Prvý deň výstavy Agrokomplex priniesol v rámci sprievodného programu diskusiu k strategickému plánu. Hlavnú pozornosť na seba strhli detaily k novému opatreniu ekoschémy. Pri dodržaní podmienok môžu poľnohospodári len cez ekoschémy získať v najbližších piatich rokoch pol miliardy eur. Nové opatrenie nie je jednoduché a v detailoch jasné. Priznáva to aj agroministerstvo a preto siahlo po neštandardných riešeniach.

Sejú bez informácií

„Je polovica augusta a stopercentne neviem, ako majú vyzerať ekoschémy,“ tlmočí častú výčitku pestovateľov Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Termín výsevu repiek je na spadnutie a mnohí poľnohospodári už majú najziskovejšiu plodinu našich polí dokonca zasiatu. To napriek tomu, že podrobnosti k ekoschémam sa zjavujú na webe agrorezortu postupne, ako v minulosti fotky detailov Škody Favorit v niekoľkých číslach časopisu Svět motorov.

Nervózny je z toho aj Ondrej Hrmo, agronóm z okolia Nitry. Na diskusii s ministrom poukázal najmä na veľkú neistotu, či ekoschémy chápu správne.

„Veľa sa hovorí o tom, ako je strategický plán vo vysokom štádiu rozpracovanosti a teda pred finalizáciou. Ako agronóm, ktorý zajtra začnem s výsevom repky sa budem musieť teda riadiť dokumentom, ktorý je len vo vysokej fáze rozpracovanosti,“ konštatuje Ondrej Hrmo.

Diskutér vo svojom vystúpení poukazuje na to, že stopercentnú záruku mu v tejto chvíli nedá nikto, pretože strategický plán zatiaľ nie je schválený.

Nové programové obdobie začína prvý dňom roka 2023 a preto sa môže zdať, že niekoľko týždňov na finalizáciu podmienok je stále k dobru. Výnimku tvorí zakladanie novej úrody. Ako a čo zaseješ, budeš v roku 2023 žať a to už za podmienok určených strategickým plánom.

Zverejnená pracovná verzia metodického usmernenia

Ministerstvo pôdohospodárstva priznáva, že komunikácia s Európskou komisiou stále pokračuje, no otvorená je už len jedna otázka v rámci ekoschém.

„Ide o tvorbu neproduktívnych prvkov a plôch. Európskej komisii sme navrhli jedno percento neproduktívnych plôch mimo chránených území a 3 percentá v chránených územiach. Komisia po rôznych negociáciách s troma percentami nakoniec súhlasila. Pri jednom percente sa nás snaží naviesť na zvýšenie. Ideme s návrhom, že musíme niečo zvýšiť. Zvažujeme nábehovú krivku od roku 2024 s tým, že by sa každý rok navyšovalo o 0,2 percenta až do roku 2027,“ informuje Katarína Mihaľová, generálna riaditeľka Sekcie rozvoja vidieka a priamych platieb na ministerstve pôdohospodárstva.

Prvé podrobnejšie informácie k ekoschémam začal agrorezort komunikovať smerom k poľnohospodárom v polovici júla. V stredu 18. augusta pribudla na ministerskej webovej podstránke k ekoschémam pracovná verzia metodického usmernenia. Zverejnený dokument obsahuje 22 strán a poskytuje napríklad odpoveď na častú otázku ohľadne tolerancie pri dvanásťmetrovej šírke biopásu.

„Prípustná odchýlka z minimálnej šírky biopásu nepresiahne 5 percent. Výmera biopásu musí dosahovať 0,5 percenta z výmery rozčlenenej ornej pôdy,“ informuje dokument.

Minister: Vezmeme to na seba

„Dohodli sme sa, že všetky informácie ktoré máme, aj keď len v pracovnej verzii, pustíme von a to riziko, že to nebude na sto percent, vezmeme na seba a budeme sa to potom snažiť riešiť,“ povedal Samuel Vlčan.

Poľnohospodári sa tak majú riadiť podľa pracovného materiálu, za ktorý ručí minister. V kontexte poslednej výmeny agroministra v rámci aktuálneho volebného obdobia a absolútneho otočenia kormidla smerovania rezortu nesie tento sľub v sebe značné riziko. Aktuálna vládna kríza môže neistotu ešte prehĺbiť.

Minister počas agrokomplexovej diskusie uviedol, že na zasadnutiach európskych ministrov pôdohospodárstva mal záujem o odloženie podmienok ekoschém.

„Nebol som jediný minister, ktorý sa za to prihováral. Do časového stresu sme sa nedostali vlastnou vinou na ministerstve, ale z dôvodu, že celý legislatívny proces v EÚ je veľmi posunutý,“ povedal Samuel Vlčan.

Aktuálne ceny rastlinných komodít nenahrávajú tomu, že sa do dobrovoľných a v týchto dňoch aj stále neistých ekoschém zapoja všetci poľnohospodári.

„Odhadujem, že 15 až 20 percent výmery na produkčných oblastiach sa do ekoschém nezapojí,“ uzavrel Emil Macho.