Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Názory a komentáre Z domova

Z bielej vrany sa veľmi ľahko môže stať čierna ovca

Z bielej vrany sa veľmi ľahko môže stať čierna ovca

Graf, ktorý zorientuje, je často viac ako článok. Nedá sa ním nič prikrášliť, lebo presne popisuje stav. S kolegami, ktorí sa denne podieľajú na príprave obsahu portálu poľnoinfo.sk sme za ostatný polrok napísali alebo zverejnili 28 článkov k Plánu obnovy. Najskôr sme vysvetľovali čo prináša, informovali o prioritách agrorezortu alebo neskôr rozčarovane konštatovali, že stopa chlebového odvetvia v uniknutom návrhu dokumentu je minimálna.

Situácia bola napätá, agrárne samosprávy zúrili. Odrazu sme začuli z Dobrovičovej ulice ubezpečovanie, že je to len návrh. Na tlačovej konferencii v závere septembra dokonca stáli plece pri pleci kolegovia z vlády. Ten z financií uisťoval, že najvyšší úradníci chlebového odvetvia si svoje povinnosti pri Pláne obnovy splnili. Náš minister sa pochválil, že priority agrorezortu odovzdal straníckemu kolegovi osobne na oslavách SNP v Banskej Bystrici.

O týždeň neskôr vystúpil šéf rezortu v televíznej diskusii. Zdalo sa, že keď dokázal podmieniť svoje zotrvanie vo funkcii úspechom pri obhajovaní opodstatnenosti pôdohospodárstva v Pláne, že má v rukách žolíka, ktorého vytiahne v správny čas. Dnes je všetko inak. Agrorezort je z kola von. A aj chlapské slovo má úplne inú váhu, ako sme si mysleli. Zdá sa, že z bielej vrany sa veľmi ľahko môže stať čierna ovca. A ešte niečo. Vlastne, už len ten graf.

Podporte tvorbu kvalitného obsahu na Poľnoinfo.sk v roku 2021

Podporte tvorbu kvalitného obsahu na Poľnoinfo.sk v roku 2021. Aj platba od našich čitateľov nám pomôže v rozšírení poskytovania pôvodných informácií a otváraní aktuálnych tém. Navyše, získate aktuálny newsletter na rok 2021 s výberom najzaujímavejších článkov, ktorý je určený exkluzívne iba pre podporovateľov portálu poľnoinfo.sk.

Podporte Poľnoinfo.sk hneď teraz jednoduchou jednorazovou platbou kartou

Daňový doklad vám zašleme poštou okamžite po administrácii platby. Exkluzívny newsletter vám budeme zasielať na mail, ktorý ste uviedli v platobných údajoch.

Powered by Stripe Stripe PCI Stripe PSD2 EÚ Stripe AICPA SOC Stripe E-Money EÚ

Platba kartou je zabezpečená službou Stripe, ktorá používa to najmodernejšie zabezpečenie a spĺňa všetky náležitosti finančnej inštitúcie fungujúcej v Európskej únii: vlastní EÚ licenciu E-Money License, má certifikát PCI DSS Level 1 a spĺňa požiadavky PSD2 and Strong Customer Authentication (SCA), SSAE18/SOC 1 typ 1 a typ 2, a SSAE18/SOC 2 typ 1 a typ 2.

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk - Tlačová konferencia k Plánu obnovy, Graf: Denník N

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1550 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

19 komentárov

  1. Jozef
    14. januára 2021

    Graf je dôkazom zlyhania, obrovského zlyhania. Keby nebolo k nemu došlo, mohli byť zacelené mnohé rany rezortu od vstupu Slovenska do EÚ. Nebudú…!

    Odpovedať
  2. jozef
    14. januára 2021

    Čo k tomu dodať?
    Pán minister odstúpte , nechajte to niekomu kto rozumie poľnohospodárstvu a reálne rozmýšľa a bude sa snažiť zachrániť čo sa dá, alebo zostaňte a vyžerte si to čo príde , keď budú padať na hubu tí ktorý sa poctivo snažili gazdovať.
    Stará EU musí mať radosť z takýchto ministrov poľnohospodárstva .

    Odpovedať
    1. i.l.
      16. januára 2021

      jednoducho povedane je to hnup.

  3. mmmmm
    14. januára 2021

    Raz darmo, dedo-les jednoducho na to nemá. Už jeho bľabotanie o výmerách repky na jar, hovorilo za všetko. Potom riešil problémy poľnohospodárstva cez marketing vykladania tovaru v supermarketoch. Nemohol vynechať ani problematiku vlka a vymyslel totálnu kravinu so strážnymi psami, oplôtkami, plotmi… Toto nie je človek vhodný na ministerstvo poľnohosp. Jednoducho na to nemá. Škoda je že na to doplatia všetci poľnohospodári. Možno ale práve o to ide.

    Odpovedať
    1. poľnoh.
      14. januára 2021

      Súhlasím s Vami, už som raz povedala, že Corona na Slovensku nenarobí toľko škôd, ako ministri páni Mičovský a Budaj. Ak som trochu rozumela článku v ktorom sa píše, že pozemky , ktoré spravuje štát chce spravovať ministerstvo životného prostredia. Prečo pán Budaj si nezoberie medvede a vlkov do hlavného mesta Slovenska a neprenajme im byty, ktorých je vlastníkom. Môže sa tešiť a ich hladkať, potom bude správny ochranca prírody.

  4. CHZVIL
    14. januára 2021

    Ako zvykol hovoriť jeden z jeho predchodcov : ,, Nevedomosť je blaženosť …” Škoda , že si to znova odskáču nevinný poľnohospodári.

    Odpovedať
  5. GJ
    14. januára 2021

    Tak teraz neviem. Macho hovorí o plnej peňaženke, o tom, že sa naši poľnohospodári majú na čo tešiť a tu sa zase bedáka a bedáka, odvoláva minister, hovorí o čiernej ovci… Už viem prečo je naše pôdohospodárstvo tam kde je. Lebo miesto práce a učenia sa len bedáka a bedáka a samozrejme ruka natŕča, nech by sa do nej vložilo neviem koľko.
    “Pre mňa je kľúčové, že pre rok 2021 máme dostatočný balík prostriedkov. Najmä ministerstvo pôdohospodárstva bude musieť v maximálnej možnej miere využiť potenciál, aby tieto peniaze rozdalo. Máme 83 miliónov eur štátnej pomoci. Slovenská republika dostane pre koronakrízu 250 miliónov eur pre rezort pôdohospodárstva do druhého piliera. Keďže ideme do prechodného obdobia, znamená to staré podmienky ale nové peniaze. Teda ministerstvo má plnú peňaženku, len sa s ňou musí naučiť pracovať. Je to pozitívne pre budúci rok a myslím si, že slovenskí poľnohospodári sa majú na čo tešiť. Samozrejme, pokiaľ ministerstvo nastaví schémy, projekty a výzvy. Pretože má ich z čoho financovať. “E.Macho

    Odpovedať
    1. Félix
      15. januára 2021

      GJ, je to uhol pohľadu. Ak chceme zásadne niečo zmeniť v rezorte, a myslím si, že je to potrebné, peňazí na zásadné zmeny je pramálo. Ak chceme pokračovať v “údržbe”, resp. udržiavacom móde, peňazí je dostatok. Avšak aj ľudia mimo sektora vidia, že takto to už ďalej nemôže ísť, pokračovať (upadajúca ŽV, zvyšujúce sa saldo zahraničného obchodu, devastácia pôdy, klesajúca biodiverzita, a pod.).

    2. Ja,L
      16. januára 2021

      Projekty a výzvy. Úžasné. Zasa budú zvýhodňovaný jednotlivci nad ostatnými. Pre spoločnosti zaoberajúcimi písaním projektov bude “zlatá baňa”.
      Ak minister skutočne chce pomôcť, tak by mal použiť financie plošne pre každého.
      Napríklad odbremeniť poľnohospodárov od odvodov 2-3 mesiace, podľa toho ako vydá z balíka.

  6. Róbert
    15. januára 2021

    Pán Félix. Odporučte mi zásadnú štúdiu ktorá poukazuje na vzťah: “málo peňazí vs. klesajúca biodiverzita, málo peňazí vs. devastácia pôdy, málo peňazí vs. devastácia pôdy, klesajúca biodiverzita”. Ďakujem.

    Odpovedať
    1. jozef R.
      21. januára 2021

      Róbert, neviem, či existuje nejaká zásadná štúdia, ale vzťah ekosystémovej biodiverzity, či devastácii pôdy verzus peniaze vidí každý, kto vidieť chce. Napr. pri pozemkových úpravách sú prevažne celkom umne do lánov v svahovitejších terénoch zakomponované protierozívne pásy zelene. To sú také tie remízky so stromami na ktorých hniezdi vtáctvo, zlietajú sa včeličky, v tráve žije všakovaký hmyz… však to od pána ministra počúvame podchvíľou. Po PÚ sú spravidla vo vlastníctve obce. Aká je však realita ? Zostanú na papieri a táto plocha je naďalej rozorávaná a užívaná ako OP. Prečo ? Lebo peniaze. Často ešte aj zadarmo. Obci žiadny nájom, žiadne dane. Takisto je to i s prístupovými cestami k jednotlivým parcelám. A čuduj sa svete, PPA bez mihnutia oka tieto plochy, teda nadvýmeru prepláca. A aký je následok ? Žiadna ekosystémová biodiverzita sa nekoná, pôdny skelet slabne, humusová vrstva končí niekde vo vodnom toku, ale agrodotácie tie sú zaručené. Takže peniaze. Pochopiteľne, veď vieme, v akej situácii je väčšina agropodnikov. A každé euro je dobré. Viacerí starší občania tvrdia, že je to preto tak, že negazdujú na svojom, tak im čerta starého záleží, čo bude po nich s pôdou. S tým zásadne nesúhlasím, väčšinou to tak nie je. A navyše, väčšina s tých, s ktorými som hovoril, majú v úmysle urobiť všetko preto, aby pôdu, na ktorej hospodária postupne odkúpili v rámci svojich finančných možností. Isteže aj preto, lebo je to momentálne zrejme najlepšia investícia, ale hlavne preto, lebo to so svojim podnikaním myslia vážne aj do budúcna. Tak si myslím, že keby im to finančná situácia dovoľovala, tak tie remízky by boli.

    2. realista
      21. januára 2021

      Skúste začať napr. Karol Marx Kapitál, Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry 1955-1958…..

  7. starý gazda
    21. januára 2021

    jozef R vaše uvahy su spravne no niečo im chyba nie ste rolnik a ked ano tak živoriaci rolnik nepotrebuje svoju podu potrebuje ju len obrabat a chranit to znamenarobit vetrolamy remisky vodozadržne opatrenia zavlahy lebo to mu zvyšuje a stabilizuje urodu kupovat podu musi aby zabranil developerstvu ale tym brzdi svoj rozvoj a okrada svojich zamestnancov a naviac ju kupuje zo zdanenych penazi ale len ten čo vyraba zisky vačšina podu kupuju z nelegalnych teda nezdanenych penazi Ato najdoležitejšie ked chcete byt dobry gazda pri klasickej vyrobe potrebujete min 300 ha pody a to PU vobec nerieši prave naopak brzdi JE TO TAK JEDNODUCHE

    Odpovedať
    1. Nohavica
      21. januára 2021

      “starý gazda” …vypúšťate tu neustále nejaké ťažko zrozumiteľné tvrdenia… svoje dojmy povyšujete na prírodné zákony…skúste niečo aj vyargumentovať …prečo drvivá väčšina farmárov nebuduje a neudržiava sama od seba ekologické opatrenia na pôde ?…(keby chceli, už to mohli dávno urobiť)…alebo tvrdenie, že farmári kupujú pôdu aby zabránili developerstvu, to máte odkiaľ ? …na jednej strane tvrdíte, že farmár potrebuje 300ha, na druhej tých, ktorí si ich zoženú nálepkujete, lebo si to kupujú (podľa Vás) za nezdanené peniaze…a o poz. úpravách radšej nič nepíšte, keď sa tomu nerozumiete …

  8. starý gazda
    21. januára 2021

    pan Nohavička ja nemožem za to že niekto nevie pochopit jednoduche veci čo myslite kolko sa da zarobit na 1 ha klasiky 100 max 200 eur čo je aj zo započitanim dotacii s toho mate uživit seba a odvody za seba. Samozrejme čo vam zostane treba zdanit 20 %a za to si možete kupit podu stroje počitajte s tym že dobry gazda pracuje 12 hod denne aj cez sviatky inak tych 100 eur nezarobi nie je to dost zrozumitelne POVIETE nech robi zeleninu tam sa da lepšie zarobit lenže na sebestačnost teba 12000ha plus nato obrovske investicie do techniky a skladovania nato sa zarobit neda navyše my mame 1.8 miliona ha tak vačšina musi robit klasiku . Ked si pozriete štatisticke udaje 70% podnikov je stratovych ale podu kupuju s čoho asi

    Odpovedať
    1. Nohavica
      21. januára 2021

      …opäť ste pri inej téme…začali ste o ekologických opatreniach, skokom ste sa dostali k rentabilite a chcete pokračovať štatistikami…a samozrejme medzitým povinný kopanec do pozemkových úprav…debatujete pod týmto článkom úplne od veci….

    2. Ja,L
      21. januára 2021

      Vážený, ja vás nechcem dotknúť, ale mali by ste prehodnotiť vaše pôsobenie v poľnohospodárstve, ak viete vyprodukovať len 100-200 eur z Ha aj s dotáciami pred zdanením. Samozrejme ak hospodárite v oblasti nadmernými škodami lesnou zverou, potom pochopím. Len to nie, načo sú vám remízky, ak sú ešte útočiskom beztak premnoženej zvery. Pôdu sa dá kupovať aj na úver. A tie čierne nezdanené peniaze v takom množstve aby kupovali za to pozemky tak neviem ako sa to dá zarobiť, keď na presun vyprodukovaných komodít potrebujete kamióny a tie sleduje mýtny systém. 70% podnikov je stratový – toto kde sa dá dočítať? Zo stratami sa vyžiť nedá.

  9. starý gazda
    22. januára 2021

    JaL rad by som vedel či rozoznate jačmen od pšenice možno ano no prehlad o agrosektore určite nemate ak ano rad by som počol vaš recept nech sa rolnici poučia

    Odpovedať
    1. Ja,L
      23. januára 2021

      Za 24 úspešne uzatvorených hospodárskych rokov hádam rozoznám jačmeň od pšenice, a tvrdenie, že by som nemal prehľad o agrosektore je smiešne.
      To že Vy kde robíte chybu ak bez dotácii produkujete mínus, tak tomu by ste mali sadnúť a popremýšlať vo vlastnom záujme.
      Čo by som odporučil: nespoliehať sa na predajcov s radami, musíte mať vlastný úsudok, či sa to oplatí alebo nie. Nemať všetko za každú cenu, prepočítať kedy by mala investícia reálnu návratnosť. Spolupracovať v regióne s malými-veľkými tak, aby každému z vás bolo prospešné. Časť produkcie bukovať ak je dobrá cena a nespoliehať sa na to “bude voľako”, mať prehľad o cenách produktov minimálne v Strednej Európe, poskytnúť pri výrobe produktu všetko čo je vo Vašich silách, prispôsobiť sa daným podmienkam a neustále sledovať ekonomiku Vášho podnikania. Poučiť sa na chybách z minulostí /najmä cudzích, lebo Vás to nič nestojí/, a neopakovať!

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.