V poľnohospodárstve by sa malo v budúcnosti využívať viac recyklovanej vody pochádzajúcej z čističiek odpadových vôd. Europoslanci schválili novú legislatívu, ktorá zjednodušuje podmienky na použitie tejto vody pri zavlažovaní.

„Aj v oblasti využívania a recyklovania vody sa musíme posunúť smerom k obehovému hospodárstvu. Do roku 2025 by sme mohli každoročne opätovne využívať 6,6 miliárd metrov kubických vody v porovnaní so súčasnými 1,1 miliardami. Vyžadovalo by si to investíciu menej ako 700 miliónov eur a tá by nám umožnila opätovné využitie viac ako polovice objemu vody vychádzajúcej v súčasnosti z čističiek odpadových vôd v EÚ na zavlažovanie. Tým by sa o 5-percent znížil objem vody získavanej z pozemných a podzemných vôd,“ uviedla spravodajkyňa k návrhu, Simona Bonafé.

Slovensko nateraz na takúto vodu odkázané nie je. Nie je však vylúčené, že sa tak nestane v budúcnosti.

„Vnímame však za nevyhnutné, stanovenie dostatočných požiadaviek na kvalitu regenerovanej vody z čistiarní odpadových vôd, ktoré budú v plnej miere predstavovať istotu bezpečnosti regenerovanej vody vzhľadom na jej použitie vo vzťahu k poľnohospodárstvu, ochrane verejného zdravia i životného prostredia,“ vyjadril sa Daniel Hrežík z tlačového odboru MPRV SR.

V súčasnosti už recyklovanú odpadovú vodu používajú napríklad na Cypre, v Španielsku, Taliansku či Grécku. Ide o krajiny, z ktorých dovážame potraviny aj na Slovensko.

Podľa Európskej komisie sa za ostatných tridsať rokov drasticky zvýšila frekvencia a intenzita období sucha, ako aj nimi spôsobované environmentálne a hospodárske škody. Suchá v lete 2017 pripravili len talianskych poľnohospodárov podľa odhadov o dve miliardy eur. Nadmerný odber vody, nielen pre poľnohospodárstvo, ale aj pre domácnosti a priemysel je jednou z najväčších hrozieb pre vodné hospodárstvo v EÚ. Práve tú chcú europoslanci prijímaním nových krokov minimalizovať.

Ani aktuálny potenciál nevyužívame

Na Slovensku sa odpadová voda po vyčistení dostáva naspäť do riek, odkiaľ zas ťahajú vodu na polia poľnohospodári. Čiastočne ju teda využívame aj v súčasnosti. Na jej výraznejšie využitie však u nás nemáme vybudovanú infraštruktúru.

„Na Slovensku je potenciál vybudovaných vodných nádrží, ktoré sa nevyužívajú a tieto je potrebné využiť. Potenciál Slovenska je zhruba pri nejakých investíciách asi 100-tisíc zavlažovaných hektárov. Ale pokiaľ hovoríme o klimatických zmenách, tak do asi 30 rokov je potrebných ďalších 300-tisíc hektárov zavlažovanej plochy, ktoré treba oživiť a sprevádzkovať,“ uviedol dekan Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva na SPU Dušan Igaz.

Recyklovaná voda so sebou nesie aj riziká. Nevyčistí sa totiž úplne. Zostávajú v nej koliformné baktérie, ale aj stopy po liečivách či drogách. Práve tie sa stávajú celosvetovo problémom.

„Voda z miest je väčším rizikom, ako voda priemyselná. Na vypúšťanie priemyselných vôd sú veľmi prísne požiadavky. Keďže je voda pre priemysel drahá, často vôbec neodchádza z cyklu priemyselnej firmy. Táto voda sa stáva menším nebezpečenstvom ako odpadové vody z domácností,“ dodal Ľuboš Jurík zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity.