Vývoj jesenného počasia spôsobil, že osevné plochy hustosiatych obilnín sa na Slovensku medziročne znížili. Domácu sebestačnosť v obilninách to neohrozí. Bilancia medzi našou potrebou a produkciou je dlhodobo prebytková, čo z veľkej časti vyplýva z nedostatočnej potreby zdecimovanej živočíšnej výroby.

„Celková úroda pšenice sa očakáva o osem percent nižšia, vzhľadom k nižším osevným plochám. Aj napriek tomu pre potreby slovenského trhu je to objem vysoko prevyšujúci dopyt domácich spracovateľov,“ povedal Jozef Rebro, predseda revíznej komisie zväzu výrobcov krmív.

Obilniny sú základom osevného postupu

Významným odberateľom obilnín je vo vyspelých štátoch výroba kŕmnych zmesí pre hospodárske zvieratá. Slovensko v ich produkcii zažíva už tridsaťročnú strmú jazdu smerom ku dnu. Tak, ako klesajú stavy hospodárskych zvierat, znižuje sa aj potreba výroby kŕmnych zmesí pre domácu živočíšnu výrobu.

„Pokiaľ v roku 1995 dosahovala produkcia kŕmnych zmesí 1,75 milióna ton, v roku 2000 to bola 1,3 milióna ton, v roku 2005 len jeden milión ton a vlani iba 664 tisíc ton. Vo výrobe kŕmnych zmesí sme na posledných priečkach v Európe. V Českej republike dosiahla vlaňajšia produkcia kŕmnych zmesí 2,4 milióna ton,“ vymenúva Marian Uhrík, predseda predstavenstva Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností.

Na našich poliach vždy dominovali obilniny. Napriek tomu sa ich produkcia zdá časti politickej reprezentácie ako niečo nepriaznivé, čo by nemalo byť v predmete záujmu slovenských poľnohospodárov. Veľmi zreteľne to bolo vidieť na žatevnom výjazde v obci Abrahám, keď sa premiér Eduard Heger tamojšieho predsedu družstva spýtal, aká je ich štruktúra výroby.

Marcel Kollár, hlava abrahámskeho družstva, začal s vymenovávaním. Zoznam to bol dlhý. Okrem produkcie tradičných obilnín či olejnín, hovoril o pestovaní cukrovej repy, cibule, cesnaku, vlastnom vinohrade a výrobe vína a nevynechal ani prvovýrobu kravského mlieka.

Eduard Heger sa následne spýtal, ktorá plodina zaberá u nich na podniku najväčšiu pestovateľskú výmeru. Odpoveď bola bez zaváhania na hektár presná a premiér ju hneď využil k svojmu výpočtu. Na misku váh si postavil výmeru danej obilniny a pestovateľskú plochu tamojšej zeleniny. Nezainteresovanému by sa zdalo, že sa mu zeleninárske plochy v Abráhame mália.

Dôležitá je živočíšna výroba

Z produkcie špeciálnej rastlinnej výroby sa vytvorila mantra. Pritom na prudké zvýšenie sebestačnosti vo viacerých druhoch zeleniny potrebujeme stovky, maximálne tisícky hektárov pôdy.

Slovenskí poľnohospodári však obhospodarujú 1,4-milióna hektárov ornej pôdy. A na nej sa budú vždy v dominantnej miere pestovať obilniny.

Ešte pred pätnástimi rokmi prevyšovala živočíšna produkcia tú rastlinnú. To sa zmenilo v roku 2007 a odvtedy sa živočíšna výroba na svoju stratenú pozíciu lídra v poľnohospodárskej produkcii už nikdy nedostala.

Z času na čas sa ozve investor, ktorý je ochotný zvýšiť biednu domácu sebestačnosť napríklad v bravčovom mäse. Odpoveď na seba nenechá dlho čakať. Príde v podobe takmer okamžitého protitlaku občianskej spoločnosti. Je jedno, či nová prevádzka na chov ošípaných má vzniknúť v starom a rozpadnutom poľnohospodárskom areáli a nové technológie z nej vytvoria výrobný priestor bez zaťaženia životného prostredia a najmä negatívneho vplyvu na život obyvateľstva. Odpoveď je vždy nekompromisná – NIE veľkovýrobným chovom. Tejto reakcii by pridávalo na úprimnosti, ak by slovenský spotrebiteľ tak pričasto nehovoril ÁNO bravčovému karé za 3,19 eur akéhokoľvek pôvodu.

Sú roľníci, ktorí sa usmievajú

Výsledkom tak je, že počty hospodárskych zvierat takmer kontinuálne klesajú a domáca ustálená produkcia obilnín sa tak stále vo výraznejšej miere vyváža na svetové trhy.

Tie sa v týchto mesiacoch zbláznili, čo najlepšie vystihuje situácia na najvýznamnejších komoditných burzách. Pokiaľ 20. júla tohto roka dosiahla cena pšenice na burze v Paríži 214 eur, tak rovnaký deň minulého roka to bolo 182 eur a v roku 2019 bola cena ešte o desať eur nižšia. Mäkká pšenica sa obchodovala za 172 eur za tonu. Aktuálne cena na burze v Paríži atakuje hranicu 230 eur.

Na Slovensku sa podľa našich informácií pšenica v potravinárskej kvalite nakupuje za 195 eur, pri nadpriemerných kvalitatívnych ukazovateľoch to je ešte o niečo vyššie a cena presahuje 200 eur za tonu.

Slovenský roľník, ktorého hlavným výrobným zameraním je produkcia rastlinných komodít, sa usmieva. Ten, čo má v svojom podnikateľskom portfóliu stále zaradené aj hospodárske zvieratá, v hlave ticho počíta. Dokedy sa ešte oplatí finalizovať lacné ošípané či kurčatá cez drahú pšenicu?

Apel na trh?

„Ceny základných krmív na výrobu kŕmnych zmesí narástli medziročne o 25 až 35-percent,“ informuje Marian Uhrík.

To už samozrejme ovplyvňuje priemernú cenu kŕmnych zmesí, napríklad pre ošípané.

„Pokiaľ vlani bola priemerná cena 193 eur za tonu, v marci už 243 eur a minulý mesiac bez päťdesiatich centov 280 eur,“ hovorí Marian Uhrík.

Zväz výrobcov krmív na svojej pravidelnej tlačovej konferencii vyzval minulý týždeň zodpovedných, aby boli zvýšené ceny rastlinných komodít premietnuté do zvýšenia nákupných cien mäsa, či pekárenských výrobkov.

„Pokiaľ k tomu nedôjde, mnohí chovatelia budú nútení k definitívnemu ukončeniu produkcie. Apelujeme preto na príslušné štátne orgány a koncové reťazce o zohľadnenie tohto stavu so snahou zabrániť likvidácii už aj tak zdecimovaných chovov hospodárskych zvierat,“ uzatvára Marian Uhrík.