Rok 2020 radí sektor prvovýroby mlieka k tým najťažším. Pandémia výrazne zasiahla aj chovateľov dojníc, ktorí tak museli čeliť novým výzvam aj problémom.

„Najmä počas prvej vlny pandémie podniky prvovýroby čelili nedostatku dezinfekčných prostriedkov, ochranných pomôcok a z dôvodu uzatvorenia školských zariadení a iných karanténnych opatrení aj nedostatku pracovníkov. Bola to pre nich  doslova nová situácia a boli nútení zavádzať nespočetné množstvo opatrení na to, aby nahradili pracovníkov, aby ochránili ich zdravie a popritom zabezpečili starostlivosť o zvieratá a produkciu mlieka,“ vysvetľuje Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

Na druhú vlnu pandémie sa prvovýrobcovia pripravili, pre vysoký výskyt nákazy však čelia ešte väčším personálnym problémom.

„Môžeme však konštatovať, že napriek zložitej situácii v podnikoch prvovýroby, sa nám počas celého roka spoločnými silami podarilo zabezpečiť, aby sa mlieko dostávalo k spracovateľom tak, ako v minulosti,“ dodáva Margita Štefániková.

Prvovýrobcova mlieka kladne hodnotia aj fakt, že počas roka nákupné ceny mlieka neklesli výrazne pod hranicu minulého roka. V roku 2020 im z časti pomohli aj štátne podpory.

Prioritou je nájsť vhodné opatrenia v štátnych schémach pomoci

„Aj keď napríklad v rámci Zelenej nafty nedošlo k navýšeniu normatívov na všetky kategórie hovädzieho dobytka s trhovou produkciou mlieka a v objemoch, ktoré sme požadovali ešte od roku 2018, vnímame to ako prvý ústretový krok ministerstva a očakávame, že v smerovaní podpory bude pokračovať aj na budúci rok,“ uvádza Alexander Pastorek, predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

V súvislosti s podporou v roku 2020 však vníma aj isté nedostatky.

„Napriek tomu, že Európska únia umožnila členským štátom kompenzácie  na zmiernenie dopadov koronakrízy, Slovensko nenasledovalo vzor iných európskych krajín. Slovenskí poľnohospodári nedostali žiadnu kompenzáciu. Vyhlásená výzva na podopatrenie 4.1. v rámci Programu rozvoja vidieka je štandardný nástroj na podporu investícií a navyše zvýhodňuje menšie podniky. Odmietame jeho interpretáciu ako nástroja na zmiernenie dopadov koronakrízy. Zastávame názor, že koronakrízu mali všetky podniky bez rozdielu veľkosti, regionálneho pôvodu a právnej formy,“ dodáva Alexander Pastorek.

Prvovýrobcovia preto za jednu z priorít do budúceho roka označujú práve snahu nájsť vhodné opatrenia v štátnych schémach pomoci.

„Aj v budúcom roku budeme pokračovať v našej iniciatíve a snahe presadiť buď zvýšenie podpory podnikov prvovýroby mlieka v rámci notifikovaných schém štátnej pomoci, alebo niektorej novej schémy, ktorá by bola v súlade s európskymi nariadeniami. Určite budeme volať aj po mimoriadnej podpore a zavedení nástroja na kompenzácie negatívnych dosahov pandémie COVID-19 na podniky prvovýroby, ktorý by bol napríklad vyplácaný na zamestnanca. Do úvahy pripadá tiež navýšenie normatívov na jednotlivé kategórie hovädzieho dobytka  v rámci Zelenej nafty, navýšenie podielu podpory na kontrolu úžitkovosti, poprípade motivačného nástroja na zvýšenie kvality mlieka a welfaru zvierat,“ avizuje Alexander Pastorek.

Slovenskí chovatelia majú obrovský investičný dlh

Len dlhodobé a predvídateľné štátne, ale aj európske opatrenia prinesú stabilizáciu slovenskej prvovýroby mlieka, ktorá v nasledujúcich siedmich rokoch vyžaduje investície vo výške 250 až 300 miliónov eur. Naši prvovýrobcovia najmä z dôvodu dlhodobo nedostatočnej štátnej podpory trpia oproti svojim kolegom zo západnej Európy, ale aj Vyšehradskej štvorky, obrovským investičným dlhom.

Slovenskí prvovýrobcovia prispievajú k posilneniu sociálno-ekonomickej štruktúry vidieckych oblastí,  k zlepšeniu životného prostredia prostredníctvom produkcie kvalitnej organickej hmoty určenej na zlepšenie kvality pôdy a podieľajú sa  na zabezpečení sebestačnosti Slovenska.

V prípade dobrých podnikateľských podmienok sú pripravení aj naďalej plniť si svoje produkčné, aj mimoprodukčné  úlohy a čestne si zastať svoje miesto v zabezpečení a zvyšovaní sebestačnosti Slovenska v produkcii mlieka.