Na nutnosť vyrovnania podmienok na podnikanie na pôde najmä priamych platieb medzi novými a starými krajinami únie upozorňuje aj takzvaná Bratislavská deklarácia, ktorú pred necelými dvoma týždňami podpísali poľnohospodárski šéfovia krajín Vyšehradskej štvorky, Rumunska a Bulharska. Nemenovaní zástupcovia Európskej komisie si myslia, že Bratislavská deklarácia bude výrazným príspevkom do diskusie, ktorá by mala vyústiť v lete budúceho roka do konkrétnych predstáv a legislatívnych návrhov budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky.

„K bratislavskej schôdzke šéfov rezortov a k spoločnému postupu štátov V4 môžem uviesť len jediné. Konečne. Keď budeme mať rovnaké dotácie ako vo Francúzsku, môžeme hovoriť o tom, že súťaž bude vyrovnaná a objektívna,“ povedal vo vysielaní relácie Farmárova nedeľa Peter Hudák ml., predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Košiciach.

V piatok prezentovaný návrh spoločnej poľnohospodárskej politiky ale vôbec nie je tak optimistický, ako si ho napríklad poľnohospodári na východnom Slovensku želajú.

„To, čo bolo prezentované, nezodpovedá predstavám slovenských farmárov a agropodnikateľov, nakoľko neboli uvedené kritériá, časové rámce a vyčlenené finančné prostriedky. Našou úlohou je ustrážiť našich zástupcov, údaje a podklady, z ktorých bude Európska komisia vychádzať,“ hovorí Milan Mišánik, predseda Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločnosťí.

Ten považuje za správne, že budúcu poľnohospodársku politiku riešime spoločne s ostatnými novými členskými štátmi.

„Slovensko patrí medzi menšie krajiny, ale máme veľmi schopných zástupcov v Európskej komisii, ktorí nám v piatok prezentovali svoje názory a v ďalších bodoch s nimi budeme veľmi úzko spolupracovať,“ uviedla Eva Petríčková zo Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska.