Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) víta klimatickú dohodu, ktorú 13. decembra 2015 v Paríži schválilo 195 štátov sveta. Uviedla to dnes hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.

Podľa komory je pozitívne predovšetkým to, že hlavy štátov si uvedomujú potrebu nachádzať vyvážené riešenia pre zmenu klímy, ale aj zabezpečovanie stúpajúceho dopytu po potravinách.

„Mrzí nás však, že klimatická dohoda neprikladá väčšiu dôležitosť faktu, že poľnohospodárstvo sa zásadne podieľa na nízkouhlíkovej ekonomike, teda, že výrazne prispieva k znižovaniu emisií a tvorbe bioekonomiky, ktorá je priaznivo naklonená životnému prostrediu,“ podčiarkla.

Agropotravinársky sektor je podľa nej strategickým sektorom. Okrem svojej hlavnej úlohy, ktorou je produkcia potravín, sa takisto podieľa na zadržiavaní uhlíka v pôde a zlepšuje cirkulárnu ekonomiku, teda predovšetkým obnoviteľnosť zdrojov. Európsky poľnohospodársky sektor bol schopný znížiť od roku 1990 emisie skleníkových plynov až o 23 %, pričom ciele do roku 2030 sú ešte ambicióznejšie. Zároveň však zvýšil v tomto období produkciu o 18 %, aby tak reagoval na zvyšujúci sa celosvetový dopyt po potravinách.

Na jednej strane teda poľnohospodárstvo produkuje emisie, ale na druhej strane ich pomáha redukovať.

„Je nevyhnutné zdôrazniť dôležitosť poľnohospodárskeho sektora v boji s klimatickými zmenami,“ upozornil predseda SPPK Milan Semančík.

Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo FAO odporúča, aby sa produkcia potravín zvýšila do roku 2050 o 70 %. Poľnohospodárska produkcia sa pritom pri zvýšení teploty o 1 stupeň Celzia zníži o 17 %, a to všetko v dôsledku extrémneho počasia.

„Práve poľnohospodárski prvovýrobcovia sú medzi prvými, ktorí musia znášať riziká spojené s klimatickými zmenami. Naším spoločným cieľom by mala byť udržateľná intenzifikácia poľnohospodárskej produkcie,“ zdôraznil predseda SPPK.

Podľa Semančíka je potrebné, aby sa do boja so zmenou klímy výraznejšie zapojili najväčší svetoví producenti emisií.

„Európa už roky ide svojou environmentálnou zodpovednosťou príkladom. Musíme sa zamerať na medzinárodné obchodné dohody a predovšetkým klásť dôraz na dodržiavanie rovnakých podmienok produkcie pre suroviny a potraviny dovážané do EÚ, aké musia dodržiavať európski výrobcovia,“ poznamenal.

Dôležitá je podľa neho aj zodpovednosť spotrebiteľa.

„Uprednostňovanie konzumácie domácej produkcie, teda lokálnych, čerstvých a sezónnych surovín, môže prispieť nielen k zlepšeniu životného prostredia, ale aj k posilneniu potravinovej bezpečnosti Slovenska,“ dodal Semančík.