Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku (ZVHaVS) v mene vinohradníkov a vinárov Slovenska požiadal listom prezidenta SR Ivana Gašparoviča o podpísanie novely zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Táto novela rieši pre vinohradníkov a vinárov dva urgentné problémy, jedným je ochrana vinohradov a druhým povinnosť verejného obstarávania pre spoločnú organizáciu trhu s vínom.

Zákonné ustanovenia prijaté touto novelou veľmi pomôžu vinohradníkom a vinárom na Slovensku v ich úsilí zachovať toto odvetvie a kultúrne dedičstvo pre nasledujúce generácie. Informovala výkonná riaditeľka ZVHaVS Jaroslava Kaňuchová Pátková.

Naopak, Americká obchodná komora v SR (AmCham) vo štvrtok (6.2.) verejne žiadala prezidenta SR, aby túto novelu zákona vetoval a vrátil ju na opätovné prerokovanie do Národnej rady SR. Komora v liste okrem iného prezidenta SR upozorňuje na spôsob prijatia zákona, ako aj na závažnú vecnú zmenu, ktorú návrh zákona prináša v súvislosti s verejným obstarávaním.

Ochrana vinohradov pred developérmi je už podľa Kaňuchovej Pátkovej niekoľko rokov jedným z najpálčivejších problémov, s ktorými vinohradníci v malokarpatskej, ale nielen v tejto, oblasti bojujú.

„Nákupná cena za meter štvorcový (m2) vinohradu nedokáže konkurovať cene, akú ponúkajú developéri za stavebný pozemok, a tak už niekoľko rokov sledujeme rapídny úbytok vinohradov. Dúfame, že práve navrhovaný zákon, ktorý ustanovuje sadzbu 100 eur/m2 v Malokarpatskej oblasti zastaví, alebo aspoň zmierni tento trend premeny vinohradov na stavebné pozemky,“ zdôraznila.

Druhým problémom je podľa nej verejné obstarávanie.

„Na Slovensku sme prijali prísnejší zákon o verejnom obstarávaní, ako požaduje EÚ. Ten zákon je taký prísny, že je takmer neuplatniteľný v práci vinohradníkov a vinárov. Robiť verejné obstarávanie na rekonštrukciu vinohradu je úplne nemožné. Máme nedostatok kvalitných štepov, a tak ich objednávame aj rok dopredu, a ani to nie je zárukou, že ich aj získame,“ upozornila.

Na to, že by sa ich predajca mal prihlásiť do nejakého výberového konania, nemá ani znalosti, ani potrebu. Prihlásia sa akurát takí, ktorí ich nevedia predať, pretože sú nekvalitné a majú nízku ujateľnosť. Komplikovanosť verejného obstarávania nedokáže rešpektovať agrotechnické operácie, termíny, ale hlavne skúsenosti, ktoré sú pri výstavbe vinohradu nevyhnutnosťou.

„Sme na Slovensku a netvárime sa, že sa niektorí vinohradníci nebudú skúšať dotácie zneužiť. To, aby sa finančné prostriedky nezneužili, sme ochránili vo vyhláške o podpore maximálnymi sumami na každé opatrenie už v roku 2009. Tie sumy sú nastavené tak, že nepokryjú ani 50 % skutočných nákladov. Takže ten, kto si žiada, môže teoreticky vykázať, že ho vinohrad vyšiel na 50.000 eur/hektár (ha), aj tak nedostane viac ako 15.000 eur/ha. Skutočné náklady sú okolo 25.000 až 30.000 eur/ha,“ podčiarkla.

„Uvedená novela zákona o verejnom obstarávaní nie je v rozpore so smernicou EÚ a neporušuje žiadne pravidlá ani zákony. Iba zrovnáva podmienky našich vinohradníkov a vinárov na podmienky v susedných krajinách, kde zákon o verejnom obstaraní nemajú taký zbytočne byrokratický. Žiaden vinohradník ani vinár v Českej republike, Maďarsku, Rakúsku nemusí robiť žiadne verejné obstarávanie na to, aby získal rovnaký, ba dokonca vyšší príspevok na uvedené činnosti. Robia iba svoju robotu, v ktorej sa vyznajú a produkty, ktoré reprezentujú krajinu lepšie, ako hocijaký úradník,“ spresnila.

„Nechajme, aby sa vinohradníci a vinári mohli venovať vinohradom a výrobe vína a nie vyrábaniu nezmyselných papierov a potvrdení pre verejné obstarávanie,“ dodala Kaňuchová Pátková.