Zadajte hľadaný výraz

Branding VUB 2019 Jar LEFT
Branding VUB 2019 Jar RIGHT
Branding VUB 2019 Jar TOP
Tatra banka 2018-12
Pottinger 2018
Poľnovízia Z domova

Štefan Adam vo videorozhovore: V súčasnosti sa schvaľujú legislatívne predpisy, ktoré súvisia SPP 2021 – 2027

chat_bubbleKomentáre: 18 visibilityZobrazenia: 1888
UniCredit Bank 2018

Autor článku: TASR
Zdroj obrázku: TASR

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1335 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

18 komentárov

  1. marcel sako
    10. mája 2019

    Dobrý Deň
    Kto to je tento človek. nedá sa o ňom nič nikde nájsť. Ak niekto niečo o ňom viete dajte mi vedieť kde tieto informácie nájdem. ak bude ako mno ďalších úradníkov , čo nikdy neboli na poli a ani v maštali tak zase sa budeme trápiť.
    Ďakujem za info administrátor ….

    Odpovedať
  2. bps
    10. mája 2019

    Marcel, nebudem rozpitvávať všetko, ale je to chlap ktorý sa ako prvý postavil Jahnátkovej korupcii…

    Odpovedať
  3. Štefan Adam
    10. mája 2019

    Pán Sako, zrejme popri iných povinnostiach ste zabudli na našu vzájomnú výmenu názorov na stránkach Poľnoinfo.sk, a to pri príležitosti konania sa úspešnej konferencie OECD s názvom „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“, ktorá sa uskutočnila v októbri 2018.

    https://polnoinfo.sk/stefan-adam-chyby-v-riadeni-rizik-vedu-k-znizeniu-konkurencieschopnosti-v-polnohospodarstve/

    http://www.vuepp.sk/konferencia/fotogaleria

    Odpovedať
  4. marcel sako
    11. mája 2019

    Zas som sa nič nedozvedel. A čo sa týka riadenia rizík zbytočne som stratil dva dni, nič mi to neprinieslo a aj ostatným odporúčam takéto akcie nenavštevovať. Riadenie rizík je niečo úplne iné ako sa tam na tej akcii preberalo. Poľnohospodárom nikto nepomôže pokiaľ nepríde generácia poctivých sedliakov, ktorý si pôdu začnú vážiť a chcú robiť na pôde bez dotácií ale to nastane až keď stratíme to čo naši otcovia budovali 50 rokov / nám sa to podarilo zničiť za 30/. Nepoznám zatiaľ nikoho kto by do politiky vyšiel z praxe a zároveň nevlastnil žiadny podnik aby sa mohlo povedať, že je nezávislý/ možno sú tam výnimky , neviem/. Každý z ministrov a aj ostatných ľudí ,ktorý sa motajú okolo poľnohospodárstva, sú tam preto aby z toho niečo mali a až potom sú zaujmi poľnohospodárov. Pokiaľ sa toto nezmení, nikam sa nedostaneme ani s ministerkou, ani odvodmi zo zisku/ ak nebudú- pôjdu potraviny dole ?, nepôjdu veď to bol iba podvod v priamom prenose ako zvýšiť ceny potravín, ktoré sú beztak drahá na naše podmienky a vôbec nezodpovedajú nákladom /, ani so žiadnymi podporami napr. na strukoviny/ VJ sóje stojí 250 euro – 150eur dotácia = -100 euro , ak si spravím vlastné osivo stojí ma to 60 euro aj s morením, aká je to podpora keď sa mi zvýšia náklady/ a takýchto vecí je tu veľa.

    Odpovedať
  5. Štefan Adam
    11. mája 2019

    Pán Sako, svojim vyjadrením ste sa usvedčili, že nemáte šajnu, čo riadenie rizík vlastne je. Peniaze použité v poľnohospodárstve do oblasti riadenia rizík pokladám za najzmysluplnejšie vynaložené peniaze. Poznáte spôsob, alebo nástroj, akým môže poľnohospodár čeliť striedajúcim sa výčinom počasia, akými sú sucho, krúpy, záplavy, atď.? Nepoznáte! V období výkyvov cien na trhoch, poznáte spôsob ako sa vyhnúť volatilite cien jednotlivých komodít? Nepoznáte! Riadenie rizík takéto nástroje pozná. Toto všetko ste sa mohli na konferencii dozvedieť, keby ste boli počúvali.

    Odpovedať
    1. marcel sako
      15. mája 2019

      Poznám
      Ale v prvom rade vy politici a médiá už konečne začnite vysvetľovať národu kto a čo je to poľnohospodár a poľnohospodárstvo, lebo od tohto sa všetko odvíja . Podporte vzdelávanie, vedu a výskum. Pokiaľ si ľudia nezačnú uvedomovať aký je poľnohospodár pre ich život dôležitý , tak sa nič nezmení. Treba vec uchopiť za úplne iný koniec ako je uchopená. A potom sa začnime baviť….
      Podporiť rozvoj potravinárstva a živočíšnej výroby na Slovensku ale aj malých podnikov, nielen veľkých. Podporiť mladých , menších a všetkých farmárov ale ROVNOCENNE. A keď nebudeme odkázaný na vývoz a dovoz , tak budú stabilnejšie a lepšie ceny a budeme vedieť za čo vyrobíme, tým pádom bude ekonomika podnikov úplne iná. A riziko cien nebudeme musieť riešiť. Potom sa budú môcť poľnohospodári , keď viac zarobia starať lepšie o pôdu a tá bude lepšie znášať extrémy počasia. Ale tu sa už znova ideme baviť o politike a politika je hra silných a bohatých ,ktorým sa nechce robiť a chcú zarábať na práci chudobných.

  6. Juraj Mačaj
    13. mája 2019

    Marcel spomaľ. Ty si praktický agronóm. Politika je však oveľa zložitejšia ako procesy ktoré riadiš ty. Na poli sa rozhoduješ rýchlo a často sám, maximálne konzultuješ. V politike by mal byť širší dialóg a ochota robiť kompromis tak aby všetky strany, alebo aspoň väčšina akceptovalo výsledné rozhodnutie. Dôležité je, že sa vytvorí priestor na dialóg, všetky strany sú vypočuté a ich názory sa berú do úvahy. Pán Adam nie je praktický poľnohospodár, ale prešiel cez poľnohospodársku samosprávu, rezortné štátne organizácie a dokázal, že sa vie ozvať za nás. Ja mám takú skúsenosť, že vie aj počúvať a je ochotný diskutovať. Ja by som mu ako politikovi dal šancu.

    Odpovedať
  7. marcel sako
    15. mája 2019

    Ďakujem za Vaše komentáre pani. Ja som len chcel vedieť viac o p.Adamovi a preto som musel troch vyprovokovať diskusiu /ale nič som sa nedozvedel/ ale bohužiaľ okrem teba Juraj a p.Adama sa nikto nezapojil, ale to sa dá na internete čakať. Každý mame nejaký názor , ktorý vyplýva z toho čo robíme a tak sa aj na vec pozeráme. A práve rozhranie medzi teóriou a praxou je priestor pre diskusiu a k tomu pri tvorbe koncepcie nielen poľnohospodárstva ale celkovo nedochádza. Pokiaľ budeme len slepo nasledovať rozhodnutia politikov, ktorí nikdy neniesli a zatiaľ ani nenesú žiadnu zodpovednosť za svoje rozhodnutia tak bude stále zle a toto sa musí zmeniť. Napríklad ak sa poľnohospodár zle rozhodne doplatí na to on ale ak sa politik , zle rozhodne lebo nikdy nebol v praxi , doplatí vždy na to ten kto jeho rozhodnutia aplikuje a politik nikdy neniesol, za svoje zlé rozhodnutia žiadnu materiálnu zodpovednosť, a toto ma vie vždy nahnevať, že za svoje chyby musíme mi platiť ale úradníci nikdy. Musím spätne poopraviť svoje vyjadrenie na tému riadenia rizík, že nie všetko na konferencii bolo zlé, boli tam aj zaujímavé veci/ale bolo ich tam málo/ ale toto by si znova vyžadovalo diskusiu. Prečo ministerstvo poľnohospodárstva nezostaví nejaký tým odborníkov na prípravu a posudzovanie svojich plánov a rozhodnutí. Ak ho aj má rad by som poznal jeho zostavu.

    Odpovedať
  8. Štefan Adam
    15. mája 2019

    Pán Sako, ďakujem za Vaše postoje a názory. Diskusia je dôležitá a nikdy som sa jej nebál. Ako ste si mohli všimnúť, svoju kampaň vediem v pozitívnom duchu, aby nás pôdohospodárov viac spájala, ako rozdeľovala. Nevediem ju proti niekomu, ale v mene niečoho. A tým je záujem Slovenska a potreba obhajoby našich záujmov na pôde Európskeho parlamentu. Výbor pre poľnohospodárstvo rozhoduje o obrovskom balíku peňazí (36% z celkového rozpočtu EÚ) a doteraz sa to dialo bez nás. O nás bez nás boli prijímané aj mnohé legislatívne rozhodnutia, ktoré môžu ohroziť funkčnosť a konkurencieschopnosť nášho agrosektora. Mojou snahou je toto zmeniť!
    Vstupovať na pôde Európskeho parlamentu bez vzájomnej koordinácie s rezortným ministerstvom, samosprávou zastrešujúcou malých, veľkých, či mladých poľnohospodárov je kontraproduktívne. Konečne musíme tú „káru“ začať ťahať všetci spolu. Stretnutia s radovými občanmi v jednotlivých regiónoch Slovenska ma presvedčili o tom, že majú záujme o našu prácu. Všetci túžia jesť zdravé, kvalitné a čerstvé potraviny!

    Odpovedať
  9. ZVPaRFS Peter
    15. mája 2019

    Pan Marcel ja som SHR a zastupoval som v minulosti ZVPaAS pri rokovaniach so štátnym tajomníkom Štefanom Adamom ohladom požiadaviek označovania podomácky vyrobených vozidiel tzv.“C“ značky.Pomohol nám to vyriešiť . Verím ,že aj v budúcnosti bude nápomocný v európskej poľnohospodárskej politike.

    Odpovedať
  10. Štefan Adam
    16. mája 2019

    Pán Peter, ďakujem za Vašu spätnú väzbu, vážim si ju! Pri nastavení budúcej poľnohospodárskej politiky musíme spolu veľa hovoriť a diskutovať, aby sa v nej našiel každý segment pôsobiaci v rámci nášho rezortu. Dá sa to! Slovensku z celkového rozpočtu EÚ na SPP prislúchajú 4,4 mld. eur. K tomu je potrebné pripočítať ďalšie financie zo štátneho rozpočtu na spolufinancovanie II. piliera. Je to obrovská suma peňazí na ďalší rozvoj nášho agrosektora.

    Odpovedať
  11. Starý Gazda
    17. mája 2019

    naše polnohospodarstvo nelikviduje EU ale naše vlady od roku 2010

    Odpovedať
    1. realista
      19. mája 2019

      asi nie ste „Starý Gazda“ lebo by ste si pamätal, že demontáž Slovenského poľnohospodárstva začala v 90-tych rokoch……a áno naše poľnohospodárstvo nelikviduje EÚ, ale zahraničné obchodné spoločnosti, a i sami poľnohospodári za pomoci potravinárov…

  12. Starý Gazda
    19. mája 2019

    je to na dlhu debatu pozrite si članok dojivost v 81 za sociku pol premiovy ukazovatel dojivost a uroda obilovin tie sa urodili na papiery a kravy ten papier museli zožrat tak nedojili uroda zemiakov bola 10 t v90 rokoch predsedovia rozmyšlali ako ziskat JRD jedni cez kupu DPL ini cez krach a novu sro vznikali aj SHR mnoho z nich je teraz lidrami kto pode rozumie ci maly či velky určite sa mu dari dotacie do nastupu jahnatka boli viac menej spravodlive

    Odpovedať
  13. realista
    20. mája 2019

    re“Starý gazda“ – súhlas, že je to na dlhú debatu – tiež by som mohol prispieť množstvom čísel, technologický pokrok nemožno zastaviť – len mi vadil ten rok 2010

    Odpovedať
  14. ZVPaRFS
    23. mája 2019

    Starý gazda má vo všetkom pravdu.Veru tak to bolo.Neidealizujme si socík realita bola niekde inde.

    Odpovedať
  15. Štefan Adam
    25. mája 2019

    STARÝ GAZDA, ten proces začal oveľa skôr, ako uvádzate. Náš vstup do EÚ v roku 2004 to ešte viac akceleroval, pretože naši vyjednávači v oblasti poľnohospodárstva nevyrokovali vyvážené podmienky vstupu do Únie. Doplácame na to doteraz. Po otvorení jednotného trhu sme na to doplatili stagnáciou, či dokonca útlmom niektorých odvetví. To viedlo k strate sebestačnosti, čoho dôsledkom je aj neustále sa prehlbujúce saldo zahraničného obchodu. To dosiahlo už 1,648 mld. eur.

    Odpovedať
  16. Starý Gazda
    25. mája 2019

    PAN A dam nielen vyjednavači ale aj sumarizacia udajov bola robena bez rozumu lenže po vstupe do EU naši rolnici zistili če aj z dotacii sa da žit a miesto vyroby sa sustredili na dotacie a predaj podnikov cudzincom

    Odpovedať

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.