Zadajte hľadaný výraz

Branding VUB 2019 Jesen LEFT
Branding VUB 2019 Jesen RIGHT
Branding VUB 2019 Jesen TOP
Tatra banka 2018-12
Pottinger 2018
Článok dňa Zaujímavosti Živočíšna výroba Zo sveta

Poľnohospodárstvo na okraji Európy. Zvládnu malé škótske hospodárstva svoj životný beh cez prekážky?

chat_bubbleKomentáre: 0 visibilityZobrazenia: 378
UniCredit Bank 2018

Osada South Galson leží na severozápadnom pobreží ostrova Lewis, najväčšieho zo stomíľovej reťaze ostrovov tvoriacich Vonkajšie Hebridy, súostrovie rozprestierajúce sa západne od pevninského Škótska. Z jednej strany majú domy osadníkov výhľad na nekonečný búriaci sa Atlantický oceán, z druhej na zelené pastviská posiate stádami pokojne sa pasúcich oviec. Aj uprostred júna fúka od oceánu ostrý severák, ale ovciam plemena Blackface, ktorých čierna tvár potvrdzuje meno, to neprekáža. Tieto otužilé horské ovce sa cítia dobre v extrémnych klimatických aj terénnych podmienkach Vonkajších Hebríd.

Látka chránená zákonom

Domček Scotta MacRuryho ničím nevybočuje z dedinskej výstavby. Priliehajú k nemu obohnané pastviny a vzadu malá drevená dielňa. V nej trávi Scott MacRury štyri dni v týždni. Okrem tkáčskeho stavu a nejakých zásob priadze sa  toho do miestnosti už veľa nezmestí. Sotva by ste hádali, že tu vzniká najslávnejšia a najžiadanejšia tkanina na svete s certifikovanou obchodnou značkou Harris Tweed, ktorá má svoje stabilné miesto vo výkladných skriniach na High Street aj na mólach vychýrených módnych domov. Scott je jedným z dvestopäťdesiatich tkáčov na Vonkajších Hebridách, ktorým je dovolené tento vzácny artikel tkať.

Harris Tweed je totiž jediná látka na svete chránená zákonom, a to z roku 1993. Ten presne stanovuje, kto, ako a za akých podmienok môže vyrábať tkaninu. Podmienkou je, že látku musia tkať tkáči určitých ostrovov Vonkajších Hebríd doma na šliapacích tkáčskych stavoch. Ročne natkajú miestni tkáči dovedna asi milión metrov tvídu. Väčšina, až 90% produkcie, sa vyváža, látka označená ako Harris Tweed putuje vo veľkých množstvách do Nemecka a na Ďaleký Východ.

Scott MacRury je najmladší tkáč tvídu v oblasti.

Scott MacRury je najmladší tkáč tvídu v oblasti.

Zatiaľ Scott v odľahlej osade na severozápade ostrova Lewis ďaleko od brehov pevninského Škótska si sadne za stav a šliapne do pedálov. Ozve sa klopotanie, stroj sa rozbehne a vytvára vzor, ktorý poznáme pod menom rybia kosť. Zdanlivo jednoduché. Ale aj keď je Scott miestny mládenec, a ako taký by mal dediť tkáčsku zručnosť a bystré oko po predchádzajúcich generáciách, remeslu sa musel naučiť v trojmesačnom kurze. Až po absolvovaní prísnych skúšok mohol začať tkať.

Natkaná textília podlieha neúprosnému zraku inšpektorov špeciálnej, vládou ustanovenej komisie zodpovednej za integritu látky, ktorá má niesť pečať originality a odpovedajúcej kvality. Keby látka mala nejaké kazy, nedokonalosti, pečať by nedostala, a to by Scott pocítil. Priadzu aj vzory mu dodáva pradiareň, ktorá od neho odoberá utkanú prácu. Má 32 rokov a je pravdepodobne najmladším tkáčom v oblasti.

„Nie je to zlá práca, baví ma,“ hovorí mladík. „Tento 75 metrový bal tvídu som natkal za 15 hodín. Niektorí starší chlapi tkajú denne aj 15 – 16 hodín, ale mne stačí, ak pri stave sedím 6-7 hodín. Zarobím 15 libier za hodinu, to je dobré,“ pochvaľuje si.

Na otázku, či tká z vlny vlastných oviec, pokrúti hlavou.

„Kdeže. Vlna na tvíd musí pochádzať z pevninského Škótska, ostrovné ovce dávajú príliš drapľavú vlnu, vhodnú skôr na koberce, bytový textil, či rôzne doplnky, ako tašky a kabelky. Tvíd, z ktorého sa šijú odevy už nesmie škriabať ako kedysi.“

Poštár, tkáč a chovateľ

Scott však nie je iba tkáčom. Je crofterom. V slovenčine môžeme povedať malým hospodárom. Crofting, teda hospodárenie v malom, je forma prenájmu, respektíve držby pôdy a výroby potravín v malom, jedinečná a typická pre škótsku Vysočinu a ostrovné Škótsko. Je to prostriedok na udržanie populácie. Aby obyvateľstvo na týchto krásnych, ale súčasne drsných a odľahlých ostrovoch ostalo, musí si na živobytie zarobiť. Len vtedy môže nachádzať v živote v malých vzdialených komunitách potešenie.

Podstatou croftingu je, že ľudia musia mať viac zdrojov príjmu, lebo z jedného ťažko vyžijú. Preto je Scott aj poštárom na čiastočný úväzok a okrem toho chová 30 oviec. Jeho pracovný týždeň vyzerá nasledovne: v pondelok roznáša poštu, v utorok až štvrtok pracuje v tkáčskej dielni, zvyšok času sa venuje ovciam a hospodárstvu, v sobotu je zasa na pošte a v nedeľu, ako vraví, ho vidí jeho žena.

Scott zdedil svoje hospodárstvo po svokre. Výhoda systému malých hospodárstiev je aj v tom, že hospodárstvo možno odovzdať svojim potomkom či iným príbuzným. Na to, aby všetky zmeny vlastníkov či nájomníkov boli v súlade so zákonom a predovšetkým so záujmami ostrovov a ostrovanov a súčasne boli prospešné prírode, dohliada croftingová komisia.

Mať tak sedemdesiat oviec, to by sa mi páčilo

Jednou z dôležitých podmienok, je, že malý hospodár, ktorý si hospodárstvo prenajme, alebo kúpi, musí na hospodárstve alebo v jeho blízkosti (do 32 km) aj bývať a pracovať, využívať ho tak, ako bolo stanovené, musí ho zveľaďovať a v žiadnom prípade ho nesmie zanedbať. V South Galsone je 67 malých hospodárstiev, v priemere po desať akrov a dvanásť oviec. Niektorí, najmä mladší farmári, majú však aj 600-700 oviec.

„Koľko na tom zarobím? No to nie je veľa“, smeje sa Scott, „keby som nebral podporu na farmu, musel by som ročne doplatiť zo svojho 4-5 tisíc libier. Päť tisíc libier ročne, to sú moje podpory. Ale Brexit sa blíži, nikto nevie, čo sa môže stať. Ak stratíme podpory, nebudem môcť ďalej takto hospodáriť. Ale mám to rád, je to moje hobby. Možno budem viac pracovať na pošte, pestovať zeleninu, neviem. Žena sa po materskej vráti učiť do školy…Rád by som mal väčšie stádo, tak sedemdesiat oviec, to by sa mi páčilo. To chce ale peniaze a istotu, že ich predám,“ hovorí Scott MacRury.

Jahňatá predáva mladý hospodár farmárom na nížinách pre výkrm a finalizáciu, pretože na ostrove je to kvôli chudobnej pôde a chladnej klíme cenovo neefektívne. Avšak jahňacina zo zvierat chovaných na ostrovoch je veľmi šťavnatá, jemná a chutná. Miestni ľudia ju jedia celý rok, nielen príležitostne.

Stádo pasúce sa na pobreží Atlantiku.

Stádo pasúce sa na pobreží Atlantiku.

Keďže sa ovce pasú extenzívne na vresoviskách, rašeliniskách a močariskách, majú vo svojej strave mnohé z najchutnejších bylín, tráv, lesných plodov, vresy, čučoriedky, ďatelinu plazivú, huby. Táto jahňacina má vyšší obsah vitamínu E a omega 3 mastných kyselín než mäso zo zvierať chovaných na čiastočne upravených pasienkoch. Vďaka nízkemu obsahu tuku ju zaradili do svojho jedálnička moderné ženy. Pred časom sa jahňacina z plemena Blackface zaradila na 15. miesto spomedzi päťdesiatich najlepších britských jedál. Je to veľmi všestranné a nutrične bohaté mäso.

V poslednom čase mnohí malí hospodári predávajú viac jahňaciny cez miestnych mäsiarov a farmárske trhy priamo na ostrovoch. Keď je mäso označené visačkou Blackface Lamb a doplnené brožúrkou s tradičnými receptami, míňa sa dobre aj za vyššie ceny. Bodaj by nie, veď ide o produkciu miestnych. Tu na ostrovoch každý každého pozná a dobrá reputácia predáva sama. Navyše všetci vedia, že žiadne zviera nemôže mať lepší welfare, ako tunajšie. Chované extenzívne, slobodne, na vyberanej paši a čerstvom vzduchu, s dostatkom pohybu a bez stresu. To sa prejaví aj na chuti mäsa.

O škótskom poľnohospodárstve

  • Na škótskej Vysočine a ostrovoch existuje v súčasnosti vyše 18 000 malých hospodárstiev a 13 tisíc malých hospodárov. Niektorí majú v nájme viac ako jedno malé hospodárstvo. To predstavuje asi 36 tisíc členov rodín alebo 10% populácie Vysočiny a ostrovov. Tri štvrtiny malých hospodárstiev je prenajímaných, zvyšok tvoria odkúpené hospodárstva, kde je vlastník aj samo zamestnávateľom.
  • Vo vidieckych oblastiach Vysočiny predstavujú malé hospodárstva okolo 30% domácností, na Shetlandoch, Západných ostrovoch a ostrove Skye je to až 65% domácností.
  • Malí hospodári majú v prenájme 770 000 ha poľnohospodárskej pôdy, čo predstavuje 25% poľnohospodárskej pôdy na Vysočine a ostrovoch a 12,5% poľnohospodárskej pôdy v Škótsku. Z toho 580 000 ha sú spoločné pastviská.
  • Chov dobytka dosahuje 47%  celkovej škótskej poľnohospodárskej produkcie – oveľa viac než v Anglicku. Malí hospodári majú okolo 20% všetkého hovädzieho dobytka a 45% chovných bahníc v tejto oblasti. Čísla však rapídne klesajú kvôli efektu platieb na jednotlivú farmu a nízkym trhovým cenám.

Vysoká úroveň welfare zvierat, vysoká kvalita miestnych vresových pastvísk, prírodne chovaný dobytok, to všetko môže otvoriť nové trhy a priniesť vyššiu návratnosť. To je tiež zdrojom mierneho optimizmu škótskych malých hospodárov, ktorí vnímajú veľmi citlivo riziko možnej straty európskych trhov po Brexite.

Tiež sa boja ohlasovaného znižovania platieb na znevýhodnené oblasti na 80% dnešnej úrovne v tomto roku a na 40% v roku 2020. Ak to prvé by ešte zvládli, to ďalšie už by bolo zničujúce. Volajú po prehodnotení systému podpôr, aby boli jednoducho dostupné väčšiemu počtu malých hospodárov, aby ich, ako doteraz, neprevalcovali väčšie farmy na úrodnejšom východe a juhu krajiny.

Viacero zamestnaní a viacero zdrojov príjmu 

Škótska croftingová federácia zdôrazňuje, že malé hospodárstvo je viac ako iba poľnohospodárstvo. Je to základný pilier, ktorý drží komunity a chráni životné prostredie. To vie veľmi dobre Stephen Varwell, zamestnanec organizácie Scotish National Heritage (Škótske národné dedičstvo), spolupracovník Škótskej croftingovej federácie a súčasne malý hospodár v oblasti Portree na ostrove Skye.

Stephen sa narodil na ostrove Skye, ale vyrastal na ostrove Benbecula. Tam sa ako desaťročný chlapec naučil strihať ovce a veľmi rýchlo pochopil, akú dôležitú úlohu hrajú malé hospodárstva v živote škótskych ostrovov a Vysočiny. Päť rokov študoval Manažment vidieka a krajiny a stal sa vášnivým obhajcom a propagátorom malých hospodárstiev a udržateľného poľnohospodárstva.

„Naše hospodárstvo je naozaj veľmi malé a nemôže nám dať prácu na plný úväzok“, hovorí Stephen. „Napriek tomu, alebo práve preto máme široký okruh aktivít. V tomto zmysle som asi typický crofter, mám viacero zamestnaní a viacero zdrojov príjmu.“

Pracuje pre Scotish National Heritage (SNH), čo je vládna poradenská agentúra, kde manažuje dohody s farmármi, pomáha im hospodáriť na pôde iným spôsobom a napokon radí v praktických a právnických otázkach vo vzťahu k pôde. Pre SNH pracuje štyri dni v týždni. To mu umožňuje venovať sa aj projektom Škótskej croftingovej federácie. Jeden z nich beží už tri roky a je  veľmi úspešný a populárny. Sú to dvojdňové kurzy pre nových malých hospodárov. Vlani ich bolo päť vo všetkých grófstvach, kde tento systém funguje.

Podpora je s nadchádzajúcim Brexitom naozaj veľmi zložitá

Stephen učí na kurzoch manažment malého hospodárstva a chov dobytka na malom hospodárstve. Päť kurzov do roka to je viac ako sto vyškolených ľudí. Okrem toho organizujú množstvo kurzov praktických zručností, ako ju stavanie ohrád a plotov, ovčiarstvo, chov dobytka, a tiež kurzy o diverzifikácii – ako pridať hodnotu produktom – včelárstvo, pradenie, tkanie, výroba párkov, mäsiarstvo. Na ostrovoch prešlo takýmto školením 1500 ľudí. Program financovala škótska vláda, SNH a Woodland Trust, niečo dala charita.

„Škoda, že program končí“, povzdychne si Stephen. „Školili sme mladých ľudí, ženy, novo prichádzajúcich záujemcov. Znižujeme tak nezamestnanosť, pomáhame zlepšovať zručnosti v tradičných vidieckych remeslách a znalosti v manažovaní svojho hospodárstva. Žiaľ, federácia nie je teraz schopná dať dohromady peniaze na ďalšie vzdelávanie. Podpora je s nadchádzajúcim Brexitom naozaj veľmi zložitá. Kvôli tomu bolo treba program prerušiť, zrejme na rok…čo je skutočne hanba“.

Stephenova žena Rachel pracuje v miestnej škole a prenajíma prázdninové chatky, čím si zlepšujú príjmy do domácnosti. Pred 14 rokmi si prenajali malé hospodárstvo.

„Prenájom nie je na celý život, ale je dedičný, to je zásadný rozdiel od množstva iných farmárov. Máme zaručenú bezpečnosť prenájmu, aby sme mohli robiť dlhodobé investície a odovzdať hospodárstvo našim deťom“,  pochvaľuje si Stephen.

Stephen Varwell hovorí o malých hospodárstvach na ostrove Skye.

Stephen Varwell hovorí o malých hospodárstvach na ostrove Skye.

Na malom hospodárstve si postavili dom, kde žije celá rodina, kde chovajú dobytok, obrábajú zem, vyrábajú diverzifikované výrobky, a prispievajú tiež niečím komunite. Hospodárstvo má 5 akrov, na ďalších 5 akrov majú podnájomníkov, 5 akrov slúži na sezónne zimné pasenie a navyše môžu využívať spoločné pastviny na kopcoch. Keď si prenajali malé hospodárstvo, investovali značnú sumu do oplotenia, odvodnenia, zlepšenia úrodnosti pôdy, konzervácie budov a strojov.

Súčasná neistota je hrozba pre podnikateľov

„Chováme dve kravy tradičného írskeho plemena Dexter. Je to veľmi malé, asi 350 kg plemeno, neschopné konkurencie na komerčných trhoch, preto sme hľadali alternatívne cesty, ako lepšie speňažiť mäso a našli sme ich v reštauráciách a hoteloch. Okrem toho chováme 30 jahniat, na mäso, na chov pre druhých ľudí,  pre tréning psov a predávame tiež vlnu. Máme online obchod s priadzou z našej vlastnej vlny. Vlani sme začali prenajímať chatky. Žijeme v krásnom prostredí, ostrov Skye je druhou najpopulárnejšou turistickou destináciou Škótska hneď po Edinburghu. Aj také malé hospodárstva ako je naše, sú veľkou príležitosťou pre miestnu ekonomiku“, presviedča Stephen.

„Môžu urobiť veľa – vyrábať dobré potraviny, zlepšovať klímu, udržiavať krajinu, ľudí. Som presvedčený, že robíme to najlepšie, čo môžeme. Samozrejme vyžaduje to masívne investície a čas, ale veríme, že keď hospodárstvo odovzdáme či už našim deťom alebo niekomu inému, bude v lepšom stave. Súčasná neistota je hrozná pre podnikateľov, pre malé hospodárstva, ale zabezpečujeme oveľa viac ako len tovar – my zabezpečujeme sociálnu infraštruktúru, ktorá pomáha udržať vidiecke komunity, inak by  všetci odišli.  Snažíme sa vytvoriť miesto, kde budú ľudia spokojne žiť, kam budú ľudia chodiť“.

„Základné platby na jednotlivé hospodárstva sú 200 libier na aker pôdy 1. triedy,  35 libier na pastviny“, vysvetľuje Stephen. „Ja dostávam podporu 800 libier ročne. Ale desať rokov som hospodáril úplne bez podpôr. Doteraz, podľa spoločnej poľnohospodárskej politiky peniaze dostávame z Bruselu, po Brexite, bude sloboda, škótska vláda bude môcť povedať, ako chce s peniazmi narábať. Bez podpôr naše zamestnania na týchto ostrovoch na periférii Európy nebudeme môcť robiť. Možno to funguje, keď majú ľudia väčšie hospodárstva, ale malé ťažko. Nedostanete peniaze len za to, že máte zem, musíte niečo produkovať“.

Autor článku: Alena Sedláková
Zdroj obrázku: Jozef Sedlák

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1390 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.