Vo veľkých stádach dobytka či ošípaných sa zvieratá rodia denne. Dobytok sa často pasie vonku na horských pasienkoch, kde nie je signál. Narodené zviera musí do troch dní dostať „náušnicu s číslom“, čím sa trvale označí a do siedmich dní sa musí zapísať do Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat. Takéto pravidlá platia od roku 2012, ale iba do júla 2024.

„Terajší systém chovom dobytka, z ktorých mnohé sa nachádzajú v marginálnych oblastiach so slabým pokrytím mobilným signálom, vyhovoval. Za týždeň sa zhromaždili dáta a pracovník vedel, že raz za sedem dní musí niekde vyhľadať signál a dohlásiť zvieratá do centrálnej evidencie,“ uviedol Ivan Nemčovský, výkonný riaditeľ Zväzu chovateľov mäsového dobytka na Slovensku.

Stredajšiu tlačovú konferenciu v Bratislave usporiadala Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora na protest proti prijatiu novej vyhlášky, ktorou by sa od júla 2024 mala nahlasovacia povinnosť skrátiť zo siedmich na tri dni.

Na radu audítorov EK

Ako dôvod prijatia tejto vyhlášky uvádzali zástupcovia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR chyby v evidencii zvierat, na ktoré Slovensko upozornil audit Európskej komisie.

„Audit EK naznačil, že systém nahlasovania hospodárskych zvierat nie je v súčasnosti na Slovensku úplne spoľahlivý. Navrhli nám opatrenia a jedno z nich bolo skrátiť čas,“ citovala TASR Jozefa Bíreša, dočasne povereného ministra pôdohospodárstva.

Druhým navrhovaným riešením je nahlasovanie digitálnou cestou, s čím SPPK ani zástupcovia chovateľských zväzov nemajú žiaden problém. Skrátenie lehoty je však podľa nich nelogické, zbytočne zaťažuje pracovnú silu a chybovosť nezníži, práve naopak. Navyše chovatelia si nemyslia, že k chybám dochádza na ich strane.

„Problém nebol na strane poľnohospodárov. K mnohým chybám dochádzalo aj v Centrálnej evidencii hospodárskych zvierat. Kým sa im podarilo vyladiť softvér, tak k ním dochádzalo pomerne často,“ uviedol na tlačovej konferencii Miroslav Štefček, podpredseda SPPK.

Ako to riešia inde?

Pokiaľ by sa začala vyhláška o rok uplatňovať, Slovensko by sa stalo podľa chovateľov krajinou s najkratšou dobou na nahlasovanie zvierat do evidencie v EÚ.

„S podmienkami, ktoré od nás EK žiada, sa iné krajiny vedia vysporiadať. Možno by sme sa mohli inšpirovať pri celom procese od nahlasovania dát až po ich spracovanie v štátoch, kde tento systém funguje. Audítori prichádzajú na kontroly určite aj k nim,“ uviedol Peter Repiský, predseda Zväzu chovateľov slovenského strakatého dobytka.

Pri ošípaných je zmena ešte dramatickejšia.

„Doteraz sme nahlasovali vnútrofarmový stav zvierat raz mesačne. Toto nám zmenili na tri dni. Gravidita ošípaných trvá 115 dní a majú viacero vrhov do roka. Na rozdiel od hovädzieho dobytka, ktorý sa eviduje individuálne, sú ošípané evidované skupinovo na farmu. Zvieratá z jedného chovu majú rovnaké číslo. To počítane zvierat je veľmi náročné, nevieme si predstaviť, ako to dokážeme zabezpečiť,“ povedal Martin Nevolný, riaditeľ Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných.

Polená pod nohy

Nesplnenie nariadenia vystavuje chovateľov hrozbe pokuty vo výške 3500 eur. Za porušenie budú mať okrem toho ohrozené podpory.

„Sú to zbytočné byrokratické prekážky pre chovateľov, ktorí sa poctivo venujú živočíšnej výrobe. Boríme sa dnes s mnohými problémami, ako sú otázky prechodu na novú spoločnú poľnohospodársku politiku, potrebujeme riešiť priame platby a rôzne iné naradenia EK, ktoré doteraz nie sú v poriadku. A my na ministerstve otvoríme otázku o tom, čo práve v poriadku je,“ hovorí M. Štefček.

Bíreš v reakcii na stanovisko SPPK pripomenul, že jeho predchodcovia v agrorezorte navrhovali skrátiť lehotu na 24 hodín, pričom sa mu podarilo dosiahnuť kompromis: tri dni. Účinnosť vyhlášky bola zároveň posunutá o rok od 1. júla 2024, čo vytvára priestor na ďalšie rokovania.

Riešiť tento problém bude pravdepodobne už nová vláda.

„Chceli sme upozorniť ešte súčasného ministra pôdohospodárstva, že jediné skutočné vylepšenie je, keď sa ponechá v platnosti sedem dní. Zároveň začíname oslovovať politické strany, chceme s nimi rokovať o tom, čo je priorita z nášho pohľadu ohľadne slovenského poľnohospodárstva,“ uviedla hovorkyňa Jana Holéciová z SPPK pre poľnoinfo.sk.