Priame platby sú súčasťou Spoločnej poľnohospodárskej politiky už od 60-tych rokov. V rámci prípravy spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020 sa pripravujú zmeny smerujúce k ich stropovaniu. Podľa odborníkov ale platby ako také nemajú hlbší význam.

„V súčasnej dobe, keď si položíte otázku, aký cieľ tieto platby vlastne plnia, musím povedať, že na túto otázku nemám odpoveď,“ uviedol dnes (15.1.2017) Václav Vojtěch, expert OECD na poľnohospodársku politiku.

Priame platby viazané na hektár poľnohospodárskej plochy podľa neho patria k neutrálnym nástrojom, ktoré nemajú žiadny efekt.

„Tento nástroj je inertný. Je implementovaný na hektár poľnohospodárskej pôdy čohokoľvek, nech sa tam robí, čo sa robí,  a je to nástroj, ktorý nič nerieši. Existuje tu, pretože to je relikt reforiem. Keď to poviem natvrdo, tento nástroj by z nášho pohľadu bolo treba utlmiť. Ušetrené prostriedky by sa mohli dať trebárs do druhého piliera, napríklad do Programu rozvoja vidieka a podobne. Tam by podľa nás boli účelnejšie vynaložené ako účelová platba na hektár bez akýchkoľvek ďalších podmienok,“ dodal odborník.

K útlmu by podľa neho nemalo dôjsť radikálne, ale postupne počas niekoľkých rokov. Podobné modely už podľa Václava Vojtěcha v Európe existujú. Príkladom je Švajčiarsko, ktoré podobný nástroj v minulosti používalo, avšak po reformách v roku 2013 pristúpilo k jeho postupnému zrušeniu. Priame platby nahradili inými nástrojmi, na istý čas ale zaviedli takzvané vyrovnávacie platby, aby zmeny farmári nepocítili radikálne. Expert zároveň priznáva, že politická vôľa k takémuto spoločnému kroku by sa medzi 28-členmi EÚ hľadala ťažko.

„Teraz som videl prvý návrh ministra poľnohospodárstva Veľkej Británie po brexite a vyzerá to, že túto všeobecnú platbu na hektár zrušia. To je tiež informácia – mali ju, pokiaľ boli v EÚ, ale pokiaľ dostanú priestor pre svoju vlastnú politiku, tak tento nástroj zrejme odbúrajú a zrejme k tomu majú aj nejaký dôvod,“ uzavrel expert OECD na poľnohospodárske politiky Václav Vojtěch.