Niektoré samosprávy naznačujú, že by sa agrolesnícke systémy mohli postupne začať udomácňovať v okolí miest. Teda napríklad tam, kde môžu aspoň sčasti nejakým spôsobom regulovať ako je využívaná ich poľnohospodárska pôda. Aj keď je to zatiaľ hudba budúcnosti, dôležitý je aj ten samotný prvý krok. Viac nás môže zorientovať pohľad odborníka. Preto sme sa na agrolesníctvo pýtali Jaroslava Jankoviča z Lesníckeho výskumného ústavu Národného lesníckeho centra vo Zvolene (NLC). Možno si pamätáte jeho rozprávanie aj z tohtoročného Agrokomplexu, kde sa predstavil svojou témou aj v stánku okrúhlych stolov.

Čo je agrolesníctvo?

„Podľa celosvetovo ustálenej definície agrolesníctvo predstavuje také systémy hospodárenia na pôde, pri ktorých sa na jednej ploche zámerne kombinuje poľnohospodárska produkcia s pestovaním drevín alebo krovín,“ hovorí J. Jankovič.

Dreviny môžu byť vo vnútri parciel, na ktorých sa realizuje produkcia, alebo na okrajoch. Môžu sa nachádzať samostatne, v skupinách či pásoch.

„Aby pojem agrolesníctvo nebol zle chápaný, treba zdôrazniť, že nie je to striedanie lesa a polí, ani plošné zalesňovanie poľnohospodárskej pôdy, ani plantáže rýchlorastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde. Tiež tak nenazývame drevinami porastené nevyužívané poľnohospodárske pozemky. Životné prostredie chápe dreviny v krajine primárne ako súčasť tzv. zelenej infraštruktúry. Naproti tomu sektor pôdohospodárstva kladie dôraz na oblasť hospodárskeho využívania funkcií drevín. Tu si treba uvedomiť že ide o plne vzájomne prepojené prístupy,“ pokračuje J. Jankovič.

Dnes sa vedľa hovorí, že najmä tam, kde sú lány monokultúr, je poľnohospodárska pôda vyčerpaná. A je to zaiste aj tým, že často sa z pôdy berie, ale sa nič do nej nevracia vo forme organických hnojív. Práve agrolesnícky prístup by mohol vplývať na tento častý jav.

Dreviny prispievajú k zlepšeniu pôdnej štruktúry

„Dnes prevládajúce poľnohospodárske praktiky, podporované donedávna aj Spoločnou poľnohospodárskou politikou EÚ, sú primárne zamerané na intenzifikáciu produkcie. V podmienkach klimatickej zmeny však tzv. priemyselné poľnohospodárstvo začína narážať na svoje limity. Veľkoplošné monokultúrne systémy priniesli so sebou okrem zvýšenej produkcie aj mnoho negatívnych javov. Dreviny ako súčasť agrolesníckych systémov významne prispievajú k zlepšeniu pôdnej štruktúry a k ochrane poľnohospodárskej pôdy pred eróziou. Zvyšujú sa vstupy organických látok do pôdy prostredníctvom opadu stromov. Významné sú aj ich koreňové systémy, ktoré prenikajú do hĺbok, kam korene poľnohospodárskych plodín nedosahujú,“ hovorí J. Jankovič a uvádza aj ďalšie príklady, ktoré rozširujú charakter obhospodarovanej pôdy.

Aké typy agrolesníckych systémov by boli teda vhodné pre Slovensko?

„Sú to najmä pasené a poľné sady, lesné a domáce záhrady, ale aj brehové a ochranné porasty drevín. V posledných dvoch desaťročiach mnohé výskumné pracoviská v Európe vyvíjajú tzv. moderné agrolesnícke systémy pre pestovanie drevín na ornej pôde, dreviny na pasienkoch pre ovce, kozy a dobytok, ale aj agrolesnícke systémy kombinujúce dreviny s chovom ďalších zvierat, ktoré sú prispôsobené konkrétnym podmienkam prostredia. Tu naše výskumné a akademické pracoviská čaká ešte veľký kus práce,“ hovorí J. Jankovič.

Prvé lastovičky v Poltári a Trnave

Trnavská samospráva je prvou na Slovensku, kde takéto systémy v horizonte širšieho časového obdobia chcú zaviesť. Zaujímalo nás teda, ako by mohli celý proces urýchliť.

„Mnohé obce a mestá sú majiteľmi pôdy, ktorú prenajímajú. Tu majú možnosť jednak začať obhospodarovať svoju pôdu iným spôsobom napr. zriadením vlastných poľnohospodárskych, prípadne aj sociálnych podnikov, alebo dať si takúto podmienku do zmlúv s obhospodarovateľmi ich pôdy. Medzi prvé takéto lastovičky možno spomenúť napríklad Banskobystrický kraj, s ktorým spolupracujeme na vytvorení agrolesníckeho sociálneho podniku v Poltári, alebo Trnavu, kde samospráva má záujem zmeniť systémy hospodárenia na poľnohospodárskej pôde patriacej mestu, pričom počíta aj s vytvorením agrolesníckych systémov. Počítame so zaradením takýchto plôch medzi demonštračné objekty, ktoré budú slúžiť jednak pre výskum, ale aj ako príklady dobrej praxe pre ďalších záujemcov,“ povedal J. Jankovič.

Aké sú dotačné možnosti pri zavádzaní agrolesníckych systémov v zahraničí a perspektíva zavedenia u nás?

Slovensko podpory na agrolesnícke systémy do aktuálneho PRV nezaradilo

„Agrolesníctvo je súčasťou SPP EÚ a bude výrazne podporované aj v nasledujúcom období. Európske nariadenia ktoré boli základom národných PRV umožňovali členským štátom EÚ zaradiť agrolesnícke systémy do režimu podpôr pre oblasti ekologického záujmu. Slovensko však podporu na agrolesnícke systémy do svojho PRV na roky 2014 – 2020 nezahrnulo, pravdepodobne aj pre chýbajúce odborné zázemie. Na tohtoročnom Agrokomplexe ministerka pôdohospodárstva deklarovala podporu agrolesníckych systémov v Stratégii slovenského pôdohospodárstva na roky 2021 – 2027, takže perspektíva tu určite je. Bude však nevyhnutné vytvoriť  legislatívne prostredie a taktiež definovať modely agrolesníckych systémov pre podmienky Slovenska,“ hovorí.

To je cesta ešte na veľa rokov. Ale podľa toho, čo bolo spomenuté, je to nevyhnutné. Zaujímavé je, že žiadna zo slovenských univerzít ani stredných poľnohospodárskych škôl sa dnes problematike agrolesníctva nevenuje. Takže zatiaľ sú v NLC prví. A snažia sa celú túto agendu postupne posúvať ďalej, napríklad na univerzity.

Oslovili partnerské organizácie

„Na spoluprácu sme prirodzene oslovili partnerské NPPC ako aj univerzity v Nitre a Zvolene. Intenzívne komunikujeme s praxou a v poslednom období registrujeme prudko rastúci záujem o agrolesnícke systémy medzi farmármi a ich združeniami. Spolupracujeme na príprave založenia Slovenského agrolesníckeho spolku,“ povedal J. Jankovič.

Zmienka o agrolesníckych systémoch sa už dostala už do viacerých strategických materiálov pripravených rezortom životného prostredia. Spomeňme Envirostratégiu 2030, aktualizovanú verziu Stratégie adaptácie SR na zmenu klímy, alebo Akčný plán na riešenie dôsledkov sucha a nedostatku vody.

„O potrebe ich širšej aplikácie u nás hovorí  už dlhšie aj ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná. Naše centrum rieši od roku 2019 pre spomínané ministerstvo v rámci projektu Výskum a vývoj na podporu konkurencieschopnosti slovenského lesníctva aj etapu  Výskum možností využívania agrolesníckych systémov na Slovensku. Jej výstupom bude Pilotná štúdia o možnostiach využívania agrolesníckych systémov na Slovensku.  To je len výber z aktivít, ktoré sme si naplánovali na najbližšie obdobie,“ povedal J. Jankovič.