Zástupca a ochranca poľnohospodárov na južnom Slovensku, Árpád Mészáros, odišiel medzi sviatkami bez rozlúčky a nečakane. Ešte do nemocnice si zobral notebook, aby mohol pracovať aj v závere roka. To, že by sa už na polia, ktoré obhospodaruje v okolí Štvrtka na Ostrove nemal vrátiť, nikomu nenapadlo. Jeho životný príbeh skončil 27. decembra 2020 vo veku 64 rokov.

Závlahy, závlahy, závlahy

Árpáda Mészárosa poznala agrárna verejnosť ako horlivého zástancu závlah, keďže sám hospodáril na pôdach životne závislých na dodatočnej vlahe. Ide o pôdy horného Žitného ostrova vyznačujúce sa štrkovým podložím.

Pred niekoľkými desaťročiami charakter pôd, ale aj podnebie, zabezpečovali, že žatva sa začínala práve tu. Obilie na ľahkých pôdach dozrievalo už v júni a tak sa prvé žatevné výsledky verejnosť dozvedala často najskôr zo Štátneho majetku Hubice.

Tu mladý ekonóm Árpád Mészáros v roku 1982 aj nastúpil. Neskôr sa stal námestníkom a v roku 1993 aj riaditeľom spoločnosti.

Obilie v danej oblasti dozrieva skôr aj dnes. Dosiahnuť lepšie úrody je však čím ďalej väčšia drina. Dlhodobé obdobia sucha prerušia často len nárazové zrážky, ktoré vodu z polí rýchlo odplavia. Neprajú tak intenzite rastlinnej výroby. Plodiny na poliach sú preto najmä cez leto, ale čoraz častejšie už na jar, smädné.

Árpád Mészáros si tento neustále prehlbujúci sa handicap uvedomoval. Na podnikoch v okolí Štvrtku na Ostrove, v ktorých hospodáril, sa preto vo výraznej miere zameriaval najmä na udržiavanie závlahových sústav. Inicioval dokonca vytvorenie závlahového družstva, ktoré združilo niekoľko poľnohospodárskych subjektov na okolí.

Podpredseda Agrárnej komory Slovenska

„Mal úžasný cit pre tímovú prácu a vedel pre ňu zapáliť aj svoje okolie,“ spomína Peter Andráš.

Oboch mužov okrem vzťahu k závlahám spájalo najmä takmer tridsaťročné priateľstvo. Spoločne diskutovali o poľnohospodárskej politike, ktorá by podľa ich názoru, mala byť viac naklonená smerom k výrobe. Vystihuje to napríklad reportáž uverejnená v týždenníku Roľnícke noviny v roku 2012.

„Aktívny farmár nemá byť aktívnym poberateľom dotácií, ale v prvom rade musí aktívne podnikať a efektívne produkovať. Aspoň 50 percent z jeho tržieb by malo pochádzať z poľnohospodárskej činnosti,“ uviedol vtedy Mészáros.

Jeho farmy v okolí Štvrtka na Ostrove ako Agro-Kredit alebo Poľnohospodárske družstvo v Novom Živote, sú toho dôkazom.

Ako nám povedala Helena Patasiová, predsedníčka Agrárnej komory Slovenska, nejde o slová vyslovené do vetra, ale vyjadrenia podložené skutkami. Spoločnosti, v ktorých pôsobil, v tomto roku pestovali napríklad trinásť rôznych plodín. Tradičné obilniny a olejniny dopĺňal mak, petržlen, mrkva, zemiaky, či prácna osivová kukurica.

Árpád Mészáros bol dlhoročným súpútnikom Heleny Patasiovej. Spoločne zakladali Agrárnu komoru Slovenska, ktorá reflektuje aj na potreby roľníkov, ktorí hospodária na južnom Slovensku.

Zastával pozíciu predsedu Regionálnej agrárnej komory Dunajská Streda a podpredsedu Agrárnej komory Slovenska.

„Mal obrovského tímového ducha. Hovoril, že spoločne dosiahneme vždy viac, ako osve. Ak máme postupovať samostatne, tak to radšej rozpusťme,“ spomína Helena Patasiová na to, ako vnímal Radu poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv.

Árpáda Mészárosa charakterizovala aj chuť a ochota púšťať sa do nových projektov. Tým, ktorý mal nasledovať v najbližších mesiacoch, bola finalizácia chovu ošípaných. Okrem vlastnej rozrábky a produkcie výrobkov to mala byť aj farmárska predajňa.

Árpád Mészáros odišiel náhle a nečakane. Ako slabá náplasť pôsobí snáď len to, že obaja starší synovia už dlhodobo pôsobia v spoločnostiach, ktoré zakladal. A tak môžu rozvíjať odkaz ich otca.