Extrémne výkyvy počasia, ktoré sú v posledné roky prítomné v poľnohospodárstve, prestávajú byť niečím mimoriadnym. „Môžeme povedať, že výkyvy počasia sa stávajú normou, už nie sú ojedinelý jav,“ konštatuje hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová. SPPK už niekoľko rokov po sebe realizuje monitoring škôd spôsobených mrazom, búrkami, ľadovcom, námrazou, silným dažďom, veľkým suchom, hrabošmi a poľovnou zverou. V tomto roku ho začala realizovať v polovici apríla.

Najhorší za päť rokov

Monitoring za roky 2017 – 2021 potvrdzuje netypické, extrémne nevhodné rozmiestnenie nedostatku a nadbytku vlahy, nízkych a vysokých teplôt počas jarných prác.

„Celkový ročný úhrn zrážok alebo teplôt síce môže byť v jednotlivých rokoch na priemernej úrovni, avšak nevhodné načasovanie a prudké zmeny teplotných a vlhkostných pomerov každoročne ohrozujú rastlinnú výrobu. Rok 2021 hodnotíme pri porovnaní rokov 2017 – 2021 aktuálne ako najhorší z pohľadu extrémov počasia,“ približuje predbežné výsledky hovorkyňa SPPK.

Utrpeli hlavne marhule

Pestovateľov v tomto roku výrazne potrápili jarné prízemné mrazy, ktoré sa opakovali niekoľko dní po sebe. Najviac poškodili kvitnúce a pučiace ovocné stromy a cukrovú repu.

Podľa Jany Holéciovej aj tento rok najviac utrpeli marhule, „ale nie do takej miery, ako vlani. Tento rok ovocinári odhadujú straty na marhuliach vo výške 70 %. Menej bude aj čerešní, ale bude ich viac ako minulý rok. Pri jablkách to vyzerá nádejne, aj keď do ich zberu ostáva dlhší čas, počas ktorého sa ešte stále môžu vyskytnúť rôzne extréme výkyvy počasia, ako príliš intenzívne slnko, alebo krúpy.“

Ovocinári odhadujú, že tento rok dopestujú 40 – 45 tisíc ton ovocia, čo je síce menej ako priemer – 50 tisíc ton, ale je to viac ako v roku 2020.

Cukrovú repu preosiali

Jarné mrazy spôsobili aj škody na cukrovej repe, ktorá sa pestuje na ploche viac ako 22-tisíc hektárov. Tu však poľnohospodári dokázali škody minimalizovať tým, že ju nanovo zasiali. Z poškodených 5 000 hektárov nanovo preosiali 4 200 ha.

„Aktuálne je žiaduce, aby najmä v silných pestovateľských lokalitách – Nové Zámky, Levice, Komárno – kde už niekoľko týždňov výdatne nepršalo, prišli zrážky a spadlo aspoň 20-30 mm zrážok. Cukrová repa vodu potrebuje a tam, kde poľnohospodári nevedia zavlažovať, je nutný dážď, aby sa repa spamätala a dala aj po jarných mrazoch slušnú úrodu,“ vysvetľuje hovorkyňa SPPK.

Priorita – ochrana pred mrazmi  

Záchrana úrody pred mrazmi má u poľnohospodárov každý rok najvyššiu prioritu. Základom je ochrana kvitnúcich a pučiacich stromov počas skorých jarných mrazov. Ovocinári sa na ohlasované mrazy vopred pripravujú, zásobujú sa briketami či parafínovými sviecami. Počas kritických nocí zohrievajú vzduch v ovocných sadoch aj pomocou plynových vrtúľ alebo špeciálnej protimrazovej závlahy, ktorá pomocou vody vytvorí ľadovú škrupinku na kvete, čím ho ochráni pred mrazom.  Niektorí pestovatelia využívajú aj vrtuľníky, ktoré stláčajú teplejší vzduch smerom nadol k stromom.

Podľa monitoringu škôd mrazy minulý rok spálili úrodu na 76,6 tisíc hektároch, pričom zasiahli najmä ovocné sady, repku ozimnú, pšenicu ozimnú a jahody. Celková odhadovaná škoda dosiahla výšku 13 miliónov eur. Pestovateľom sa však 70 % úrody podarilo pred mrazmi zachrániť a to vďaka realizovaným opatreniam a vynaloženým nákladom vo výške 1,8 milióna eur.