Geotermálne poľnohospodárstvo má na Slovensku obrovský potenciál. Po biomase má práve geotermálna energia najväčší energetický potenciál, ktorý je väčší ako solárne či veterné zdroje. Informoval o tom hovorca Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Vladimír Machalík z obchodnej misie agrorezortu na Island, ktorý je lídrom vo využívaní geotermálnej energie. MPRV chce podľa Machalíka podporiť využívanie geotermálnej energie v poľnohospodárstve SR z eurofondov.

„Slovensko je bohaté na zdroje geotermálnej energie, využívame ju však minimálne. Geotermálne poľnohospodárstvo je cestou, ako dokážeme vyprodukovať vysokokvalitné domáce potraviny a ešte aj ekologicky, bez emisií. Pri jej intenzívnom využívaní by sme získali nielen vyššiu potravinovú, ale aj energetickú sebestačnosť. Podporu geotermálneho poľnohospodárstva preto chceme zaradiť do nového Strategického plánu 2021 až 2027, ktorý nahradí aktuálny Program rozvoja vidieka. Rozhodli sme sa nadviazať kontakty s Islandom, ktorý je vo využívaní geotermálne energie lídrom,“ uviedla Gabriela Matečná (SNS), vicepremiérka a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Machalík spresnil, že do „krajiny ohňa a ľadu“ zorganizoval agrorezort obchodnú misiu zástupcov slovenských poľnohospodárov, ktorí sa venujú pestovaniu zeleniny v skleníkoch, ale aj takých, ktorí plánujú využitie geotermálnej energie.

Perspektívne oblasti na Slovensku

Jedným z poľnohospodárov, ktorý už v súčasnosti geotermálnu energiu využíva, je podľa Machalíka Branislav Oremus z firmy Slovkvet v Podhájskej, najväčší slovenský pestovateľ gerber. Pod skleníkmi vyhrievanými termálnou vodou sa darí nielen jeho kvetom, ale aj paradajkám. Skleníky sa rozprestierajú na ploche 2,6 hektára, z toho jeden hektár pokrývajú gerbery a 1,6 hektára paradajky. Ročne sa v nich urodí takmer 800 ton paradajok a vyrastú štyri milióny gerber, ktoré pestuje v 50 odrodách. Teplo na vyhrievanie skleníkov čerpá z termálnych prameňov, o ktoré sa delí s miestnym termálnym kúpaliskom.

Na území Slovenska sa podľa Machalíka nachádza 25 perspektívnych oblastí s geotermálnymi zdrojmi s teplotou vody do 150 stupňov Celzia v hĺbkach do 5000 metrov, z toho 14 oblastí má teplotu nad 100 stupňov Celzia.

Machalík dodal, že medzi perspektívne geotermálne oblasti patria Komárňanská kryha, Centrálna depresia podunajskej panvy, Liptovská kotlina, Popradská kotlina, Žiarska kotlina, Hornonitrianska kotlina, Topoľčiansky záliv a Bánovská kotlina, Skorušinská depresia, Humenský chrbát, Rimavská kotlina, Rudnianska kotlina – súčasť Hornonitrianskej kotliny. Najperspektívnejšou lokalitou z hľadiska využívania geotermálnej energie je podľa neho Košická kotlina, kde teplota vody dosahuje aj 150 stupňov Celzia v hĺbke do 5000 metrov.