Zmena klimatických podmienok na Slovensku postupne mení aj spôsob a charakter hospodárenia v slovenských regiónoch. Kým v prípade obilnín sa tento rok najväčšie výnosy presunuli z hornej Nitry pod Tatry, podobne je to aj pri pestovaní ovocia a zeleniny. Na juhu Slovenska za postupne začínajú pestovať plodiny, o ktorých prvovýrobcovia pred desiatkami rokov ani nesnívali. Po podobné príklady by sme mohli zájsť aj v prípade charakteru hospodárenia. Dnes je celkom bežné, že za jeden rok stihnú prvovýrobcovia dorobiť až tri plodiny za sebou. Samozrejme s pomocou nevyhnutných závlah.

V spoločnosti Agromarkt Nýrovce neďaleko Želiezoviec sa pripravujú už na tretí tohtoročný zber špenátu, ktorý je pre nich výhodnou plodinou vďaka zmluvám s odberateľom, mraziarňou vo Vinici neďaleko Veľkého Krtíša. Špenát dnes pestujú na výmere 106 hektárov a komodite sa darí vďaka vysokej priemernej ročnej teplote v regióne a intenzívnemu zavlažovaniu. Podnik kúpil od štátneho prevádzkovateľa zavlažovacích systémov prečerpávaciu stanicu, no problém je s množstvom vody z Hrona, ktorej je stále menej. Podobne zaujímavá plodina, ktorej zber sa v týchto dňoch na poliach realizuje, je lahôdková kukurica.

„Toto je už následná plodina, hlavná bola hrášok na zeleno a po hrášku sme rozrobili pozemok a zasiali kukuricu. Porast sa zakladá v najväčších horúčavách. Bez vody to však nie je mysliteľné. Sucho sa neprejaví, keď využijeme intenzívne závlahy. Keď má kukurica dostatok vlahy, porast sa pekne vyvíja. Vlaha musí byť dodávaná až do štádia plnej zrelosti,“ hovorí výrobný riaditeľ spoločnosti z Nýroviec Ján Poduška.

Kukurica je deväťdesiat až stodňová. Musíme ju zasiať najneskôr do konca júna, aby na čas zberu nevyšli už prvé mrazy. Tie zastavia rast kukurice ešte pred štádiom zrelosti, a tak by súčasných 150 zasiatych hektárov vyšlo navnivoč. Odroda typu Royal sa im veľmi osvedčila, a vyskúšali si aj pokus s nezavlažovanou časťou porastov. Z polí pri Želiezovciach putuje potom kukurica neodbalená zo šúpolia do mraziarní. Zaujímavé je, že moderná agrotechnika neberie z poľa celú časť kukurice, ale len šúľok s obalom.

„Celý porast na poli sa bude na jar obsievať hrachom, preto nasleduje drvenie, diskovanie a zaoranie pluhom. Keďže ide o listovú plochu bez klasu, výživová hodnota je nulová a lepšie je využiť telo kukurice po spracovaní ako hnojivo,“ hovorí Ján Poduška.

Podnik prvovýroby však neteší len pestovanie lahôdkovej kukurice ako druhej plodiny, úspešní sú napríklad aj v pestovaní osivovej kukurice, ale aj cukrovej repy pre Slovenské cukrovary Sereď. Podobne aj pre iných prvovýrobcov v tomto regióne je cieľová stanica Sereď len administratívnym odberateľom, v skutočnosti ide produkt zo želiezovskej železničnej stanice nákladnými vlakmi do sesterského cukrovaru na juhu Maďarska.