V agrárnych komoditách sme silní. Vyvážame viac, ako dovážame. Problém je pri potravinárskych výrobkoch. A čím je výrobok vo väčšom stupni spracovania, tým je situácia horšia. Celková negatívna bilancia zahraničného obchodu za minulý rok dosahuje 2,2 miliardy eur. Na zvrátenie nepriaznivého stavu sú nevyhnutné investície. Zhrnul vo svojom príhovore počas valného zhromaždenia Potravinárskej komory Slovenska jej prezident Daniel Poturnay. Na situáciu potravinárov reagoval aj rezortný minister Richard Takáč, ktorý sa štvrtkového podujatia v Turci zúčastnil.

„Európska únia je svetový líder vo výrobe potravín. Produkcia dosahuje 1,112 bilióna eur, výška kladnej obchodnej bilancie je 72 miliárd eur a potravinárstvo zamestnáva 4,6 milióna zamestnancov. V EÚ je potravinárstvo najväčším zamestnávateľom. Väčším, ako automobilový priemysel,“ upozorňuje Daniel Poturnay.

Situácia na Slovensku je iná. Stali sme sa štátom s najväčším počtom vyrobených automobilov na obyvateľa, no bez dostatočnej produkcie vlastných potravín. Produkcia automobilov vzrástla za posledných pätnásť rokov takmer dvojnásobne. Schodok medzi vývozom a dovozom agrokomodít narástol o dva a pol násobok.

„Chceme dať na stôl základný zoznam potravín, kde by sme chceli byť sebestační. Zadefinovať základný nákupný košík a k tomu prijať opatrenia,“ uviedol na stretnutí Richard Takáč.

Ďalšie eurofondy

Nápomocné k realizácii opatrení majú byť nevyčerpané zdroje z programového obdobia 2014 – 2022. Minister Takáč opakovane verejne uviedol, že v druhom pilieri spoločnej agrárnej politiky sú ešte nevyčerpané zdroje, o ktorých sa v minulosti nehovorilo.

„Sme v situácii, že máme ešte zhruba 160 miliónov eur, kde musíme vypísať nové výzvy. Toto všetko je ešte starý Program rozvoja vidieka a tu máme deadline poslednej platby v máji – júni 2025. Máme posledný rok a pol, aby sme výzvy za 400 miliónov vyhodnotili a na druhej strane musíme vypísať ešte nové výzvy za 160 miliónov eur,“ uviedol Richard Takáč.

Minister upozornil, že je pravdepodobné, že nie všetci úspešní žiadatelia budú realizovať projekty s ktorými uspeli vo výzvach 4.1 a 4.2.

„Z tých 400 miliónov ešte budeme musieť vypísať nanovo niektoré výzvy,“ povedal minister.

Poturnay: Dlho meškajúci a zbabraný proces

Potravinárska výzva 4.2 bola vyhlásená presne pred dvoma rokmi. S následným tempom realizácie investícií, ktoré priamo záviseli na čase vyhodnotenia výzvy, nie je spokojný šéf slovenských potravinárov.

„Nanajvýš potrebná výzva 4.2 je poznamená dlhým časovým úsekom od vypísania výzvy, po jej realizáciu, počas ktorého došlo k zdraženiu technológií o desiatky percent, pričom nebola umožnená indexácia cien technológií o nameranú infláciu, tak ako tomu bolo v prípade prvovýrobcov,“ povedal Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory Slovenska.

Spracovatelia konštatujú, že väčšina schválených projektov sa musí uspokojiť s intenzitou podpory na úrovni 35 až 50 percent.

„Je obava, koľko zo schválených projektov bude aj reálne uskutočnených. Najsmutnejším výsledkom dlho meškajúceho a zbabraného procesu bude, ak potravinári vyznejú, že neustále žiadajú podporu na znižovanie technologického dlhu, avšak keď je výzva vypísaná, nie sú schopní ju efektívne čerpať,“ povedal prezident PKS.

Nová či doplnená výzva?

K zrýchleniu procesu čerpania európskych prostriedkov by pravdepodobne pomohlo, keby vo vyhlásených výzvach došlo k zvýšeniu finančnej alokácie o mimoriadne zdroje, čím by sa posunula bodová úroveň úspešnosti nižšie. Ministra na to upozornil Milan Mikušiak, zástupca obchodnej siete CBA a konateľ spoločnosti Hydina Holding.

„Podnikáme aj v oblasti produkcie čerstvých slepačích vajec. Podali sme v auguste 2022 projekt a po roku sme sa dočkali vyhodnotenia. Splnili sme podmienky, no dostali sme málo bodov. Napríklad 5 bodov sme stratili za to, že vo vedení nemáme človeka do 41 rokov. Teraz, keď je dostatok peňazí, bolo by dobré doplniť na výzvu prostriedky, ktoré zostávajú,“ navrhuje Mikušiak.

Minister sa diskutéra pýta, ako dlho trvá celý proces prípravy a realizácie projektu. Milan Mikušiak časové termíny odhaduje na dva roky.

„Samozrejme od vás chceme informácie o tom, kde by sme mohli tie výzvy vyhlásiť. Aby boli výzvy rýchle, aby to boli katalógové výzvy. Cieľom je vyčerpať prostriedky do konca roka 2025,“ sľubuje minister.

Katalógové ceny technológií boli stanovené pri posledných vyhlásených výzvach. Vďaka nim došlo k zjednodušeniu verejného obstarávania a zamedzilo sa aj prípadnému nárastu cien technológií v čase čerpania európskych podpôr.

Umelá inteligencia

K zlepšeniu čerpania eurofondov by podľa Eduarda Šeba, muža, ktorý je v pozadí viacerých potravinárskych podnikov – Shebo Winery či Levická mliekareň, pomohla umelá inteligencia. Tému týchto dní opísal ako dokonalý prvok, ktorý odstráni z procesu ľudskú chybovosť.

„Ak budeme projekty posudzovať tak, ako doteraz, je to zabité. Slovensko má limity odborné a kapacitné. Musíme hľadať riešenie v umelej inteligencii. Vďaka tomu sa zvýši objektívnosť. Je potrebné nájsť tú odvahu a pustiť sa týmto smerom,“ hovorí Eduard Šebo.

Minister otvorenú tému umelej inteligencie zúžil na úroveň digitalizácie.

Potravinári už v minulosti vyčíslili, že ich investičný dlh odvetvia dosahuje jednu miliardu eur, čo spôsobuje, že sa menej efektívne využívajú aj podpory vynakladané na podporu samotného poľnohospodárstva. Vyrobené agrárne komodity často nezískavajú finálnu podobu potravinárskeho výrobku na Slovensku, ale vyvážajú sa do zahraničia.