Poľnohospodárstvo a lesníctvo nie sú príčinou zmeny klímy, agrárny sektor vytvorí štvrtinu svetových emisií, lesy naopak slúžia na ukladanie uhlíka, vo výsledku je teda poľnohospodárstvo a lesníctvo v konečnej bilancii emisií mierne pozitívne. Na minulotýždňovej konferencii v Senáte Parlamentu ČR to povedal Zdeněk Žalud z Mendelovej univerzity v Brne. Poľnohospodárstvo je podľa neho zároveň najviac ohrozené zmenou klímy a jeho celosvetová budúcnosť záleží na tom, ako sa s tým dokáže vyrovnať.

Nárast priemerných teplôt

Žalud uviedol, že priemerná ročná teplota v posledných 60 rokoch výrazne rastie a zatiaľ čo medzi rokmi 1800 až 1960 bol ročný priemer na území Česka 6,7 stupňa Celzia, v tomto tisícročí je to už 8,7 stupňa Celzia. Rok 2023 bude najteplejším rokom v ČR a priemerná teplota bude 9,7 stupňa Celzia, doplnil. Podľa predbežných informácií Českého hydrometeorologického ústavu bol minulý rok v Česku najteplejší od roku 1961, keď začali meteorológovia priemerné ročné teploty v krajine počítať. S rastom teploty sa zvyšuje výpar vody a to so sebou logicky prináša sucho, pretože množstvo zrážok v krajine sa nijako výrazne nemení, upozornil Žalud.

Poznamenal tiež, že Česko vypúšťa z celkového objemu emisií asi 0,5 percenta a v prepočte na obyvateľa je 20. najväčší emitent na svete a na piatom mieste z krajín EÚ. Na obyvateľa je tiež množstvo emisií vypúšťaných v ČR štvornásobné, ako je svetový priemer.

Zmena klímy výrazne ovplyvní agrárny sektor

V ČR tvorí podľa Žaluda pôdohospodárstvo šesť percent z celého objemu emisií, zvyšok tvoria ďalšie sektory, predovšetkým energetika a priemysel. Poznamenal, že málokedy sa hovorí o tom, že ak sa k poľnohospodárstvu pripočíta lesníctvo, tak sa ukáže, že v krajine sa vďaka fotosyntéze uloží 27 percent emisií.

„Pôdohospodárstvo je vo svetovej bilancii vlastne pozitívne,“ povedal.

Žalud poukázal aj na to, že v poľnohospodárstve sa vypúšťajú iné látky ako CO2, ktoré sú v tomto sektore menšinové. Pripomenul, že najväčší podiel na svetových emisiách skleníkových plynov, ktoré vedú k rastu teploty, tvorí oxid uhličitý, a práve preto sa pristupuje k dekarbonizácii a zatvárajú sa uhoľné elektrárne.

Zmena klímy výrazne ovplyvní agrárny sektor a lesníctvo.

„Aj keby sa podarilo dodržať Parížsku dohodu o oteplení iba o dva stupne, rovnako sa plocha postihnutá suchom zväčší dvojnásobne,“ poznamenal vedec.

Uviedol, že v posledných 15 rokoch bolo sucho aj v rokoch, ktoré boli zrážkovo normálne, a napríklad v roku 2015 mimoriadne sucho spôsobilo v poľnohospodárstve straty za 445 miliónov eur (11 miliárd Kč). Sucho viedlo aj k tomu, že lesy začali odumierať a v roku 2015 začali samotné emisie vypúšťať, čo je anomálne, doplnil. Práve na opatrenia proti výparu vody z krajiny sa musí podľa neho poľnohospodárstvo zamerať.

1 EUR = 24,71 CZK