Ceny potravín už celé mesiace rastú. Ich nárast na pultoch sa podpísal aj v decembri na ďalšom zvýšení inflácie. Podľa viacerých analytikov sa budú dvíhať aj ďalej – a to najmenej do marca. Ďalšie zdražovanie ohlásili už napríklad pekári, keďže ceny energií sú pre nich takmer štvornásobne vyššie ako pred rokom. Zdražovanie potravín sa pritom netýka len Slovenska. Ceny rastú aj v ostatných krajinách Európy. Zatiaľ čo v niektorých susedných krajinách sa s tým rozhodli bojovať aj z úrovne štátu, u nás takéto kroky zatiaľ nebadať.

Opatrenia u susedov

Napríklad Maďarsko od februára zavádza cenovú reguláciu pri šiestich vybraných potravinách. Ceny kryštálového cukru, pšeničnej múky, slnečnicového oleja, kuracích pŕs, bravčového stehna a kravského mlieka chce vláda vrátiť na úroveň spred 15.októbra 2022.

Opatrenia chystajú aj v Poľsku. V snahe zmierniť rast inflácie tamojšia vláda znižuje daň z pridanej hodnoty pri pohonných hmotách a pri potravinách sadzbu dokonca stlačila na nulu. Opatrenie platí zatiaľ do konca júna tohto roka. Kroky v okolitých krajinách vyvolávajú v našich potravinároch obavy z rastúcej nákupnej turistiky.

„Zavedenie nulovej DPH na potraviny v Poľsku vnímame ako skvelú taktiku Poľska pre podporu tzv. nákupnej turistiky, ktorá má v pohraničných oblastiach medzi Slovenskom a Poľskom už teraz výrazný negatívny vplyv na podnikanie v oblasti spracovania mäsa,“ vyjadrila sa Eva Forrai, výkonná riaditeľka Slovenského zväzu spracovateľov mäsa.

Znepokojenie vyjadruje aj Potravinárska komora Slovenska, podľa ktorej v podstate polovica obyvateľov Slovenska býva do 100 km od hraníc a nákupná turistika by sa im mohla vyplatiť.

Podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory pritom potraviny za našimi hranicami nemusia byť také kvalitné, ako tie naše.

„Máme obavy, že napriek tomu, že samotný poľský Najvyšší kontrolný úrad pre potraviny skonštatoval, že majú jedny z najhorších potravín v Európe, sa napriek tomu Slováci vydajú na hromadné nákupy do Poľska a potraviny slovenských výrobcov zostanú na pultoch. Postihne to poľnohospodárov, potravinárov a samozrejme aj obchody,“ vyjadril sa nedávno aj podpredseda SPPK pre potravinárstvo Marián Šolty.

Štát to odmietol

DPH na potraviny sa na Slovensku v minulosti znížila – pri niektorých, najmä zdravších potravinách, dosahuje 10 percent, pri ostatných je to 20 percent. Napriek tomu patrí v Európe k tým vyšším sadzbám.

„Potravinárska komora Slovenska podporuje zníženie sadzby DPH na potraviny, nakoľko je jednou z najvyšších v rámci Európskej únie. Aby však spotrebiteľ toto opatrenie skutočne pocítil, zníženie sadzby nemôže byť iba kozmetické a zároveň je potrebné aplikovať ho na širší okruh potravín. Rovnako bude treba dohliadnuť, aby cenové zvýhodnenie z nižšej DPH neabsorboval nakoniec obchod, ale aby sa pretavilo do ceny pre konečného spotrebiteľa,“ uviedol Daniel Poturnay, prezident PKS.

Štát však takéto kroky odmietol.

„Zo skúsenosti vieme, že zníženie DPH má len krátkodobý efekt a cena potraviny sa vráti za krátku dobu na pôvodnú výšku a vyššia marža skončí u obchodníkov,“ uviedlo tlačové oddelenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Rovnaký názor prezentoval aj rezort financií, ktorý má dane a ich sadzby pod palcom.

„Podľa aktuálnych výskumov zníženie DPH neznamená automaticky rovnaké zníženie aj konečných cien produktov. Dáta z domova i zo sveta ukazujú, že ak by sa aj zníženie DPH pretavilo do cien, benefitovať budú najmä domácností s vyššími príjmami,“ vysvetlila hovorkyňa ministerstva financií Michaela Lovásová.

Podľa nej je znižovanie DPH navyše aj v rozpore s programovým vyhlásením vlády o daňovom mixe.

„Ten by mal byť založený najmä na nepriamych daniach, ktoré sú „menej škodlivé“ z pohľadu ekonomického rastu. Zníženie DPH by zároveň znamenalo veľký výpadok na strane príjmov štátu, a to vo výške desiatok až stoviek miliónov eur,“ dodala Lovásová.

„MPRV SR  sleduje vývoj spotrebiteľských cien potravín, tak isto ako aj vývoj cien energií v súvislosti s dopadom na spotrebiteľské ceny potravín. V súvislosti s vlnou zdražovania a dočasným zavedením nulovej DPH na potraviny zo strany Poľska a reguláciou cien vybraných potravín zo strany Maďarska, MPRV SR zvažuje všetky možnosti vhodných opatrení,“ uviedol agrorezort.

Či štát nejaké kroky v rámci zdražovania podnikne, je otázne. Pôdohospodársky výbor parlamentu žiada rezort pôdohospodárstva a financií prehodnotiť výšku dane z pridanej hodnoty (DPH) na základné potraviny a služby gastrosektora. Vyplynulo to z utorkového popoludňajšieho rokovania Výboru.

Ceny sa nezastavia

To, že ceny u nás budú ďalej rásť, potvrdzujú nielen analytici, ale aj naši producenti potravín. Ak okolité štáty prijímajú opatrenia, a náš nie, rozdiely sa prejavia.

„Ľudia navyše môžu pri nákupoch v Poľsku dosiahnuť dvojitú úsporu, ak spravia veľký nákup potravín a navyše natankujú s daňovým zvýhodnením. Podobne treba očakávať, že nákup surovín z lacnejšieho zdroja v zahraničí uprednostnia mnohé gastro zariadenia. To však bude znamenať vážne negatívne dopady na miestny maloobchod a výrobcov potravín na Slovensku,“ upozorňuje Potravinárska komora Slovenska.

Potrebu navýšiť ceny ešte v druhej polovici minulého roka deklarovali výrobcovia naprieč celým potravinárskym spektrom. Pre rastúce náklady táto potreba neustáva ani v novom roku.

„Treba si uvedomiť aj to, že Poľsko nezavádza len nulovú DPH na potraviny. Poľskí poľnohospodári okrem toho založia tohtoročnú úrodu o asi 20 percent lacnejšie ako naši. Všetka sejba, náklady na palivá, oranie a rovnako aj na hnojivá, všetko bude u nich lacnejšie. To je nebezpečenstvo nielen pre tento, ale aj pre budúci rok,“ dodal Marián Šolty.

Riešenie v nedohľadne?

Riešenie situácie, v rámci ktorej sa zrejme mnohí Slováci vyberú nakupovať za hranice a domáce výrobky, aj napriek neustálym rečiam o potrebe znižovania uhlíkovej stopy a zvýšení domácej spotreby, zostanú bokom, je teda zrejme v nedohľadne. Po rýchlom a zbrklom riešení nevolajú ani naši producenti. Potrebný je komplex opatrení a celková zmena prístupu.

„PKS dlhodobo upozorňuje, že Slovensko má jednu z najvyšších sadzieb dane z pridanej hodnoty na potraviny v Európskej únii. Znížená DPH by sa mala uplatniť na podstatne širší okruh potravín, keďže momentálne zahŕňa len mäso, niekoľko druhov mliečnych výrobkov, čerstvý chlieb, rožky, ovocné a zeleninové šťavy a niektoré druhy ovocia a zeleniny,“ vyjadrila sa Potravinárska komora Slovenska.

Spracovatelia mäsa potvrdzujú, že zníženie DPH môže mať na pultoch vplyv len dočasne. Podľa nich však za to môže aj neustály nárast vstupov, vrátane energií či minimálnej mzdy.

„Nepovažujeme tiež za dobré riešenie, že iba na niektoré druhy potravín, napr. čerstvé mäso, sa vzťahuje znížená DPH na 10 percent, avšak na mäsové výrobky sa uplatňuje už 20 percent DPH – tu by sme uvítali zjednotenie sadzby DPH na rovnakú úroveň. Napríklad v Poľsku je jednotná znížená DPH na mäso aj mäsové výrobky na úrovni 5 percent a pre koreniny a prípravky pre výrobu 8 percent,“ vyjadrila sa aj Eva Forrai zo Slovenského zväzu spracovateľov mäsa k sadzbám, ktoré bežne platia v Poľsku mimo aktuálneho obdobia nulových sadzieb.

Samotný zväz priznáva, že pri prípadnom znížení DPH potravinári nevedia zabezpečiť, aby sa toto zníženie dlhodobo premietlo aj do cien na pultoch obchodných reťazcov, a aby tie cenové zvýhodnenie pre spotrebiteľa neabsorbovali.

„Pre vyriešenie problému je potrebné odstrániť hlavne príčinu, prečo na trhu nastáva situácia, že slovenský spotrebiteľ preferuje produkty od iných ako slovenských výrobcov. Z nášho pohľadu je prvotnou príčinou tejto situácie nízka cenová konkurencieschopnosť slovenských výrobcov, ako aj nedostatočná edukácia spotrebiteľa, ako výrobky od slovenských výrobcov na pulte rozpoznať,“ dodáva Eva Forrai.

Vplyv opatrení smerujúcich k zastaveniu zdražovania potravín v okolitých krajinách sa v praxi prejaví zrejme už o pár týždňov. Otázne zostáva, či v prípade negatívnych dosahov na naše potravinárstvo štát napokon nejakým spôsobom zakročí.