Problémy s rozdrobenosťou pôdy trápia poľnohospodárov už desaťročia. Pozemkové úpravy sa u nás nerealizovali už od roku 2010. Nedávno celý balík pozemkových úprav stopol svojím rozhodnutím Úrad pre verejné obstarávanie. V odvolacom konaní ale rozhodnutie zmenil.

„Rada Úradu pre verejné obstarávanie potvrdila správnosť postupu Ministerstva pôdohospodárstva v rámci verejného obstarávania na pozemkové úpravy. Takmer rok po odštartovaní súťaže môžem preto oznámiť, že štartujeme pozemkové úpravy po celom Slovensku. Mrzí nás ten dlhý čas procesu kontroly Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý bol na škodu predovšetkým občanom dotknutých území,“ uviedla ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná.

Na pozemkové úpravy tak pôjde z eurofondov vyše 40 miliónov eur, ktoré musíme vyčerpať počas aktuálneho programovacieho obdobia, inak by o ne Slovensko prišlo. Práve to hrozilo po decembrovom rozhodnutí ÚVO o pozastavení verejného obstarávania.

„Územia, v ktorých budú realizované projekty pozemkových úprav museli spĺňať niekoľko kritérií. Museli mať hotové prípravné konanie, čo je podmienka zo zákona. Obce museli s pozemkovými úpravami súhlasiť a musel byť preukázaný aj záujem vlastníkov o pozemkové úpravy. Aby bolo možné projekty ukončiť počas obdobia oprávneného čerpania Programu rozvoja vidieka 2014-2020, muselo sa jednať o katastrálne územia s rozlohou do 2 000 hektárov,“ vysvetlil Jaroslav Puškáč, generálny riaditeľ sekcie legislatívy MPRV SR.

Pôvodné rozhodnutie ÚVO kritizovali aj poľnohospodári, ktorí teraz nové rozhodnutie vítajú.

Pozitívne ohlasy poľnohospodárov

„Je päť minút po dvanástej, ale predsa. Treba s tým niečo urobiť a veľmi rýchlo. Ovocinári Slovenska sa tešia, lebo zakladať ovocné sady na pôde neznámych vlastníkov je veľmi veľké riziko. My sme tak doteraz robili, zakladali sme sady aj na plochách, ktoré nemali identifikovaného vlastníka alebo neboli celkom pod správou toho, kto ten sad zakladal, ale je to samozrejme veľké riziko, že ovocinár príde v budúcnosti o pôdu aj o sad,“ vyjadril sa predseda Ovocinárskej únie Slovenska Marián Varga.

Pozitívny ohlas je aj zo strany Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

„Najväčší problém vidíme na východe Slovenska, kde je extenzívnejšie poľnohospodárstvo a tento región je v týchto problémoch vypuklý. Pozemkové úpravy by mali priniesť jasnejšie vzťahy medzi vlastníkmi pôdy, užívateľmi a poľnohospodármi. Dúfam, že sa naplnia slová, ktoré pán premiér aj pani ministerka prezentovali, že nielen tieto peniaze z eurofondov, ale aj peniaze zo štátneho rozpočtu, budú každoročne prúdiť na pozemkové úpravy, pretože tie sú veľmi dôležité pre slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo,“ uviedol predseda SPPK Emil Macho.

Zmeniť je potrebné aj dedenie

Zároveň však pripomenul, že rozdrobenosť sa môže vrátiť, pokiaľ štát nevykoná aj ďalšie kroky týkajúce sa dedenia a pozemkového práva.

„Pozemkové úpravy treba riešiť koncepčne a mali by sa diať v súbehu s celospoločenskou diskusiou o tom, ako ďalej s pozemkovým právom na Slovensku, ako ďalej s dedením. Pretože máme katastre, kde pozemkové úpravy prebehli pred 10-15 rokmi, ale to dedenie bežalo klasickým spôsobom a teraz je ten stav rovnaký, ako bol v minulosti. Sú to však veci, ktoré sa nezmenia z roka na rok,“ dodal Macho.

Diskusiu o zmene systému dedenia avizoval asi pred mesiacom aj premiér Peter Pellegrini.

Na Slovensku je v súčasnosti 8,4 miliónov vlastníckych parciel, 4,4 milióna evidovaných vlastníkov pozemkov a 100,7 milióna spoluvlastníckych vzťahov. Priemerný počet spoluvlastníkov na 1 parcelu je 11,93 a jeden vlastník v priemer vlastní 22,74 parciel.