V roku 2013 končí súčasné rozpočtové obdobie Európskej únie. Čo z toho vyplýva pre poľnohospodárov? Zrovnoprávnia sa podmienky medzi starými a novými členskými štátmi v Európskej únii? Zabezpečí sa potravinová bezpečnosť, cenová stabilita, ale i životaschopnosť vidieckych oblastí? Toto sú otázky, na ktoré by mali hľadať odpovede všetci tí, ktorí to so svojim podnikaním na pôde myslia vážne. Prechod na nové pravidlá poľnohospodárskej politiky totiž vôbec nie je tak ďaleko, ako sa na prvý pohľad zdá. Poľnoinfo.sk vám prináša ako prvé, čiastkové informácie o tom, ako sa vyvíja diskusia k novej spoločnej poľnohospodárskej politike Európskej únie po roku 2013.

Podľa informácii Európskej komisie sú v hre tri možnosti, ako by budúca agrárna politika mala vyzerať. Prvá hovorí o spravodlivejšej distribúcii podpôr medzi členskými štátmi a medzi poľnohospodármi. Už z letmého pohľadu je ale zrejmé, že ide len o revíziu súčasnej agrárnej politiky. Naopak tretia možnosť budúcej európskej poľnohospodárskej politiky hovorí o postupnom odstraňovaní priamych platieb a trhových opatrení. Ivan Oravec, bývalý dlhoročný predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory tvrdí, že tento návrh znamená zánik spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie. Tieto slová potvrdzujú i zástupcovia Európskej komisie, z ktorej kruhov sú informácie, že táto možnosť je napriek podpore niektorých štátov a poľnohospodárskych organizácií v rámci EÚ nepriechodná.

Najpravdepodobnejšia podoba európskeho poľnohospodárstva po roku 2013 je zverejnená v druhej možnosti. Tá v kapitole o priamych platbách hovorí o ich spravodlivejšom prerozdelení medzi členskými štátmi a poľnohospodármi, o podmienke vyplácania priamych platieb súvisiacou s ochranou životného prostredia, o stanovení limitov priamych platieb a o podpore malých poľnohospodárov. V rámci trhových opatrení sa v návrhu druhej možnosti hovorí o zefektívnení existujúcich opatrení.

Druhý pilier, spomínanej možnosti uvádza, že rozvoj vidieka by mal byť realizovaný cez programy zamerané na životné prostredie, reštrukturalizáciu a inovácie, ako aj miestne iniciatívy. Návrh ďalej rieši riadenie rizík a stabilizáciu príjmov.

Všetky tri možnosti majú spoločného menovateľa v zachovaní dvojpilierovosti poľnohospodárskej politiky. V prvom pilieri hovoríme o priamych platbách a trhových opatreniach, ktoré sú definované na základe pravidiel Európskej únie a a v druhom pilieri o viacročných opatreniach zameraných na rozvoj vidieka. V druhom pilieri sa síce rámec stanovuje na úrovni Európskej únie, ale konečný výber schém sa necháva na členskom štáte (u nás je to v tomto období Program rozvoja vidieka na roky 2007 – 2013).

Ďalším bodom spoločným pre všetky tri možnosti je otázka systému priamych platieb, ktoré nemôžu vychádzať z historických referenčných období. Čoraz častejšie sa ale prezentuje názor, že spoločná poľnohospodárska politika nemusí byť aj jednotnou. Na strane druhej sa hovorí o objektívnom a spravodlivom kritériu. Na základe čoho bude ale stanovené, nie je zatiaľ známe. Celkovo tento prístup spochybňuje Milan Semančík, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ktorý tvrdí, že platby by mali byť rovnaké pre východ, aj pre západ Európskej únie.

Ďalšie informácie o budúcnosti agrárnej politiky po roku 2013 vám prinesieme už vo štvrtok v našom novom pravidelnom seriáli.