Po dlhšom čase sa poľnohospodári na Slovensku dočkali investičnej výzvy. Ministerstvo pôdohospodárstva a Pôdohospodárska platobná agentúra ju pripravila v rámci opatrenia 4, podopatrenia 4.1 – Podpora na investície do poľnohospodárskych podnikov. O peniaze budú môcť žiadatelia žiadať počas celého marca 2021.

Pre špeciálnu rastlinnú výrobu je vo výzve vyčlenených 10 a pol milióna eur, z nich 10 miliónov eur je určených pre menej rozvinuté regióny a pol milióna pre rozvinutý región, ktorým je na Slovensku len Bratislavský kraj. Rovnaké podmienky a sumy platia aj pre živočíšnu výrobu.

Celkovo je tak na čerpanie pripravený balík 21 miliónov eur. Výška príspevku môže dosiahnuť 10 tisíc až 60 tisíc eur. V prípade menej rozvinutých regiónov môže žiadateľ získať 50 percent z oprávnených nákladov, v prípade Bratislavského kraja je to 40 percent. Výška podpory sa zvyšuje o 20 percent v prípade mladých poľnohospodárov a v prípade ekologického poľnohospodárstva.

Jeden žiadateľ môže žiadať o peniaze súčasne najviac na dva projekty. Žiadosti o peniaze musia žiadatelia podať elektronicky.

Rozvoj fariem

Podľa ministerstva pôdohospodárstva výzva prispeje k rozvoju slovenských fariem.

„Cieľom je zvýšiť celkovú výkonnosť a udržateľnosť poľnohospodárskeho podniku,“ uviedol rezort.

Poľnohospodári môžu v rámci špeciálnej rastlinnej výroby investovať do modernizácie alebo výstavby objektov, do obstarania technického a technologického vybavenia napríklad pri pestovaní, zbere aj pozberovej úprave plodín.

Investovať možno aj do objektov využívajúcich geotermálnu energiu, skladov či priestorov, ktoré v budúcnosti môžu slúžiť na priamy predaj vlastných výrobkov. Rovnako sa výzva týka technológií závlahových systémov, inovatívnych technológií s variabilnou aplikáciou organických a priemyselných hnojív a investícií na uskladnenie hnojív a chemických prípravkov.

V prípade živočíšnej výroby sa vo výzve ako oprávnený rozsah činnosti uvádzajú investície do:

• výstavby, rekonštrukcie a modernizácie objektov živočíšnej výroby
• technického a technologického vybavenia na zber objemových krmív, uskladnenie a manipuláciu s krmivami a stelivami;
• výstavby a modernizácie objektov na priamy predaj výhradne vlastných výrobkov
• nových technológií na znižovanie emisií skleníkových plynov v ustajnení hospodárskych zvierat v súvislosti s rastom produkcie alebo jej kvality
• objektov a technológií na bezpečné uskladnenie a nakladanie s hospodárskymi hnojivami
• objektov, technológií a zariadení na bezpečné uskladnenie senáže a siláže

Skutočne rozvoj?

Hoci cieľom výzvy je zmodernizovať slovenské farmy a rozbehnúť investície do nich, samotní poľnohospodári veľké možnosti v balíku peňazí nevidia.

„Keď sme nakvantifikovali, čo všetko potrebujú a chcú slovenskí prvovýrobcovia mlieka robiť a koľko by na to potrebovali, dostali sme sa na číslo 250 až 300 miliónov eur, ktoré by v nasledujúcom období počas siedmych rokov boli potrebné. To znamená, že je tu obrovský investičný dlh,“ skonštatoval predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Alexander Pastorek.

Zväz víta, že výzva nie je určená len mikro, malým a stredným podnikom tak, ako sa pôvodne očakávalo, ale že z nej môžu čerpať aj „väčší“ poľnohospodári. Tí sú však výrazne znevýhodnení pri bodovacom hodnotení projektov už len z titulu svojej veľkosti.

Veľké očakávania od výzvy nemajú ani zeleninári.

„Spolufinancovanie zo strany poľnohospodárov v tejto výzve je pomerne vysoké.  Nemyslím si, že môžeme v jej dôsledku očakávať nejaký prudký nárast plôch zeleniny ako takej.  Naozaj nemôžeme hovoriť o tom, že v dôsledku drobných krokov a drobných finančných stimulov zo strany aktuálnej vlády porastie sebestačnosť v zelenine tak, ako je to verejne často deklarované,“ uviedol Jozef Šumichrast, riaditeľ Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska.

Predkladať projekty je možné až do konca marca 2021.

„Reálne čerpanie tak môže nastať na konci roka 2021 a podľa nášho názoru sa tie peniaze ani nevyčerpajú. Je to z dôvodu nastavenia výzvy,“ dodal Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory na margo výzvy.

Náplasť na covid

Výzva je navyše akousi náplasťou za to, že na Slovensku poľnohospodári nemohli čerpať takzvané covid peniaze tak, ako ich kolegovia v mnohých iných európskych krajinách. Tak, ako je súčasná výzva nastavená, však podľa nich nestačí.

„Je smutné, že naše rezortné ministerstvo riešilo zmiernenie negatívnych dopadov koronavírusovej epidémie na poľnohospodárske podniky prostredníctvom podpory investícií cez toto podopatrenie. Ani náznakom sa nedá považovať za kompenzačné. Je skôr diskriminačné, pretože zbytočne umocňuje existujúce napätie medzi malými a väčšími poľnohospodármi. Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka presadzoval kompenzáciu negatívnych dopadov koronavírusovej epidémie na poľnohospodárske podniky formou podpory personálnych nákladov pracovníkov,“ dodal A. Pastorek.

Za najšťastnejšie riešenie vo vzťahu k pandémii a jej dosahom nepovažuje aktuálnu výzvu ani Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora.

„Čerstvo vyhlásená výzvy potvrdzuje to, že pomoc v rámci koronakrízy pre poľnohospodárov a potravinárov sa rovná veľkej nule,“ vyjadril sa E. Macho.

Rezort vyhlásenie investičnej výzvy avizoval už v uplynulých mesiacoch, jej vyhlásenie viackrát posunul s tým, že uviedol, že výzva bude náhradou za covid výzvu.

„Legislatíva EÚ umožňuje z nového Covid opatrenia PRV podporiť aj poľnohospodárov, no ide o podporu vo výške maximálne 7000 eur.  V čase prípravy výzvy platil návrh nariadenia, podľa ktorého bolo možné podporiť poľnohospodárov maximálne sumou 5000 eur. Vzhľadom na prísne, legislatívou stanovené termíny, ako aj ďalšie podmienky daného opatrenia a v tom čase platnú legislatívu SR, sa ministerstvo rozhodlo vyhlásiť výzvu na investičné podopatrenie,“ uzavrel Daniel Hrežík z tlačového odboru MPRV SR.