Zadajte hľadaný výraz

Branding VUB 2019 Jesen LEFT
Branding VUB 2019 Jesen RIGHT
Branding VUB 2019 Jesen TOP
Tatra banka 2018-12
Pottinger 2018
Biopalivá Z domova

Zuberecká symbióza turizmu a hospodárenia

chat_bubbleKomentáre: 5 visibilityZobrazenia: 2406
UniCredit Bank 2018
Agrall 2019-09-08 Deň poľa Sokolce

Obec Zuberec na pomedzí Oravy a Liptova už roky žije turizmom. Celoročne tu prúdia tisícky návštevníkov, aby strávili letné mesiace turistikou a zimu na lyžiarskom svahu.

„V prvej polovici 90-tych rokov miestni obyvatelia, ktorí preferovali rozvoj turizmu, by družstvo z dediny najradšej odstránili. Dnes počujeme najmä rady, aby sme udržali naše hospodárenie. Zrejme si všetci už uvedomujú, že turizmus bez obrobenej pôdy nefunguje. Lebo tam, kde neprejde kosa, všetko zarastá burinou a samonáletom drevín,“ hovorí Marián Železník, predseda Roľníckeho podielnického družstva v Zuberci.

Hospodárenie v tejto oblasti pritom nie je jednoduché. Ak k svahovitosti lúk a pasienkov pripočítame neustále udržiavanie hraníc s lesom, získavame predstavu, koľko času trávia tamojší hospodári pri starostlivosti o chotár.

 „Starší si pamätajú traktory so svahomerom. Ak ste prekročili svahovitosť 22 stupňov, v traktore sa ozval zvukový signál. Pri niektorých parcelách sa piskot prekročenia svahovitosti ozýval stále. Ľudia sa však naučili robiť v týchto podmienkach a súčasná technika nám umožňuje robiť zásahy, ktoré sme v minulosti nemohli vykonávať – vykášanie plôch, ktoré sme kedysi len spásali, či likvidácia samonáletu strojmi,“ porovnáva Marián Železník.

Využívať najnovšiu techniku považuje za nevyhnutnosť.

„Pri zavádzaní nových strojov a technológií sa neraz stretnete s obavami a odporom. Časom sa ľudia s tým zžijú a niekedy len s úsmevom rozprávajú ako to bolo kedysi. Keď sme postavili dojáreň v roku 1994, takmer celá odborná verejnosť v našej oblasti to v tom čase považovala za nevhodný krok. Na kúpu zahraničného traktora komisia pri RPIS v tých rokoch odmietla poskytnúť dotáciu. Keď sme v roku 1996 zakúpili bezorebnú sejačku HORSCH, neposlúžila len nám, ale šesť rokov sme dokonca poskytovali služby na južnom Slovensku,“ vymenúva Marián Železník.

Obmena techniky bola zameraná najmä na dosiahnutie väčších výkonov a nižších nákladov. Aj zvyšovanie záberov kosačiek, obracačov, zhrabovačov sa často stretávalo s nedôverou.

„Dnes však kosa s vyše 9-metrovým záberom je samozrejmosťou, rovnako aj zhrabovač s 13-metrovým záberom.“

Novinkou, ktorá mala stabilizovať podnik, ekonomika ktorého je príliš závislá od výroby mlieka, je spustenie bioplynovej stanice. Skolaudovali ju pred niekoľkými rokmi a okrem finančnej stability vyriešila aj hnojnú koncovku, lebo využíva exkremety zvierat, trávnu senáž a nie kukuricu, ako je to obvyklé. Technológiu zvládli, ale zmena legislatívy v septembri 2013, ktorá ukladala povinnosť hlásiť plánovanú výrobu distribúcii, ich akosi zaskočila. Jej nenahlásenie aj napriek rozhodnutiu príslušného orgánu o cene na najbližšie roky, spôsobili stratu nároku na zvýhodnené ceny energie v roku 2015, čo znamenalo stratu tržieb pre podnik.

„Tento stav nás dostal do určitých finančných problémov, ktoré sa usilujeme prekonať. Napriek tomu som rád, že bioplynová stanica funguje, lebo aj v tomto roku, keď elektrickú energiu predávame len za tretinovú cenu oproti predchádzajúcim rokom, nám zabezpečuje prebytkové teplo. To slúži na vykurovanie administratívnej budovy, pekárne, dojárne a do budúcnosti by sme chceli vykurovať aj mechanizačné stredisko,“ vysvetľuje Marián Železník.

Ešte odvážnejšie sú plány na vykurovanie bazéna alebo sušiarne krmovín. Oba zámery sú momentálne v posudzovaní. Najmä bazénom by zubereckí družstevníci nadchli turistov. Dnes sú v priamom spojení s touto početnou klientelou len cez vlastnú ubytovňu, ktorá sa nachádza v priestoroch administratívnej budovy. A cez pekáreň, ktorá dodáva plný sortiment výrobkov do maloobchodnej siete a prispieva k zamestnanosti v regióne. Predseda vidí v tejto oblasti príležitosť, ale si uvedomuje, že bude potrebné správne motivovať tých, ktorí dokážu zvládnuť aj podnikanie, aj keď priamo nesúvisí s poľnovýrobou.

Autor článku: Juraj Huba – poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: 3 x autor

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1369 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

5 komentárov

  1. jm
    16. decembra 2015

    Je na škodu keď naše horské lúky sa musia mulčovať za peniaze z eurofondov . Prečo nedokážeme podporiť malé životaschopné farmy ako sú na severe talianska alebo juhu rakúska? Určite by pomohlo aj niečo podobné nážmu turizmu.Nie všetko robené vo veľkom americkom štýle podporované z eurofondov je aj prospešné pre spoločnosť. Produkcia kvalitného mlieka bez produkčných prísad by mala byť tou hlavnou potrebou .

    Odpovedať
  2. Technik
    17. decembra 2015

    Zjavne znovu zareagoval “ odborník „. Tento príspevok píšem zo severu Talianska, konkrétne z oblasti Dolomitov. Keďže je tu malo snehu krásne je vidieť že všetky obrobené lúky sú na zimu zmulčované. A to mulčujú tie malé životaschopné farmy. Prečo si u nás každý „odborník “ myslí že mulčovanie je niečo zlé, alebo nebodaj aj trestné!

    Odpovedať
  3. Mako
    17. decembra 2015

    Jm skus to vysvetliť ešte raz a polopate čo si tym svojím člankom chcel povedať lebo vydím že Technik-„Odborník“ ťa vôbec nepochopil.

    Odpovedať
  4. Anonym
    19. decembra 2015

    Všetky reportážne články z agropodnikov sa nesú stále v tom istom zabehnutom a hlavne nudnom kliše, a nie len tu ale aj v tlačených médiách. To sa už číta ako rozprávka na dobrú noc, farmári sa v tých článkoch vidia, spokojne zaspávajú, občas sa posťažujú a svet im uteká pod nohami. Ale aj kritika dokáže posúvať dopredu, tak si želám aby čoskoro žiarili články, ktoré nenechajú na farmároch ani len nitku suchú. Oni síce vedia dosiahnuť svoje malé úspechy. ale chýb vyprodukujú ďaleko viac, a na tie zatiaľ nikto nepoukazuje.

    Odpovedať
  5. jm
    20. decembra 2015

    Môj názor mal poukázať skôr na nedostatk v principe. A to Prečo sa budujú VEĽKOSTATKY 5-10 SIC HEKTÁROV. So zameraním HLAVNE na neprodukčné oblasti.Na také medzere dopláca práve malý farmár. Je ľahšie riadiť takú farmu z jachtý ako udržať pri živote produkčnu v malej výmere.

    Odpovedať

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.