Jedenásť chlapov z mechanizácie a štyri zamestnankyne z vinice začiatkom jesene oberajú vo vinohrade hrozno. V Abraháme ide o výnimočný pohľad, keďže už štvrtý rok realizujú zber hrozna kombajnom. V polovici septembra je ale situácia iná. Na Slovensko padli výdatné zrážky a do dvadsaťpäťhektárovej abrahámskej vinice napršalo 152 milimetrov vody. Pôda je tak podmáčaná, že ľahko medzi riadkami viniča zapadne aj osobné auto a nie ešte hroznovými bobuľami zaťažený kombajn.

Obnovili družstevný vinohrad

Niekoľkodňové výdatné dažde prerušili zber a postupne sa tak aj neskoršie dozrievané odrody pýtajú na spracovanie. Ak by v Abraháme čakali na možnosť vstúpiť do vinice kombajnom, mohol by prejsť aj ďalší týždeň pokiaľ pôda preschne. Pridlhá doba na pozberanie kvalitnej úrody. A tak vo vinici pomáhajú aj chlapi z obsluhy poľnohospodárskej techniky. Nie sú nadšení, isto po výnimočne daždivom víkende čakali, že ich v robote nájde skôr upratovanie dielní či vlastných strojov. No od rána sú vo vinici. Odstrihnutie strapca, vloženie do vedra, vysypanie z vedra do debne a nakoniec vyložiť debnu na traktor. Prvá, druhá, tretia… Keď je rúk vo vinici dostatok, riadky pomaly zostávajú po oberačoch čisté bez strapcových kostrniek. To je aj hlavný rozdiel medzi kombajnovým a ručným zberom. Oberači odstrihnú celý strapec, kombajn strasie zo strapca bobule.

Predseda Poľnohospodársko-obchodného družstva Abrahám, Marcel Kollár, má k viniču a vínu blízko. Študoval na jedinej slovenskej vinárskej škole v Modre. Za posledných pätnásť rokov obnovili celý družstevný vinohrad. Už vtedy si uvedomoval, že budúcnosťou v regióne Galanty, ktorá má dlhodobo jednu z najnižších nezamestnaností na Slovensku bude, aby novú vinicu prispôsobili mechanizovanému zberu. Prispôsobili tomu šírku medziriadkov či materiál stĺpikov.

Hrozno oceňovanému slovenskému vinárovi

Tohtoročnú pripravenosť na strojový zber zastavila príroda. Dnes pozerá Marcel Kollár na chlapov a ženy z vinohradu a je rád, že nádejná úroda hrozna sa aj keď pomalšie, ako kombajnom, postupne dostáva do dební. Pozberaná úroda smeruje do Trnavy. Kvalitu viniča si bol pred zberom obzrieť popredný a oceňovaný slovenský vinár Vladimír Mrva. Strapce dvoch nových odrôd, ktoré v Abraháme vysadili len pred niekoľkými rokmi sa mu pozdávali a tak sa dohodli.

„Vždy požaduje stopercentnú kvalitu. Pri práci v prírode je množstvo premenných, ktoré do výroby vstupujú. Základné požiadavky sa ale nemenia. Dôležité napríklad je, aby bol vinič zaťažený na úrodu osem až desať ton,“ hovorí Marcel Kollár.

Koníčky žerú čas a peniaze

V abrahámskom družstve nepredávajú len hrozno, ale produkciu aj finalizujú. Zákazníka si našli aj napriek tomu, že víno nefľašujú. Ich spotrebiteľ vie, že predávajú vlastné víno a to mu chutí. Akonáhle by do ceny započítali fľašu, korok či etiketu, víno by sa dostalo na inú cenovú úroveň a pravdepodobne by sa pre časť aktuálnych spotrebiteľov stalo nezaujímavým.

„Máme dva koníčky – vinohrad a dojnice. A ako vieme, koníčky žerú čas a peniaze,“ hovorí s náznakom úsmevu predseda družstva.  

Výrobná štruktúra družstva je na pomery aktuálneho obdobia neuveriteľne široká. Okrem produkcie mlieka, kde patria medzi chovateľov s najvyššou priemernou úžitkovosťou na Slovensku, pestujú aj zemiaky, cibuľu či cukrovú repu.

Opatrenia, ktoré šuštia papierom

„Najväčšie problémy nám spôsobuje fluktuácia. V živočíšnej výrobe je 50 percent zamestnancov, ktorí sa neustále menia,“ vraví Marcel Kollár.

V minulosti sa vedeli spoľahnúť na starších, ktorí na družstve strávili veľkú čas profesionálneho života. Po nedávnej možnosti odísť do predčasného dôchodku to ôsmi zamestnanci družstva využili. A nastal problém na všetkých úsekoch výroby. Predseda Marcel Kollár aktuálnemu systému vyčíta, že existuje síce možnosť, aby si predčasný dôchodca zarobil do 200 eur mesačne, ale poľnohospodárskej prvovýrobe táto možnosť nepomôže.

„Ak predčasný dôchodca môže zarobiť 2400 eur ročne, veľmi by nám pomohlo, keby si uvedenú sumu vedel privyrobiť napríklad za tri mesiace a ostatnú časť roka by nezarobil ani euro. Aby tam jednoducho neplatila tá mesačná hranica 200 eur. Poľnohospodárstvo je predsa sezónne a keď sme  už prišli o výborného pracovníka, prečo by sme ho nemohli zamestnať aspoň v čase kampane,“ navrhuje M. Kollár.

Viac voľnosti pri výrobe

Podobných opatrení, ktoré šuštia papierom a družstvo, ktoré chce vyrábať najmä komodity, ktoré Slovensko potrebuje – zeleninu, zemiaky, mlieko či hrozno len rozptyľujú. Príkladom je poľnohospodárom známe monitorovanie pozemkov cez systém AMS. Aj v septembri sú parcely, ktoré svietia v programe na oranžovo. To znamená, že poľnohospodár má doložiť, prečo napríklad hrach, ktorý zberajú pestovatelia najmä júni, už v septembri na pozemkoch nie je.

„Už sme im tie fotografie raz posielali. Čo im máme poslať nové? Veď tá parcela je minimálne tri mesiace pozberaná,“ hovorí Marcel Kollár.

Podobne je to aj pri iných plodinách. Mrzí ho, že subjekty nemajú pri výrobe viac voľnosti. Sú zaťažené  administratívou a nepozerá sa na nich ako na výrobcov potravín, ale na potencionálnych podvodníkov.