Pri stratégii Z farmy na stôl (Farm to fork) je potrebné na národnej úrovni použiť triezvy sedliacky rozum. Uviedla to hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová v reakcii na tohtotýždňové schválenie stratégie poslancami Európskeho parlamentu.

Až príliš veľké nadšenie z plnenia environmentálnych cieľov na celoeurópskej úrovni môže podľa nej mať v konečnom dôsledku negatívny dopad na cenu potravín a životnú úroveň ľudí najmä vo vidieckych oblastiach.

Zdôraznila, že primárny dôraz sa bude klásť na ekologickejšiu výrobu potravín. Keďže však zelené ciele boli stanovené bez podloženia dátami a bez posúdenia ich dopadu, ich napĺňanie môže výrazne oslabiť potravinovú bezpečnosť EÚ. Zníži sa poľnohospodárska produkcia a potraviny sa automaticky stanú drahšími.

Poznamenala, že kým členské krajiny budú tlačené do ekologizácie a následne drahšej výroby potravín, tretie krajiny sveta budú na úkor Európy profitovať a nahradia chýbajúcu produkciu svojím zvýšeným dovozom. Presun výroby potravín mimo EÚ má okrem strategického a ekonomického aj environmentálny rozmer. Potraviny budú vyprodukované pri vyšších celkových emisiách a environmentálnej záťaži – vzhľadom na nižšie štandardy v týchto krajinách.

Upozornila, že SPPK zaslala v rámci konzorcia s českými samosprávnymi organizáciami list slovenským a českým europoslancom s vyjadrením požiadavky podporiť záujmy poľnohospodárov a potravinárov a hlasovať proti stratégii Z farmy na stôl. Poslanci EP aj napriek kritike európskych poľnohospodárov a potravinárov z mnohých krajín schválili stratégiu v pôvodnom znení.

Vyzýva k odbornej diskusii s výrobcami potravín

„Odvolávame sa na štúdie amerického ministerstva poľnohospodárstva, podľa ktorého by stratégia Z farmy na stôl mohla viesť k nárastu počtu ľudí s nedostatočným prístupom k potravinám. V závislosti od toho, či bude stratégia a jej ciele implementované len v EÚ alebo na celom svete, by sa mohol zvýšiť počet osôb s nedostatočným prístupom k potravinám o 22 až 184 miliónov. Implementácia cieľov stratégie môže síce viesť k redukcii poľnohospodárskych emisií v EÚ o 20 až 30 %. Toto zníženie by ale mohlo byť zo 40 až 60 % kompenzované posilnenou produkciou poľnohospodárskych emisií v tretích krajinách sveta,“ uviedol predseda SPPK Emil Macho.

Holéciová spresnila, že podľa stratégie Z farmy na stôl by mala EÚ napríklad obmedziť produkciu metánu a znížiť stavy hospodárskych zvierat či používať menšie objemy hnojív do pôdy.

Podčiarkla zároveň, že ciele stratégie boli zo strany Európskej komisie ešte donedávna prezentované ako indikatívne. Hlasovanie v EP však podľa nej potvrdzuje ich záväznú povahu, čo je silný politický signál.

SPPK práve preto vyzýva Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, vládu SR a poslancov Národnej rady SR, aby pri implementovaní prijatej stratégie na úrovni SR sa najskôr začala odborná diskusia s výrobcami potravín. V prvom rade je potrebné hovoriť o dopadoch stanovených cieľov z pohľadu nielen ekologického, ale aj ekonomického a sociálneho. Slovensko musí podľa nej použiť triezvy sedliacky rozum, vychádzať z konkrétnych medzinárodných dopadových štúdií a abstraktne neuvažovať o vyšších cieľoch.