Špalda je starou obilninou a k nám sa postupne vracia len v posledných desaťročiach. V minulosti ju vytlačila snaha o šľachtenie obilnín, snaha o vyššiu a stabilnejšiu úrodu, šľachtenie na nižšiu slamu a zvýšenie odolnosti voči suchu a dažďu. Špalda má pritom svoje benefity vo vyššom obsahu aminokyselín, vláknine, ale i vyššom množstve bielkovín. Nemožno pritom povedať, že dnešná „súčasná“ pšenica by bola špalde veľmi vzdialená.

V malej obci Lehnice (okres Dunajská Streda) sa zrodil unikátny projekt spracovania špaldy na ktorom spolupracuje aj Európska únia. Vytvorili pokusnú základňu, keď v malých množstvách vyrábajú potravinárske výrobky, ktoré boli predtým vyvinuté v pokusných podmienkach Výskumného ústavu potravinárskeho. Špalda by teda mohla byť aj novou inšpiráciou pre našich prvovýrobcov.

„Špalda je považovaná za starú pšenicu alebo za predchodcu pšenice. Organizmus človeka je geneticky na túto potravinu zvyknutý už stáročia. Je to druh pšenice, ktorý sa formálne líši hrúbkou šupky. Pred mletím ju teda treba ošúpať,“ povedal Stanislav Šilhár z Výskumného ústavu potravinárskeho, ktorý stojí aj na čele výskumného projektu. 

Ten realizovali s producentom špaldy v spracovateľskom podniku v Lehniciach, ktoré boli kedysi prezývané slovenským Agrokombinátom Slušovice. Projekt výskumnej úlohy Výskumného ústav potravinárskeho vznikol pred viac ako piatimi rokmi.

 „Na úrovni výskumných projektov vyšla výzva v rámci Agentúry pre podporu vedy pre malé a stredné podniky. Ako prvú úlohu sme riešili mechanizmus hydrolýzy špaldovej múky pre účely následného využitia vo forme nápoja,“ uviedol Stanislav Šilhár.

Projekt je kombináciou dvoch aktivít.

„Malý alebo stredný podnikateľ predkladá projekt a jeho partnerom je výskumná organizácia. Zadefinujú si problém, ktorý chcú riešiť. Napríklad firma je producentom obilia a nám zadefinujú problém, ako by sa dalo využiť a aké nové produkty by sme mohli vyvinúť,“ povedal S. Šilhár.

Prvým hotovým produktom, ktorý vyšiel z tejto spolupráce a ktorý môže byť inšpiráciou aj pre ďalších spracovateľov špaldy, je špaldový nápoj.

„Hydrolizovali sme špaldu v nápoji, ktorý sa neusadzuje, má výživovú hodnotu, a je chutný. Vo svete sú známe sladové nápoje. Na východe sa pije kvas, ale u nás chuť sladových nápojov nemá tradíciu. Museli preto hľadať inú chuť a našli ju v kombinácii s jablkovou šťavou a škoricou, ktorý v kombinácii so špaldou môže priniesť nový hit v zdravej výžive a to „tekutú štrúdľu,“ hovorí s úsmevom Stanislav Šilhár.

„Jablkovo-škoricový nápoj je pritom možné vyrábať v rôznych príchutiach. A čo všetko ponúka špalda ako produkt prvovýroby? Dá sa z nej urobiť niečo ako je vysušený polotvar vo forme pudingu, aditivované múky pre pečenie v domácej výrobe a s prídavkom rôznych prísad ju využívajú aj pekárne na prípravu hotových pekárenských špaldových výrobkov,“ povedal S. Šilhár.

Podobne chcú v Lehniciach, okrem vybudovania laboratórií na ďalší výskum, sprevádzkovať aj malú pekáreň na výrobu špaldových pekárenských výrobkov. V súčasnosti sú výrobky zo špaldy len v štádiu overovania trhu, ich objemy zatiaľ nepokrývajú celý slovenský trh, aj keď sa pokusne exportujú do Česka a Maďarska.