Stavy dojníc aj počet agropodnikov, ktoré sa ich chovu venujú, aj v uplynulom roku klesol. Sebestačnosť v produkcii surového kravského mlieka dosahuje len asi 78 percent, a návrhy na nastavenie novej spoločnej poľnohospodárskej politiky zatiaľ nenapovedajú, že by sa stav mohol zlepšiť. Situáciu v agrosektore zhodnotila riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Margita Štefániková.
Bude sa na Slovensku vyrábať surové kravské mlieko? Podpory na vyrobený liter mlieka, rozpočítané na priemernú úžitkovosť, sú už roky približne rovnaké. Na druhej strane nákupné ceny stále nereagujú na skokový nárast cien rastlinných komodít, ktorý trvá už od prelomu rokov. V dôsledku tejto situácie narástli chovateľom dojníc výrazne náklady, no tržby a podpory sú konštantné. Prvovýrobcovia mlieka očakávajú, že v aktuálnom roku zaknihujú stratu vo výške 55 miliónov eur! Ide o najhorší výsledok odvetvia od krízy, ktorá nastala v roku 2016 po európskom zrušení mliečnych kvót. Producenti surového kravského mlieka žiadajú od štátu mimoriadnu dotáciu vo výške 32 až 35 miliónov eur! Na dnešnom Dni prvovýrobcov mlieka, ktorý sa konal po rokoch opäť v Nitre, bola situácia výnimočne vypätá a zdá sa, že rok 2021 bude pre mnohé subjekty revolučný.
Mlieko a mliečne výrobky sú tradičnou potravinou na našich stoloch už celé stáročia. Sú výživné, zdravé, chutné a navyše pri výbere slovenských mliečnych výrobkov podporujeme aj rozvoj našich regiónov, zamestnanosť a ekonomiku Slovenska. Dnes majú mlieko a mliečne výrobky svoj sviatok, ktorý každoročne pripadá na tretí májový utorok. Oslavujeme Medzinárodný deň mlieka.
Podpora investícií do prvovýroby a spracovania mlieka - také sú požiadavky slovenského mliečneho sektora na práve pripravovaný Strategický plán. Tento základný slovenský dokument budúcej európskej agrárnej politiky určí, či sa u nás bude vyrábať a spracovávať mlieko aj po roku 2028. Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka nechcú prísť o poslednú šancu ako modernizovať naše mliečne farmy a mliekarne.
Investičný dlh slovenskej prvovýroby mlieka na Slovensku je obrovský. Uviedol to Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka (SZPM) v súvislosti s novou povinnosťou, ktorú plánuje zaviesť Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR prostredníctvom novely vyhlášky číslo 200 z roku 2018. Podľa nej má dôjsť k povinnému prestrešeniu hnojísk. To podľa SZPM so sebou prinesie ďalšie náklady, na ktoré prvovýrobcovia nemajú peniaze.
Slovenskí prvovýrobcovia mlieka sa obávajú pripravovaných zmien v systéme priamych platieb a viazaných podpôr na kravy s trhovou produkciou mlieka. Ich obavy vychádzajú z programového vyhlásenia vlády aj z dnes potvrdených informácií, že ministerstvo pôdohospodárstva pripravuje presun prostriedkov z I. do II. piliera.
Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka už dvanásť rokov prispievajú do Mliečneho fondu. Impulzom k založeniu spoločne spravovaného fondu bola nízka spotreba mlieka a mliečnych výrobkov v porovnaní s okolitými štátmi ale aj s odporúčaniami zdravotníkov. Za obdobie existencie Mliečneho fondu stúpla priemerná spotreba na obyvateľa a rok o 23 kilogramov mlieka a mliečnych výrobkov.
Problém s trvalým nedostatkom pracovnej sily v prvovýrobe mlieka sa ešte v súčasnej situácii prehĺbil, pretože mnohí zamestnanci boli vyradení z pracovnej činnosti z dôvodu starostlivosti o maloleté deti a práceneschopnosti z titulu bežných ochorení. Prvovýrobcom mlieka tak zostal obmedzený počet pracovníkov, ktorí sú schopní a ochotní pracovať a vykonávať aj prácu nadčas.
Najkomentovanejšie za 7 dní