Slovenské poľnohospodárstvo má problém. Ak by sme si mysleli že len jeden, boli by sme príliš optimistickí. Mohli by sme začať nevydarenou transformáciou poľnohospodárskych družstiev, pokračovať rozdrobeným pozemkovým vlastníctvom a výpočet by mohla uzavrieť pomyselná špička pyramídy – neustály pokles potravinovej sebestačnosti. Menované problémy nevznikli dnes, alebo pred niekoľkými rokmi. Sú dôsledkom vývoja spoločnosti a rezortu za ostatných minimálne sedemdesiat rokov. Rezort od druhej svetovej vojny zažíva zásadné obraty v smerovaní.

Transformácia ekonomiky sa po roku 1990 dotkla poľnohospodárstva tak, ako máloktorého odvetvia. Rezort sa scvrkol na zlomok svojej pôvodnej veľkosti a plodiny pestované na našich poliach a zvieratá chované v maštaliach odrážali objednávku (nezáujem) štátu o domácu výrobu.

Zatiaľ konštatujeme len to, čo sa za roky opakovania postupne stalo floskulami nášho poľnohospodárstva. Aktuálny stav si dobre uvedomujú aj zástupcovia samosprávnych organizácií roľníkov. Roky poukazujú na výšku národných podpôr, alebo na nerovný prístup Európskej komisie k slovenským roľníkom.

Zmeny prichádzajú

Dnes sa zdá, že rezort sa konečne dostáva medzi priority štátu, o čom svedčí aj objem schválených národných podpôr. Ešte aj ekonomický týždenník TREND, ktorý ani náhodou nemôžeme podozrievať z náklonnosti k súčasnej vládnej koalícii, alebo k SNS, zverejnil v závere novembra komentár k Zelenej nafte s titulkom „Matečnej majsterštuk. Konečne dá dotácie len aktívnym farmárom“.

Eldorádo za múrmi Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ktoré vypuklo za jednofarebnej vlády strany SMER pod vedením vtedajšieho výkonného riaditeľa Partiku a maskota inštitúcie Grobára, prinieslo vyčerpanie projektových podpôr a obrovské problémy aktuálnemu vedeniu agentúry. Dnes sa zdá, že situácia je stabilizovaná. Nahromadené projekty boli vyhodnotené a postupne dochádza k vyhlasovaniu ďalších výziev, aj keď s výrazne menšími finančnými alokáciami. Za posledné mesiace vidieť aj posun v prípade „križovania“ priamych platieb.

Pozitívnou zmenou najmä pre malých poľnohospodárov bola vlaňajšia novela zákona o nájme poľnohospodárskej pôdy. Novela vypúšťala automatickú obnovu nájomných vzťahov a tento bod vnímala ako svoj najväčší úspech Vidiecka platforma.

Vývoj v poľnohospodárstve nie je zabrzdený. Situácia aj z dôvodov vyššie uvedených faktorov je dlhodobo vyhrotená a preto aj pod drobnohľadom poľnohospodárov. Tí pozorne sledujú, či sľuby nekončia len pri marketingových frázach ale dochádza k ich reálnemu plneniu.

Pravda je taká, že vlani, tesne pred vraždou dvoch mladých ľudí, sa začali prípravy na protest roľníkov kvôli urážlivej výške národných podpôr určených pre agrorezort. Roľníci boli zmobilizovaní, ale do ulíc nevyšli. Zvážili náladu v spoločnosti a od demonštrácie upustili.

To nebol prípad roku 2008, keď ceny mlieka padli u niektorých spracovateľov k 14-centom za kilogram. Chovatelia sa spojili a zaliali bratislavského spracovateľa mlieka, ktorému sa cez bránu valili tisícky litrov produkcie nespokojných agropodnikateľov. Roľníci neboli viac ochotní dostávať za svoju produkciu almužnu a tak ju týmto neobvyklým spôsobom mliekarni darovali.

Chýba hlavná myšlienka a dôveryhodní protagonisti

V roku 2018 bola situácia v rámci celospoločenských udalostí vyhrotená a poľnohospodári zobrali Bratislavu útokom. Podporili ich viaceré samosprávne organizácie, ktoré sa protestu zúčastnili. Jednou z nich bola Agrárna komora Slovenska. Dnes Helena Patasiová, predsedníčka menovanej organizácie, vo vysielaní RTVS hovorí, že aktuálny protest členovia tamojšej organizácie nepodporujú. Dôvodom je, že požiadavky z leta minulého roka sa splnili a jedinou nevyriešenou otázkou zostávajú pozemkové úpravy.

Anton Vdovjak, hlavný respondent stredajšieho vysielania Správ a komentárov RTVS si to nemyslí. Za hlavné problémy považuje pozemkové úpravy, stropovanie, korupciu a ochranu pôdy a vody. Ide o samozrejme zmysluplné požiadavky, ak ich porovnáme s tým, čo tohto farmára z okolia Kežmarku trápilo ešte v máji minulého roka. Podľa Podtatranských novín chcel vtedajším protestom vyriešiť –  mizernú podporu v porovnaní s Európskou úniou, rozkrádanie a rabovanie, ktoré sa podľa jeho slov deje všeobecne, ale v poľnohospodárstve trikrát toľko, narábanie s pôdou, alebo odchod mladých ľudí do zahraničia a rušenie stredných škôl.

Protesty, ktorými aktuálne žije Bratislava nemajú hlavnú myšlienku a ani dôveryhodných protagonistov. Sú skôr exhibíciou niektorých jednotlivcov, ktorí majú s poľnohospodárstvom len pramálo spoločné.

Ústrednou postavou hnutia Iniciatívy poľnohospodárov je Patrik Magdoško. Na niektorých fotografiách uverejnených na internete je problém ho spoznať. Patrik Magdoško nenosil vždy farmársky klobúk ako ho vídame v ostatných dňoch. Na fotke vyzeral približne tak, ako by manažér pre svetovú kozmetickú firmu, čím sa živí, mal vyzerať.

Aby sme Patrikovi Magdoškovi nekrivdili, je potrebné uviesť, že založil občianske združenie Wild west western, kde sa venuje chovu koní a tréningu mladých začínajúcich jazdcov. Práve táto činnosť ho v roku 2012 dostala aj do pozornosti médií, keď inému chovateľovi koní odkázal, že ho dopichá nožom. Poľnoinfo.sk má k dispozícii dokument, kde prokurátor schvaľuje zmier medzi obvineným Patrikom Magdoškom a poškodeným. V dokumente sa okrem iného píše: „Obvinený Patrik Magdoška, vyhlásil že skutok, pre ktorý je stíhaný, spáchal tak ako je uvedené v uznesení povereného príslušníka OO PZ v Humennom o vznesení obvinenia, pričom svoje konanie úprimne oľutoval“.

Ďalšou osobou, ktorú sme mohli vzhliadnuť na stredajšom rokovaní vlády bola dobre známa Lucia Gallová. Taktiež nejde o poľnohospodárku, ale profesionálnu organizátorku protestov. V roku 2012 pripravovala protesty ku kauze Gorila. Novinára Toma Nicholsona, ktorý ako prvý napísal o kauze Gorila knihu, podľa Plus 1 deň, šokovali organizátorky protestov aj počas stretnutia s premiérkou Ivetou Radičovou. „Žasol som, o čom rozpráva Lucia Gallová. Premiérke zovrela ruky do dlaní a povedala, že je veštkyňa a vie, že Stanko je stále pri nej,“ uviedol vo februári 2012 pre Plus 1 deň známy slovensko-kanadský novinár. Ako už vieme, Lucia Gallová neskôr našla zaľúbenie v poľnohospodárstve a združila najmä menšie organizácie do Vidieckej platformy.

Ďalším protestujúcim prijatým na Úrade vlády bol menší farmár, chovateľ hovädzieho dobytka, Marián Glovaťák z Oravskej Polhory. Vyštudoval geopolitiku a možno preto sa mu vždy starostlivosť o pôdu nedarí tak, ako by si predstavoval. Svojimi neúspechmi sa občas pochváli aj na facebooku.

Čo bude ďalej?

Medzi protestujúcimi roľníkmi sú pravdepodobne aj úspešní hospodári na pôde so svojimi každodennými starosťami. Je dôležitou úlohou štátu zabezpečiť, aby ich rozvoj bol podporený legislatívou, ale aj finančnými podporami. Situácia v našom agrosektore naozaj vyhnila. Nemalú zásluhu nad tým má všestranný odborník strany SMER-SD na hospodárstvo, energetiku a pôdohospodárstvo Ľubomír Jahnátek. Stopercentne spackaná podpora mladých roľníkov bola prísadou k vykvaseniu na dnešnú, alebo minuloročnú situáciu. Mladí roľníci boli dlho ťahaní za nos a ich prudkým reakciám sa nečudujme. Zjednodušení pohľad, že nič sa v prospech roľníkov nerobí ale nie je pravdivý.

Dnes sa žiaľ dostávame do opačnej situácie, keď našich poľnohospodári, alebo skôr aktivisti idú na hranu. Pravda je taká, že sú len krok od toho, aby vážne a možno aj trvalo poškodili našich všetkých roľníkov. Ako to?

V utorok vydala Tlačová agentúra SR nenápadnú správu, že Manfred Weber, šéf európskych ľudovcov, sa v stredu stretne aj s protestujúcimi roľníkmi. Ide o horúceho kandidáta na šéfa Európskej komisie. Asi si dokážeme predstaviť, aký dojem zostane zo situácie na Slovensku a akým spôsobom sa budú presadzovať požiadavky tých, ktorí na Slovensku reálne hospodária na poli Európskej komisie. Áno, hybnou silou nášho poľnohospodárstva sú najmä stredné, väčšie a veľké farmy.

Odpoveďou nie je veľkosť obhospodarovanej výmery

Ak ale hovoríme, že potravinová sebestačnosť, ktorá dosahuje podľa organizátorov protestov 37-percent a vyplýva z veľkostnej štruktúry nášho poľnohospodárstva, tak klameme. Aktuálny stav je najmä dôsledkom práce trinástich ministrov pôdohospodárstva po roku 1990. Aj v Českej republike sú základnou štruktúrou poľnohospodárstva najmä stredné a väčšie farmy a tamojší rezort je vďaka dlhodobej ucelenej agrárnej politike v oveľa lepšej kondícií, ako je u nás.

Ak protestujúci neustále spochybňujú fungovanie Pôdohospodárskej platobnej agentúry a hovoria o korupcii vo vnútri inštitúcie, je potrebné hovoriť o reálnych prípadoch. Nehovorme zjednodušené frázy ako roľník z Kežmarku, že sa tu rabuje a asi aj trikrát viac, ako v iných rezortoch. Naozaj si neuvedomujeme, ako systému vyplácania priamych podpôr na Slovensku môžeme uškodiť? Už teraz sú roľníci zúfalí z množstva kontol, ktoré musí PPA z poverenia EK vykonávať. Po týchto vyjadreniach a často rokovaniach protestujúcich s bruselskými úradníkmi, ale žiaľ aj našimi europoslancami, si títo „roľníci – aktivisti“ myslia, že ich bude menej?

Pred niekoľkými týždňami sa na stretnutí roľníkov z levického regiónu jeden zástupca zo Spolku farmárov Slovenska vyjadril, že kompetencia vyplácania podpôr by mala byť Pôdohospodárskej platobnej agentúre odňatá a mala by ju riešiť samotná Európska komisia. Sú si títo hazardéri naozaj tak istí, že systém zobratý PPA by bez problémov a okamžite nabehol niekde v Bruseli? Že to, čo si nevieme vyriešiť doma, odrazu vyrieši bruselský úradník? Ak áno, smelo do toho.

Asi sa ale nebudem príliš mýliť, keď napíšem, že tento stav by na veľmi dlhé obdobie odstrihol reálnych slovenských poľnohospodárov od peňazí a situáciu by musel riešiť štát. Keď sa tak nestane, oslabené farmy budú ešte ľahšou korisťou domáceho a zahraničného investičného kapitálu. Samozrejme, nedotkne sa to len prvovýroby, ale napríklad aj dodávateľov vstupov do rezortu a organizácií priamo na jeho fungovanie napojených.

Bolo by neuveriteľné, keby protestmi bez ústrednej myšlienky takto riskovali roľníci, ktorí reálne hospodária na pôde a vytvárajú v našom rezorte hodnoty. To je aj dôvod, prečo medzi protestujúcimi chýba reálna agrárna osobnosť a autorita.