Predaj z dvora privítali najmä menšie poľnohospodárske podniky, ale aj tie, ktoré hospodária v sťažených podmienkach, ako napríklad Poľnohospodárske podielnické družstvo v Liptovskej Tepličke v okrese Poprad.

“Hospodárime na výmere necelých 1300 ha, z toho je len 60 ha ornej pôdy. Vzhľadom k terénom, ktoré v Liptovskej Tepličke sú, sme jednoducho museli zatrávniť pôvodné role, aby nevznikala vodná a veterná erózia. Je to najvyššie obhospodarovaná poľnohospodárska pôda v rámci Slovenskej republiky,” uviedla pre TASR predsedníčka družstva Anna Glejdurová. Spresnila, že chotár je v nadmorskej výške 900 až 1400 metrov.

Družstvo sa špecializuje na chov hovädzieho dobytka bez trhovej produkcie mlieka a chov oviec.

“Máme približne 800 kusov oviec, z toho 450 bahníc. Ovčie mlieko dodávame do Tatranskej mliekarne v Kežmarku. Ročne je to asi 20.000 litrov. Aspoň časť z neho by sme však chceli spracovávať sami. Aj preto sme rozbehli projekt rekonštrukcie ovčina aj s prístavbou. Chceli by sme ponúkať čerstvý, neskôr možno aj údený syr. Predpokladáme, že na jar budúceho roka, možno pred Veľkou nocou, by sme už mohli rozbehnúť predaj z dvora. V prvej etape chceme ponúkať ovčí syr a žinčicu,” priblížila zámery predsedníčka družstva.

Poľnohospodári z Liptovskej Tepličky chcú ponúkať formou predaja z dvora aj mladé hovädzie mäso v bio kvalite. V súčasnosti pripravujú podmienky na porážanie zvierat, teda mladých jalovíc a býčkov. Kontrola kvality mäsa je veľmi prísna. Veterinárna prehliadka sa robí pred porážkou i po nej. Okrem toho mäso môžu takto predávať len v rámci Slovenska.

FOTO: Farmárova nedeľa – Svahy plné šťavnatej trávy. Aj to je Liptov. Družstevníci v Liptovskej Tepličke preto vedia, že práve tu, je dobré hospodáriť ekologicky.

Družstvo v Liptovskej Tepličke má tiež certifikát na výrobu bio zemiakov. Podľa predsedníčky však vzhľadom na slabý záujem znížili výmeru zemiačnísk a v tomto roku ekologicky pestujú druhý chlieb len na necelých troch hektároch. “Nemáme skladovacie priestory, bio zemiaky využívame v našom penzióne Dolinka”.

Na druhej strane družstvo sa nebojí experimentovať a skúša aj nové plodiny. Pred dvoma rokmi po prvýkrát zasiali pohánku.

“V tomto roku pestujeme pohánku na šiestich hektároch a po prvýkrát sme vysiali špaldovú pšenicu na ploche osem hektárov,” konštatovala Glejdurová.

Hospodáriť ekologickým spôsobom začali v Liptovskej Tepličke v roku 1991 na ploche 140 ha a od roku 1996 na celej výmere.

“Keďže hospodárime v národnom parku, kde máme asi 700 ha a ďalších vyše 500 ha v pásmach hygienickej ochrany vodných zdrojov, rozhodli sme sa pre ekologický spôsob. V našich podmienkach je vylúčené používanie chémie,” spresnila A. Glejdurová.

Doplnila, že po vstupe do Európskej únie družstvo dostáva finančnú podporu na ochranu lúčnych biotopov. Ide o tisíc hektárov, ktoré prednostne spásajú, prípadne v náročnom svahovitom teréne mulčujú za pomoci špeciálneho stroja, ktorý kúpili v Rakúsku. Len pred dvoma dňami ukončili prvú kosbu krmovín. Vzhľadom na sucho na začiatku vegetácie boli výnosy nižšie. Družstevníci očakávajú, že výsledky druhej kosby bude priaznivejšie.