K poľnohospodárstvu sa Juraj Burdej dostal cez záujem o motorky a neskôr aj o traktory. Dnes má v rukách stále čerstvé maturitné vysvedčenie, ktoré dokazuje, že poľnohospodárskym strojom by sa mal rozumieť. Školské vedomosti porovnával s praktickými skúsenosťami už na povinnej praxi. Absolvoval ju u dodávateľa techniky a od začiatku prázdnin tu aj brigáduje.

Pred levickými poľnohospodármi

„Dnes som prvý raz v teréne na predvádzaní techniky s kolegami a s poľnohospodármi. Mojou úlohou je pristaviť stroj a predviesť súpravu,“ hovorí Juraj Burdej.

Traktory, mulčovače alebo podryváky predvádzal v stredu vyše stovke levických poľnohospodárov. Keď zíde z kabíny 200 koňového stroja a spýtate sa ho, čo ho zaujalo, tak bez váhania odpovie:

„To, ako sa hospodári na dolniakoch. Sú tu oveľa väčšie parcely a tým aj stroje. Vidíme najmä polia a minimum lúk,“ hovorí.

Koľko je takých rodín?

Juraj Burdej pochádza z regiónu pod pohorím Javorníky na hraniciach s Českou republikou. Je to tam samý pasienok a nad Papradnom kde žije, aj kopec. V obci hospodári aj Anna Beníková, ktorá už roky premieňa tamojšie trávy na kvalitné ovčie mlieko. Jej farma je dôkazom ukážkovej symbiózy poľnohospodárstva a cestovného ruchu. Produkciu oviec finalizuje a ponúka v štýlovej kolibe.

Otec Juraja Burdeja začal pred desiatimi rokmi chovať v Papradne býka. Neskôr pribudla aj krava. Mladého Juraja v tom čase zaujímala najmä motorka. Ako sa prídomové hospodárstvo otca zväčšovalo, postupne pribúdala aj ďalšia poľnohospodárska technika. Prirodzene si získala pozornosť mladého Juraja. A cez techniku si obľúbil aj poľnohospodárstvo.

„Som vďačný, že rodičia založili farmu, vďaka ktorej sme ako rodina potravinovo sebestační. Nenahraditeľné to bolo najmä v neistých časoch covidu. Vyrobíme si mäso, mlieko, vajíčka alebo zemiaky. Koľko je takých rodín?“ pýta sa Juraj Burdej.

Teória opretá o prax

Keď končil základu školu, zhodli sa s rodičmi, že vyskúša nový odbor Agromechatronik v Pruskom.

„Učil som sa dobre. Bez problémov by ma vzali aj na gymnázium. No chcel som ísť k technike,“ hovorí Juraj Burdej.

Vybral si Strednú odbornú školu v Pruskom, ktorá je od Papradna vzdialená 45 kilometrov.

„Prvé dva ročníky boli také teoretické. O spájaní materiálov a podobne. Tretí ročník som sa tešil na prax, no tá žiaľ z dôvodu covidu nebola. Učivo však už bolo oveľa zaujímavejšie. Zrazu sme hovorili o súčasných trendoch a strojoch, ktoré vidíme na poliach. Štvrtý ročník som už mohol absolvovať povinnú prax u zamestnávateľa a preto bol pre mňa najzaujímavejší,“ hovorí J. Burdej.

Prax absolvoval u dodávateľa techniky z obce Radošina, ktorá je od Pruského vzdialená viac ako 70 kilometrov. Ani ostatní dvanásti chalani z ročníka to nemali pri absolvovaní praxe k škole bližšie. Pruské nie je v lokalite, kde by boli umiestnení dodávatelia strojov. Tamojšia škola napriek tomu už druhý rok chrlí do praxe kvalitných absolventov zameraných primárne na servis agrostrojov.

Je to vďaka ich prístupu k vzdelávaniu a v ostatných rokoch aj čoraz modernejšiemu vybaveniu. Technicky sa škola posúva k úrovni nášho poľnohospodárstva. Okrem toho vytvára dlhodobé vzťahy s dodávateľmi techniky, ktorí majú na svojich strediskách to najnovšie, čo svet ponúka.

Byť pri novinkách

Všetci dvanásti spolužiaci Juraja Burdeja zmaturovali a väčšina chce zostať v poľnohospodárstve. Časť priamo v servise techniky a štyria smerujú na vysokú školu.

„Idem do Nitry na Technickú fakultu. Chcem robiť u dodávateľov techniky, ale nie v servise. Rád by som bol priamo pri novinkách. Aby som vedel, čo prichádza zo sveta k nám na Slovensko a možno niečo vymyslel aj u nás,“ hovorí Juraj Burdej.

Mladý maturant trávi celé prázdniny v Radošine. Zatiaľ v servise, kde okrem práce v dielni navštevuje so staršími kolegami aj zákazníkov. Z diaľky ho sleduje Peter Matejovič, ktorý sa dominantnou mierou zaslúžil o to, že kvalitní mladí ľudia neodchádzajú na gymnáziá či iné technické školy, ale získava ich poľnohospodárstvo.

„Niektoré decká sú doplašené ako voda v splachovacom záchode. No a dajte takémuto vetroplachovi výkonný traktor, aby ho presunul cez pol Slovenska. Juraj je šikovný a rozumný chalan so záujmom. Odbor Agromechatronik má svojou kvalitou a učebnými osnovami zaujať práve tých najlepších – najšikovnejších. Zatiaľ sa nám to podľa mojich skúseností darí,“ hovorí Peter Matejovič, zakladateľ firmy Ematech.

Matejovič pred ôsmimi rokmi doniesol z Nemecka učebné osnovy k modernému odboru a zaklopal s nimi najskôr na škole v Pruskom a následne na Štátnom inštitúte odborného vzdelávania. Dodávateľom techniky vtedy začínali zúfalo chýbať kvalitní ľudia a odbory na školách, ktoré by na to reflektovali, neexistovali. Požiadavka aj podklady z Nemecka zodpovedných zaujali a maturitný odbor vznikol expresne rýchlo.

„Pracovať v poľnohospodárstve a s technikou je predsa zaujímavé. Bolo našou povinnosťou priniesť na Slovensko niečo, čo inde funguje roky,“ hovorí P. Matejovič.

Ročne vychádza z troch stredných odborných škôl, kde sa vyučuje Agromechatronik, 30 až 40 absolventov. Časť smeruje k dodávateľom techniky, niektorí do prvovýroby a iní majú vďaka tomu, že ide o maturitný odbor, možnosť pokračovať na univerzite.