskočilo oznámenie jednej z poisťovní, že ukončuje poistenie ošípaných na slovenskom trhu u všetkých poistených subjektov. V čase afrického moru ošípaných ide o rozhodnutie, ktoré chovateľom nepridáva na pohode.

Dobré východisko v spotrebe

Paradoxom celej situácie, ak ju opäť porovnáme s produkciou mlieka je, že chovatelia dojníc a spracovatelia ešte po vstupe do Európskej únie výrazne bojovali s padajúcou spotrebou mliečnych výrobkov. Založili si preto marketingový fond, do ktorého už roky prispievajú. Ak v čase jeho vzniku v roku 2008 dosahovala ročná spotreba 150 kilogramov mlieka a mliečnych výrobkov na osobu, teraz je to o vyše 40 kilogramov viac.

Chovatelia ošípaných a producenti mäsových výrobkov sa s takouto situáciou vysporiadať nemuseli. Bravčovina je dlhodobo najobľúbenejším mäsom na Slovensku aj napriek tomu, že kuracie mäso je na pultoch obchodov lacnejšie. Ročne každý občan Slovenska skonzumuje 39 kilogramov bravčového mäsa, čo pri aktuálnom počte vychovaných a aj na slovenských bitúnkoch usmrtených zvierat znamená, že ročne dokážeme slovenským bravčovým nakŕmiť len 1,4 milióna obyvateľov. Alebo inak. Ak by sa 5,4 milióna slovenských spotrebiteľov neobmedzovalo v doterajšej spotrebe domácej bravčoviny, posledný deň jej konzumácie v roku by bol 7. apríl! Od tohto dátumu by našu spotrebu vykrýval jedine dovoz.

Najslabší článok reťaze

Údaje berú do úvahy aj faktor porážky na slovenských bitúnkoch, ktoré účastníci utorkového podujatia niekoľko ráz označili za najslabší článok celej vertikály ošípaných. Fenoménom najmä posledných piatich rokov sa stalo, že aj ošípané vychované na Slovensku sa odporážajú v blízkom zahraničí. Podľa Slovenského zväzu spracovateľov mäsa u nás registrujeme 44 bitúnkov, no z hľadiska kapacít hovoríme o desiatich významnejších, ktoré spolu odporazia viac ako 90 percent všetkých usmrtených ošípaných v krajine.

„Nie je pravdou, že na Slovensku nie sú dostatočné porážacie kapacity. Kapacity bitúnkov pre ošípané sú vyťažené na približne 50 percent, čo spôsobuje bitúnkom nárast nákladov na spracovanie. V porovnaní s rokom 2023 sa aj rok 2024 bude vyznačovať trendom klesajúceho počtu odporazených ošípaných, ktoré klesá od roku 2020,“ informuje Eva Forrai, riaditeľka Slovenského zväzu spracovateľov mäsa.

Tí, čo sa orientujú na chov ošípaných neraz radšej vyvážajú zvieratá do blízkeho zahraničia, keďže za kilogram živej váhy môžu dostať viac. Dôvodom je, že ich bitúnky dokážu pracovať efektívnejšie – minimálne majú nižšie fixné náklady.

„Cestou by bolo, aby chovateľ mal finančnú motiváciu realizovať ošípané na Slovensku. Z hľadiska nášho chovu dodávame 50 percent ošípaných na bitúnky v Maďarsku a Poľsku a potom máme dva bitúnky na Slovensku,“ hovorí pre poľnoinfo.sk Sinjar Al-Hadi, jeden z väčších chovateľov ošípaných.

Podpora spracovania

Slovenskí spracovatelia by boli radi, keby si dokázali siahnuť aj oni na podpory, ktoré by bitúnky modernizovali a tak dokázali vyrábať lacnejšie. V súčasnosti sú odstrihnutí od štátnych podpôr a zapojiť sa v minulosti mohli len do projektového opatrenia na čerpanie eurofondov vo výzve určenej pre potravinárov.

„Chovatelia čerpajú podpory na zníženú odvodovú povinnosť, welfare zvierat, zelenú naftu či náklady na likvidáciu kadáverov a spracovatelia sú od týchto prostriedkov odstrihnutí,“ vymenúva vo svojej prezentácii E. Forrai.

Bitúnky sú podľa ich zástupcov pritom pod neustálym tlakom. Na jednej strane je záujem chovateľov ošípaných, ktorí chcú dobre predať a na druhej strane rozrábky, ktorá musí byť svojimi výrobkami pre obchod konkurencieschopná a tak často siahne radšej po lacnejšom mäse zo zahraničia. Nie je žiadnym tajomstvom, že najväčší výrobcovia mäsových produktov vyrábajú svoje produkty najmä z dovezeného mäsa.

„Je dôležitá spolupráca a dofinancovanie vertikály. Nie na úkor niekoho, ale tam, kde je problém,“ myslí si Martin Krajčovič, zo Slovenskej aliancie moderného obchodu.

Stovky miliónov

Chovatelia prostredníctvom Martina Nevolného, riaditeľa Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných, vyčíslili počas podujatia sumu, ktorá by pomohla situáciu riešiť. Zvýšenie produkcie o 85 percent do roku 2035 by vyžadovalo investície do chovu ošípaných na úrovni 133 až 298 miliónov eur. Do porážok by podľa Nevolného malo pravidelne prichádzať 5 miliónov eur ročne. Chovatelia sa pri prezentácií údajov odvolávajú na Koncepciu spoločných postupov pri budovaní moderného pôdohospodárstva v horizonte 2035. Dokument bol vypracovaný ešte za minulej vlády a súčasné vedenie agrorezortu ho vo svojich výstupoch nespomína.

V akciách mäso a alkohol

Cieľom investícií do produkcie ošípaných má byť ponúknuť spotrebiteľovi cenovo konkurencieschopné domáce bravčové mäso, čo sa momentálne nedeje.

Martin Krajčovič zo SAMO svojim vystúpení otvára niekoľkým desiatkam účastníkov na konferencii oči. Vysvetľuje, že pokiaľ nebude slovenské mäso cenovo porovnateľné, len veľmi ťažko sa v konkurencii zahraničných dovozov presadí. Vo svojej prednáške argumentuje číslami a dátami od členov SAMO, ktoré združuje najmä zahraničných maloobchodníkov.

„Slovenskí spotrebitelia spolu s českými nakupujú najviac potravín v akciách. Z hľadiska slovenského spotrebiteľa sa až 50 percent všetkých potravín predá počas akciových cien. Pokiaľ v Českej republike zákazníci pri zníženej cene najviac siahajú po mlieku, pive, cukre či rume, tak na Slovensku je to bravčové mäso a alkohol,“ hovorí Krajčovič.

Mäso zo zníženou cenou vedia domácnosti dobre skladovať a využiť aj niekoľko týždňov po nákupe.

Vyššia cena a nižšia marža

Martin Krajčovič prítomných zástupcov chovateľov a spracovateľov ošípaných informuje, že obchodné reťazce akceptujú pri slovenskej bravčovine o 25 percent vyššiu cenu ako pri dovoze. Upozorňuje, že aby sa rozdiel v cene na pultoch znižoval, na slovenské bravčové mäso si obchod dáva v priemere o 16 percent nižšiu maržu, ako pri dovozovom mäse. Napriek tomu sa dostane slovenské bravčové mäso cenou na akciové len zriedka a keďže slovenský spotrebiteľ nakupuje mäso najmä v akciách, obchodné reťazce predávajú minimum domácej bravčoviny. V priemere len 10 percent. Rekordérom v SAMO je podľa Krajčoviča obchodná sieť, ktorá predáva 18 percent bravčového mäsa z domácich chovov.

Pri mlieku a mliečnych výrobkov je situácia iná. Dokonca dlhodobo najvyšší podiel zastúpenia slovenských výrobkov na pultoch obchodných reťazcov si drží mlieko a to až 72 percent. V prípade ostatných mliečnych výrobkoch je to, podľa prieskumu pre Potravinársku komoru Slovenska, 49 percent.

Aký je slovenský spotrebiteľ? Chudobný!

Problém nie je, že spotrebiteľ slovenské mäso nechce, ale na jeho nákup jednoducho nemá.

„Nikto nevynaložil na marketing slovenských produktov toľko peňazí, ako obchodné reťazce. Robíme to preto, že veríme, že sa to raz vráti,“ hovorí Krajčovič.

Podľa prieskumu GfK, ktorý Krajčovič odprezentoval, až 39 percent slovenských spotrebiteľov uviedlo, že majú problém vyžiť alebo s peniazmi vyjdú len tak tak. Z hľadiska kúpnej sily sa podľa predsedu SAMO dostávame na chvost Európy a prebehli nás aj krajiny Balkánu. Spotrebiteľ, ktorý počíta každé euro si tak dôsledne vyberá.

„Spotrebiteľ neakceptuje cenu slovenského mäsa,“ uvádza vo svojej prezentácií M. Krajčovič.

Naznačuje, že cesta v presadení domáceho mäsa v domácnostiach spotrebiteľov je v koncentrácii. Pri svojej prednáške upozorňuje, že je prekvapený z veľkého počtu slovenských bitúnkov, ktoré pred ním prezentovala Eva Forrai a vzápätí spomína zážitok zo Španielska. Zástupca obchodného reťazcu pre tri štáty centrálnej Európy, vrátane Slovenska, bol na jednaní u dodávateľa bravčového mäsa pre obchodný reťazec. Dozvedel sa, že objem vývozu do troch štátov strednej Európy tvoril len jedno percento jeho výroby.

Slovensko má už dnes len tretinu ošípaných oproti Českej republike, z ktorej je polovicou čo do počtu obyvateľov alebo do rozlohy. Maďarsko dosahuje viac ako šesťnásobok našich stavov zvierat a Poľsko so svojimi 11 miliónmi kusmi ošípaných sa stalo top východoeurópskym producentom aj v tejto agrárnej oblasti. Napriek výraznej produkcii našich severných susedov ich súčasná výroba dosahuje len polovicu z produkcie ošípaných Nemecka alebo tretinu španielskej produkcie.

Chce občan slovenskú bravčovinu?

Zásadný obrat v zvyšovaní stavov zvierat pravdepodobne nemožno očakávať ani v prípade výraznejších investičných podpôr pre rozvoj rezortu. Dôvodom je nechuť občanov k vzniku nových fariem, často aj na miestach, kde sa chovali ošípané v minulosti.

„Verejnosť vníma chov ošípaných veľmi negatívne, čo spôsobuje silnú spoločenskú opozíciu voči výstavbe nových fariem. Tento negatívny vplyv verejného názoru brzdí modernizáciu a expanziu sektoru chovu ošípaných,“ uviedol Martin Nevolný.

Riaditeľ SACHO upozornil, že proces získavania povolení na výstavbu nových fariem je v praxi neuskutočniteľný.

„V súčasnosti trvá získanie integrovaného povolenia na rekonštrukciu farmy pre ošípané približne 6,5 roka. Tento problém súvisí s byrokratickými prekážkami a prísnejšími environmentálnymi predpismi ako v EÚ,“ dodal Nevolný.

Marketing

Slovenskí chovatelia a spracovatelia sa stretli v utorok v jednej z menších miestností kongresového centra na Agrokomplexe. Už o vyše týždňa budú hodnotiť rok v rovnakom areáli prvovýrobcovia mlieka. Na nitrianskom výstavisku pravidelne obsadzujú najväčšiu halu kongresového centra. Aj pri chove dojníc došlo v posledných rokoch k výrazným prepadom. No zdá sa, že pri chove ošípaných je výrazne narušená celá vertikála. Akoby sme si zvykli, že na slovenský mäsový výrobok nepotrebujeme slovenskú ošípanú. V prvovýrobe a následne spracovaní mlieka to tak nie je.

Zástupcov producentov ošípaných zostalo výrazne menej a odvetvie chovu svíň sa zo zrušenia bitúnkov u veľkých spracovateľov mäsa, ktoré nastalo pred približne dvadsiatimi rokmi, nikdy nespamätalo.  Minister napriek uvedeniu v programe na podujatí chýbal. Podľa štátneho tajomníka Jozefa Smatanu kvôli výnimočnej pracovnej vyťaženosti. Zástupca ministerstva, ktorý mal na svoje vystúpenie podľa programu tridsať minút, dokázal svoje informácie zhrnúť do štyroch minút.

V panelovej diskusii tesne po vystúpení Martina Krajčoviča, ktorý jasne pomenoval, ako je na tom slovenský spotrebiteľ, štátny tajomník oznámil, že stále viac nám je potrebné robiť na marketingu.

„S tým, že budeme kupovať výrobky našich výrobcov a spotrebiteľov, tak sa budeme podporovať. Musíme zvýšiť túto marketingovú činnosť,“ uviedol Smatana.